Aké zmeny nastanú v zákone o dani z príjmov od 1. 1. 2021?

Parlament schválil novelu zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Novelou sa majú zaviesť pravidlá v rámci boja proti daňovým únikom, ako aj zatraktívniť podmienky podnikania a v rámci pripomienkového konania bola do zákona doplnená aj úprava daňového bonusu na dieťa.

Zákon o dani z príjmov už v súčasnosti obsahuje určité opatrenia na ochranu proti daňovým podvodom. Predmetom novely je stanovenie ďalších pravidiel s cieľom posilnenia úrovne ochrany proti agresívnemu daňovému plánovaniu a pravidiel proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov mimo územia Slovenskej republiky. Zavádzajú sa pravidlá, ktoré predchádzajú vzniku hybridných nesúladov vymedzením transparentného subjektu ako daňovníka, ak ho za daňovníka považuje jeho zriaďovateľ. Ďalej návrh zákona obsahuje aj legislatívnu úpravu uplatňovania pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti tzv. CFC pravidiel aj na fyzické osoby, ktorých zámerom je obmedziť odkláňanie príjmov do zahraničia s nízkym alebo žiadnym daňovým zaťažením.

Okrem toho sa rozširujú benefity poskytované finančnou správou daňovníkom a to o oznámenie o výške a splatnosti preddavkov na daň z príjmov s cieľom zjednodušiť podnikanie na Slovensku. Novelou zákona sa na základe poznatkov z aplikačnej praxe upravujú, spresňujú a zjednocujú z dôvodu zvýšenia právnej istoty daňovníkov niektoré ustanovenia zákona o dani z príjmov.

Časť novely zákona nadobudne účinnosť už 30.12.2020, následne ďalšie ustanovenia vstúpia do platnosti 1. 1. 2021 a 1.7.2021 a niektoré ustanovenia budú účinné až od 1. 1. 2022.

Určenie daňovej rezidencie právnickej osoby

Spresňuje sa jedno z kritérií na určenie daňovej rezidencie právnickej osoby v Slovenskej republike – miesto skutočného vedenia. Za miesto skutočného vedenia sa považuje také miesto, kde sa vytvára alebo prijíma väčšina obchodných a riadiacich rozhodnutí za právnickú osobu ako celok. To platí bez ohľadu na to, či sú tieto rozhodnutia prijímané orgánmi právnickej osoby alebo inými osobami (napr. spoločníkmi, akcionármi, zamestnancami). Rozhodnutia za menšie organizačné celky právnickej osoby alebo rozhodnutia administratívneho charakteru sa nepovažujú za zásadné pre právnickú osobu ako celok. Miesto skutočného vedenia má vo väčšine prípadov zabezpečené primerané materiálne a personálne podmienky na prijímanie takýchto rozhodnutí. Vzhľadom na rôznorodosť súčasných obchodných modelov a tiež na úroveň digitalizácie hospodárstva je však nutné posudzovať primeranosť podmienok individuálne a s ohľadom na charakter činností právnickej osoby.

V prémiovej časti obsahu nájdete:

• Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou
• Mikrodaňovník
• Daňovník nespolupracujúceho štátu
• Príjmy zo závislej činnosti
• Hybridné nesúlady
• Sadzba dane
• Nezdaniteľné časti základu dane a daňové výdavky
• Daňový bonus na dieťa
• CFC pravidlá –  pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti
• Oslobodenie od dane v rámci aktívnej politiky trhu práce
• Zdroj príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou
• Daňová uznateľnosť úrokov z úverov a pôžičiek použitých na obstaranie akcií a obchodných podielov
• Oznámenie o výške a splatnosti preddavkov na daň z príjmov
• Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, zamestnaneckej prémie a daňového bonusu
• Ročné zúčtovanie
• Povinnosti zamestnávateľa
• Platenie preddavkov na daň
• Daň vyberaná zrážkou
• Lehoty na podávanie daňového priznania, prehľadu a hlásenia
• Registračná povinnosť a oznamovacia povinnosť
• Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely
• Potvrdenia vydávané finančnou správou
• Osobitný základ dane z príjmu kontrolovanej zahraničnej spoločnosti u fyzickej osoby
• Osobitný spôsob započítania dane z osobitného základu dane
• Prechodné ustanovenia

Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou

Kvôli zmluvám o zamedzení dvojitého zdanenia sa dopĺňa § 2 písm. e). V prípade, ak fyzická osoba alebo právnická osoba je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovým rezidentom) na území Slovenskej republiky podľa zákona a súčasne daňovým rezidentom iného zmluvného štátu na základe právnych predpisov tohto druhého štátu, konflikt dvojitej rezidencie sa vyrieši v súlade s ustanoveniami príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. V dôsledku aplikácie uvedených ustanovení môže Slovenská republika stratiť právo zdaňovať celosvetové príjmy fyzickej alebo právnickej osoby. V danom prípade takáto fyzická osoba alebo právnická osoba prestáva byť daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovým rezidentom) na území Slovenskej republiky a podľa zákona sa stáva daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňovým nerezidentom).

Vypúšťa sa výnimka pre fyzické osoby, ktoré denne prekračujú hranice Slovenskej republiky za účelom výkonu závislej činnosti v Slovenskej republike a ktoré by za iných okolností boli daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovými rezidentmi) Slovenskej republiky podľa zákona o dani z príjmov. V prípade konfliktu daňovej rezidencie fyzickej osoby sa v záujme zamedzenia dvojitého zdanenia aplikujú rozhraničovacie kritériá definované v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia.

Mikrodaňovník

Spresňuje sa vymedzenie príjmov pre účely vymedzenia mikrodaňovníka v tom smere, že do príjmov (výnosov) sa budú zahrňovať iba zdaniteľné príjmy. Obdobne sa budú posudzovať príjmy aj pre účely uplatnenia 15 % sadzby dane. Spresňuje sa aj ustanovenie upravujúce daňový výdavok pri odpise pohľadávky v nadväznosti na zavedenie definície mikrodaňovníka od 1.1.2021. Mikrodaňovník má možnosť tvoriť opravnú položku k pohľadávke, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov ako aj k príslušenstvu zahrnutému do zdaniteľných príjmov v statuse mikrodaňovníka v súlade s účtovníctvom. V nadväznosti na uvedené preto aj pri odpise takejto pohľadávky a príslušenstva je u mikrodaňovníka možné uplatniť daňový výdavok do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok t. j. do výšky, v akej by si ju zaúčtoval do nákladov v súlade s účtovníctvom. V prípade mikrodaňovníka je zároveň možné predpokladať, že tvorba opravnej položky k neuhradenej pohľadávke bude v účtovníctve zaúčtovaná a uplatnená ako daňový výdavok v plnej výške ešte pred odpisom resp. postúpením pohľadávky.

Daňovník nespolupracujúceho štátu

Daňovníkom nespolupracujúceho štátu je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky. Ministerstvo zaradí do tohto zoznamu štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia“) alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní alebo štát, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a Slovenská republika viazaná a bez toho, aby bolo pri zdanení dotknuté uplatnenie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ministerstvo vyradí z tohto zoznamu štát, ktorý

1. je uvedený v zozname Európskej únie obsahujúcom štáty, ktoré nespolupracujú na daňové účely, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie k 1. januáru kalendárneho roka, alebo
2. neuplatňuje daň z príjmov právnických osôb, alebo
3. uplatňuje nulovú sadzbu dane z príjmov právnických osôb.

Hybridné nesúlady

Do zákona sa dopĺňa legislatívna úprava týkajúca sa reverzného hybridného subjektu a na ňu nadväzujúce úpravy v existujúcich ustanoveniach zákona o dani z príjmov. Zámerom je predchádzať vzniku hybridných nesúladov vedúcich k nezdaneniu príjmu (výnosu) pri týchto reverzných hybridných subjektoch a to tak, že štát, v ktorom je táto spoločnosť založená a považovaná za transparentnú, by ju mal považovať za samostatného daňovníka, ak takto na spoločnosť nahliada jej nerezidentný zakladateľ (zriaďovateľ – väčšinový vlastník, väčšina v hlasovacích právach), v rozsahu tých príjmov, ktoré inak nebudú zdanené, či už v štáte založenia spoločnosti alebo v štáte príjemcu (spoločníka). Kategória väčšinového podielu je definovaná tým spôsobom, že jeden alebo viacero prepojených nerezidentných daňovníkov má v hybridnom subjekte zriadenom alebo usadenom v členskom štáte celkovú priamu alebo nepriamu účasť vo výške aspoň 50 % na hlasovacích právach, základnom imaní alebo právach na podiel na zisku.

Transparentný subjekt

V SR sú najčastejšou formou transparentných spoločností verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť. Ide o spoločnosti, ktoré spravidla nie sú zdaňované na úrovni spoločnosti, ale až na úrovni spoločníkov. V zákone o dani z príjmov sa však zavádza definícia „transparentného subjektu“. Transparentným subjektom sa preto rozumie verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť so sídlom na území SR, subjekt s právnou subjektivitou a subjekt bez právnej subjektivity, založené alebo zriadené na území SR, ktorých príjmy (výnosy) sú zdaňované až na úrovni spoločníkov alebo príjemcov príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcov príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity (napr. fondy).

Reverzný hybridný subjekt

S definíciou transparentného subjektu súvisí reverzný hybridný subjekt. Zákon o dani z príjmov obsahuje definíciu hybridného subjektu, ktorým sa rozumie právnická osoba, právnická osoba, ktorou je stála prevádzkareň právnickej osoby, alebo subjekt, ktoré sú považované za daňovníka podľa daňových predpisov jedného štátu, ale ktorých príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) sú považované za príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) u iného daňovníka alebo daňovníkov podľa daňových predpisov iného štátu. V prípade reverzného hybridného subjektu ide o situáciu, kedy sú právnická osoba alebo subjekt považované z pohľadu štátu, v ktorom sú založené, za transparentné subjekty a z pohľadu štátu ich zakladateľa sú považované za samostatného daňovníka – t. j. reverzný pohľad, čím môže dochádzať k situácii, že sa príjem (výnos) nezdaní na úrovni transparentnej spoločnosti, ani na úrovni spoločníka tejto spoločnosti.

Návrh legislatívnej úpravy reverzného hybridného subjektu spočíva v tom, že príjmy (výnosy) pripadajúce na zahraničných (nerezidentných) spoločníkov spĺňajúcich kritérium 50 % a viac vo vzťahu k transparentným spoločnostiam, by boli zdaňované na úrovni tejto transparentnej spoločnosti sadzbou dane platnou pre daň z príjmov právnických osôb vo výške 21 %, ak tieto príjmy (výnosy) nerezidenta nie je možné zdaniť prostredníctvom stálej prevádzkarne a príjmy (výnosy) nebudú zdanené ani v štáte rezidencie nerezidenta, ani v zahraničí. Veľmi zjednodušene povedané, aj príjmy zahraničného spoločníka v.o.s., môžu byť zdanené na úrovni v.o.s. obdobne ako sa zdaňujú príjmy (výnosy) komanditistu komanditnej spoločnosti. V prípade tuzemských spoločníkov túto situáciu nie je potrebné riešiť, nakoľko sú tieto príjmy u fyzickej osoby súčasťou príjmov podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov a u právnickej osoby sú tieto príjmy predmetom dane podľa § 12 ods. 5 a 6 zákona o dani z príjmov.

Výnimka z tohto pravidla sa uplatňuje na subjekty kolektívneho investovania, ktoré majú široký okruh podielnikov, kde je rozptýlené vlastníctvo fondu, pri ktorom nemá žiaden podielnik kontrolný podiel, diverzifikované portfólio cenných papierov a podliehajú regulácii v oblasti ochrany investora v Slovenskej republike.

Výplata podielov na zisku

Vzhľadom k tomu, že časť príjmov transparentných spoločností (reverzného hybridného subjektu) bude zdaňovaná na úrovni spoločnosti, dochádza aj k nadväzujúcim legislatívnym úpravám vo vzťahu k výplate podielov na zisku, resp. odpočtu daňovej straty. Ak bude reverzný hybridný subjekt zdanený, v časti pripadajúcej na zahraničného spoločníka na úrovni spoločnosti, na rozdeľovanie prostriedkov z výsledku spoločnosti sa nahliada už rovnako, resp. primerane ako na podiely na zisku vyplácané netransparentnou obchodnou spoločnosťou (napr. a.s., s.r.o.). Rovnako sa postupuje v prípade vykázanej daňovej straty, táto sa prenáša do budúcich zdaňovacích období a odpočítavať sa bude od kladného základu dane pripadajúceho na tohto zahraničného spoločníka.

V tejto súvislosti sa pre zahraničných spoločníkov transparentných spoločností spĺňajúcich podmienku účasti na základnom imaní, hlasovacích právach alebo majúcich právo na podiel na zisku najmenej 50 % zavádza oznamovacia povinnosť podľa § 49a ods. 9 ZDP.

Spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti, príjemca príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemca príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity, ktorý spĺňa podmienky podľa § 17j ods. 3 písm. a) a b), je povinný oznámiť správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo, do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa stal spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komplementárom komanditnej spoločnosti, príjemcom príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcom príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity, či sa podľa daňových predpisov štátu, v ktorom je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, považuje táto spoločnosť alebo subjekt za reverzný hybridný subjekt, ktorého príjmy (výnosy)

1. sú zdaňované podľa tohto zákona alebo daňových predpisov platných v zahraničí alebo
2. nie sú zdaňované podľa tohto zákona alebo daňových predpisov platných v zahraničí.

Zahraničný spoločník bude preto musieť deklarovať, akým spôsobom nahliada na našu transparentnú spoločnosť, aby sa vedel uplatniť správny spôsob jej zdaňovania, t. j. deklaruje, či na našu transparentnú spoločnosť nahliada ako na zdaňovaný subjekt a zároveň, či príjmy v časti pripadajúcej na tohto spoločníka sú zdaňované v SR alebo v zahraničí, alebo nie sú zdaňované ani v SR, ani v zahraničí a uplatní sa zdanenie pre reverzný hybridný subjekt. Ak by správca dane zistí, že zahraničný spoločník nesprávne deklaroval status transparentnej spoločnosti a spoločnosť mala byť považovaná za reverzný hybridný subjekt, okrem dodanenia reverzného hybridného subjektu uplatní správca dane aj pokutu vo výške dorubenej dane z príjmov.

Príjmy zo závislej činnosti

V § 5 ods. 7 sa vypúšťajú písmená n) a o). Od 1. 1. 2021 sa tak ruší oslobodenie peňažného príjmu, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu podľa osobitného predpisu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov. Posledný krát sa použije oslobodenie od dane pri poskytnutí peňažného príjmu pri príležitosti vianočných sviatkov, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi najneskôr 31. 12. 2020.

CFC pravidlá –  pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti

V praxi dochádza k situáciám, kedy sa fyzické osoby snažia vyhýbať daňovej povinnosť v SR vykonávaním činností na území SR založením spoločnosti v štátoch s nízkym daňovým zaťažením, resp. daňovým zaťažením blížiacim sa nule. Odklonenie príjmov do zahraničných spoločností je relatívne ľahko dosiahnuteľné napríklad jednoduchým presmerovaním fakturácie za služby reálne vykonané v SR, alebo presunom právneho vlastníctva aktív alebo relatívne mobilných funkcií, ktoré generujú príjem. Častokrát ide však o schránkové spoločnosti za ktorými v skutočnosti, či už priamo alebo nepriamo, stoja a ovplyvňujú ich činnosť slovenské fyzické osoby. Finančné prostriedky z týchto spoločností však neskončia ako podiely na zisku (dividendy) v rukách fyzických osôb, ale na účtoch v daňových rajoch. Týmto spôsobom môže dochádzať k daňovým únikom, kedy takýto príjem mal byť zdanený na území SR ako príjmy fyzickej osoby z podnikania alebo aspoň vo forme vyplatených podielov na zisku (dividend) a napriek tomu nebol zdanený vôbec, alebo bol zdanený iba minimálnou sadzbou dane. Obmedziť takéto situácie majú tzv. CFC pravidlá, t.j. pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti uplatňované na fyzické osoby, a to zdanením príjmu dosiahnutého týmito kontrolovanými zahraničnými spoločnosťami. Uplatnením CFC pravidiel sa v SR zdania príjmy CFC spoločnosti už v momente dosiahnutia týchto príjmov v CFC spoločnosti, a nie až pri vyplatení dividend a zabráni sa teda aj možnosti odloženia momentu zdanenia napríklad tým, že dividenda nebude vyplatená. Tomuto priradenému príjmu by sa prisúdil status podielu na zisku (dividendy) a od toho sa odvíja aj spôsob jeho zdanenia.

Nastavené CFC pravidlá pre fyzické osoby osobitne upravujú situácie priamej a nepriamej účasti na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti. Tieto príjmy sa budú zdaňovať cez osobitný základ dane v novom § 51h sadzbou dane uplatňovanej na podiely na zisku (dividendy). Osobitne sa upravuje zápočet dane, ak v prípade priamej účasti plynie fyzickej osobe aj vyplatená dividenda z kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, alebo predáva svoju majetkovú účasť na tejto spoločnosti.

Nový druh príjmu, ktorý je predmetom dane

1. kladného výsledku hospodárenia vykázaného v zahraničí kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou podľa § 51h ods. 2 za zdaňovacie obdobie končiace počas zdaňovacieho obdobia daňovníka podľa § 2 písm. d) prvého bodu zníženého o daň z príjmov právnickej osoby preukázateľne zaplatenú kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v pomere, v akom by mu pri priamej účasti prináležal podiel na zisku (dividenda), ak by mu bol vyplatený alebo iný príjem (výnos) v dôsledku skutočne vykonávanej kontroly nad kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, ak nemá nárok na podiel na zisku (dividendu) a pri výplate skutočného podielu na zisku (dividendy) by sa na tento príjem pri zamedzení dvojitého zdanenia neuplatnila metóda vyňatia príjmu, pričom do kladného výsledku hospodárenia sa nezahŕňa podiel na zisku (dividenda) prijatý kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou od inej kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vyplateného z výsledku hospodárenia, ktorý už bol predmetom zdanenia podľa § 51h u daňovníka podľa § 2 písm. d) prvého bodu, a to v rozsahu, v akom má táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť nárok na podiel na zisku z výsledku hospodárenia vykázanom v zahraničí touto inou kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v tom istom alebo ktoromkoľvek predchádzajúcom zdaňovacom období, alebo
2. kladného výsledku hospodárenia vykázaného v zahraničí kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou podľa § 51h ods. 2 za zdaňovacie obdobie končiace počas zdaňovacieho obdobia daňovníka podľa § 2 písm. d) prvého bodu zníženého o daň z príjmov právnickej osoby preukázateľne zaplatenú kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v pomere jeho nepriamej účasti na základnom imaní podľa § 51h ods. 2 písm. a) na tejto spoločnosti alebo v pomere skutočne vykonávanej kontroly, ak kontrolovaná zahraničná spoločnosť nemá základné imanie, pričom do kladného výsledku hospodárenia sa nezahŕňa podiel na zisku (dividenda) prijatý kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou od inej kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vyplateného z výsledku hospodárenia, ktorý už bol predmetom zdanenia podľa § 51h u daňovníka podľa § 2 písm. d) prvého bodu, a to v rozsahu, v akom má táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť nárok na podiel na zisku z výsledku hospodárenia vykázanom v zahraničí touto inou kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v tom istom alebo ktoromkoľvek predchádzajúcom zdaňovacom období.

Upravuje sa tak základňa pre určenie priraditeľného príjmu fyzickej osoby, ktorý je predmetom zdanenie podľa pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti na fyzické osoby. Predmetom zdanenie ja kladný výsledok hospodárenia kontrolovanej zahraničnej spoločnosti znížený o daň z príjmov zaplatenú touto spoločnosťou v zahraničí. Aby sa zamedzilo viacnásobnému zdaňovaniu tých istých príjmov pri reťazení spoločností, z kladného výsledku hospodárenia kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa vylúčia prijaté podiely na zisku, ktoré už boli ako súčasť výsledku hospodárenia zdanené ako priraditeľný príjem podľa § 3 ods.1 písm. h) spôsobom podľa § 51h prostredníctvom inej zahraničnej kontrolovanej spoločnosti.

V prípade, ak by slovenská fyzická osoba aj právnická osoba, ktoré sú závislými osobami, mali priamu alebo nepriamu účasť na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, v prvom rade uplatní CFC pravidlá právnická osoba. Ak by v príslušnom zdaňovacom období právnická osoba nezahrnula do základu dane príjem kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, uplatní CFC pravidlá fyzická osoba, a to zahrnutím príjmu do osobitného základu dane.

Sadzba dane

Sadzbu dane z príjmov vo výške 15 % budú môcť od budúceho roka využiť len mikrodaňovníci, ktorých príjem za zdaňovacie obdobie nepresiahne 49 790 eur. Ide o hranicu pre registráciu na daň z pridanej hodnoty. Od 1. 1. 2020 sa 15-percentná sadzba dane z príjmov vzťahovala na podnikateľov a právnické osoby, ktorých zdaniteľné príjmy nepresiahnu 100-tisíc eur ročne, táto hranica sa však od budúceho roka zníži.

Nezdaniteľné časti základu dane a daňové výdavky

Zo zákona o dani z príjmov sa od začiatku budúceho roka vypustí nezdaniteľná časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť. Poslednýkrát ju daňovníci budú môcť využiť za tohtoročné zdaňovacie obdobie. Vypúšťa sa tiež osobitný typ daňového zvýhodnenia v podobe kratšieho obdobia odpisovania budov slúžiacich v prevažnej miere na ubytovanie vlastných zamestnancov. Ruší sa aj zvýhodnené daňové odpisovanie technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove, v ktorej sa poskytuje kúpeľná starostlivosť ako aj samotnej budovy, v ktorej sa poskytuje takáto starostlivosť.

Daňový bonus na dieťa

Daňový bonus pre pracujúcich rodičov na dieťa vo veku od 6 do 15 rokov sa od júla budúceho roka zvýši na 1,7-násobok a od 1. januára 2022 na 1,85-násobok základnej sumy tohto daňového zvýhodnenia. Daňová úľava pre pracujúcich rodičov školákov tak od júla budúceho roka stúpne o 16,25 eura na 39,47 eura mesačne. Od 1. januára 2022 by sa mal daňový bonus pre rodičov detí vo veku od 6 do 15 rokov zvýšiť približne o 4,50 eura mesačne na zhruba 44 eur. Zvýšenie daňovej úľavy na deti vo veku od 6 do 15 rokov je kompenzáciou za zrušenie plošného dotovania obedov v materských a základných školách.

Oslobodenie od dane v rámci aktívnej politiky trhu práce

Navrhovaným znením zákona sa oslobodzujú od zdanenia plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce na projekty na podporu udržania pracovných miest a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu u daňovníka, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov. V tejto súvislosti sa v nadväznosti na zamedzenie nepriaznivých vplyvov pandémie na podnikateľské prostredie v súvislosti s ochorením COVID-19 oslobodzuje napríklad príjem daňovníka, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 a ktorý ich príjme ako zamestnávateľ na preplatenie miezd svojim zamestnancov a zároveň aj ako náhradu za stratu jeho zdaniteľného príjmu z činnosti.  Obdobne sa oslobodzuje plnenie poskytované v rámci aktívnej politiky práce na podporu udržania pracovných miest a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní ak je toto plnenie vyplácané zamestnávateľovi, ktorý je právnickou osobou. V súvislosti s oslobodením plnení je potrebné upozorniť, že v súvislosti s oslobodením uvedených príjmov je potrebné z daňových výdavkov vylúčiť výdavky vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane.

Zdroj príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou

Zavádza sa protiúnikové opatrenie v prípadoch, keď sú príjmy umelcov, športovcov, artistov alebo spoluúčinkujúcich osôb vyplácané prostredníctvom sprostredkovateľa. V praxi dochádza k situáciám, kedy je deklarovaná zmluvne dohodnutá odmena umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb v podhodnotenej výške alebo táto odmena nezahŕňa nepeňažné plnenia poskytnuté daným osobám prostredníctvom sprostredkovateľa, ktorý môže z časti prijatej platby uhradiť náklady  súvisiace s činnosťou týchto daňovníkov v Slovenskej republike (napr. strava, doprava a ubytovanie).

Príjmy z predaja virtuálnej meny

Zdroj príjmov daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou sa rozširuje o príjmy z predaja virtuálnej meny, ak úhrada plynie od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky.

Daňová uznateľnosť úrokov z úverov a pôžičiek použitých na obstaranie akcií a obchodných podielov

Daňová uznateľnosť úrokov z úverov a pôžičiek použitých na obstaranie akcií a obchodných podielov u ktorých je možné uplatniť oslobodenie podľa § 13c zákona o dani z príjmov sa odkladá až do zdaňovacieho obdobia, v ktorom dôjde k ich predaju, ak príjem z predaja týchto akcií alebo obchodných podielov nebude od dane oslobodený. Od 1.1.2020 sa do § 13c doplnilo oslobodenie aj na kmeňové akcie alebo akcie s osobitnými právami jednoduchej spoločnosti na akcie. Ustanovenie § 19 ods. 3 písm. u) sa preto iba pre jednoznačnosť spresňuje, že aj úroky z úverov a pôžičiek použité na obstaranie takýchto akcií jednoduchej spoločnosti na akcie, u ktorých príjem z predaja je od 1.1.2020 od dane oslobodený, budú daňovým výdavkom až v zdaňovacom období ich predaja, ak príjem z predaja nebude od dane oslobodený.

Oznámenie o výške a splatnosti preddavkov na daň z príjmov

Výšku preddavkov na daň splatných po lehote na podanie daňového priznania oznámi správca dane daňovníkovi najneskôr do 20 dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania. Navrhovanou úpravou sa rozširujú benefity poskytované finančnou správou daňovníkom a to o oznámenie o výške a splatnosti preddavkov na daň z príjmov. Správca dane bude mať povinnosť oznámiť daňovníkovi, ktorý podal daňové priznanie výšku a splatnosť preddavku na daň z príjmov. Správca dane oznámi túto skutočnosť daňovníkovi najneskôr do 20 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Ide o opatrenie, ktoré má za cieľ zjednodušiť podnikanie na Slovensku.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, zamestnaneckej prémie a daňového bonusu

Ak zamestnanec skončí zamestnanie, na daňový bonus a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka prihliadne zamestnávateľ poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom skončil zamestnanie, ak vo vyhlásení  zamestnanec neuvedie inak.

Navrhovaná úprava vychádza z aplikačnej praxe, kedy môže dôjsť v určitých prípadoch k duplicitnému uplatňovaniu daňových zvýhodnení (daňový bonus a nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka). Po skončení zamestnania, ak zamestnanec podpisom nevyznačí zmenu a neukončí platnosť vyhlásenia, toto zostáva naďalej v platnosti. V prípade ak mu zamestnávateľ ešte dodatočne vypláca nejaký príjem, uplatní mu príslušné  daňové zvýhodnenie pri výpočte preddavku na daň. Pre tohto zamestnávateľa je častokrát obtiažne komunikovať so zamestnancom po ukončení pracovnoprávneho vzťahu, vo veľa prípadoch nie je ani s kým komunikovať. Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje upresniť, dokedy môže zamestnávateľ zamestnancovi uplatňovať nároky na daňový bonus a nezdaniteľnú časť základu dane, vyplývajúce z vyhlásenia.

Ročné zúčtovanie

Z dôvodu zjednodušenia a právnej istoty sa týmto návrhom umožní zamestnancovi požiadať o ročné zúčtovanie ktoréhokoľvek zamestnávateľa (nie len posledného), ktorý je platiteľom dane, ktorý mu vyplácal zdaniteľnú mzdu počas zdaňovacieho obdobia.  Okrem zákonného neexistuje reálny dôvod, prečo musí ročné zúčtovanie vykonať len ten zamestnávateľ, u ktorého si zamestnanec ako u posledného uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus. Spravidla zamestnanec žiada o ročné zúčtovanie toho zamestnávateľa, u ktorého dosahuje príjmy k 31.12. zdaňovacieho obdobia.

Spresňuje  sa tiež postup výpočtu dane prostredníctvom ročného zúčtovania.  Zamestnávateľ, ktorý vykonáva zamestnancovi ročné zúčtovanie, môže až na základe predložených potvrdení o úhrne zúčtovaných a vyplatených  príjmov zo závislej činnosti od všetkých zamestnávateľov za zdaňovacie obdobie posúdiť splnenie podmienok, ustanovených pre uplatnenie oslobodenia u niektorých druhov príjmov.

Povinnosti zamestnávateľa

V § 40 ods. 8 druhej vete sa za slová „preddavky na daň“ vkladajú slová „ a daň“. Navrhovanou úpravou sa docieli, aby správca dane pri vrátení sumy naviac zaplatených preddavkov na daň alebo preplatkov vyplývajúcich z ročného zúčtovania mohol použiť tieto sumy nie len na úhradu neuhradených preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ale aj na úhradu neuhradenej dane zo závislej činnosti z predchádzajúcich rokov.

Platenie preddavkov na daň

Podľa súčasne platného zákona o dani z príjmov je daňovník – právnická osoba, ktorej z podaného daňového priznania vyplýva platiť vyššie preddavky na daň z príjmov, povinný do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania vyrovnať preddavky tak, aby boli od začiatku zdaňovacieho obdobia zaplatené vo výške, ktorá mu vychádza platiť po podaní daňového priznania.

Navrhovanou úpravou sa navrhuje upustiť od vyrovnania zaplatených preddavkov na daň z príjmov. Vyrovnanie rozdielu na preddavkoch zaplatených a splatných od začiatku zdaňovacieho obdobia do lehoty na podanie daňového priznania sa nevykoná a preddavky na daň zaplatené na príslušné zdaňovacie obdobie 2020 sa započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie.

Daň vyberaná zrážkou

Možnosť považovať daň vyberanú zrážkou za preddavok na daň sa rozširuje aj na príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. c) –  príjem zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti, zo stavebných a montážnych činností a projektov a podobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne.

Zahraničný platiteľ dane

Platiteľom dane podľa § 35, 43 a 44 je aj fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá

1. má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň,
2. vypláca, poukazuje alebo pripisuje príjem podľa § 16 ods. 1 písm. d) alebo

c) zamestnáva na území Slovenskej republiky zamestnancov dlhšie ako 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov; to neplatí, ak ide o poskytovanie služieb uvedených v § 16 ods. 1 písm. c) alebo zahraničný zastupiteľský úrad na území Slovenskej republiky, pričom zahraničný zastupiteľský úrad na území Slovenskej republiky alebo jeho podriadená organizácia môže byť platiteľom dane za zamestnancov, ktorí nepožívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, ak týmto zamestnancom vypláca, poukazuje alebo pripisuje príjem podľa § 5 a zahraničný zastupiteľský úrad sa rozhodne požiadať o registráciu ako platiteľ dane.

Dopĺňajú sa také osoby, ktoré nie sú daňovými rezidentmi Slovenskej republiky, ale zároveň vyplácajú príjmy zdaniteľné v Slovenskej republike. Konkrétne ide o príjmy športovcov, umelcov a artistov – daňových nerezidentov Slovenskej republiky z činností osobne vykonávaných na území Slovenskej republiky.

Lehoty na podávanie daňového priznania, prehľadu a hlásenia

Ak z dôvodu zmeny skutočností ovplyvňujúcich vznik stálej prevádzkarne daňovník zistí vznik stálej prevádzkarne až v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom mu vznikla stála prevádzkareň, je povinný za toto zdaňovacie obdobie podať daňové priznanie do konca 3 kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil vznik stálej prevádzkarne a v rovnakej lehote si splniť povinnosti vzťahujúce sa na zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, ak na území Slovenskej republiky v tomto zdaňovacom období vyplácal príjem zo závislej činnosti daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou. V  tejto lehote je daňovník povinný daň aj zaplatiť. Tento postup sa neuplatní, ak daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku.

Spresňuje sa znenie ustanovenia, aby bolo jednoznačné, že vznik stálej prevádzkarne je potrebné viazať na deň začatia výkonu činnosti na „mieste“, pričom pri posudzovaní vzniku stálej prevádzkarne sa vychádza najmä zo zmluvných vzťahov (napr. z obchodných kontraktov). Predmetné ustanovenie vymedzuje osobitnú lehotu na podanie daňového priznania v prípadoch, keď z obchodných vzťahov (napr. zo zmluvy o dielo), na základe ktorých sa na území SR vykonáva činnosť, vyplýva, že stála prevádzkareň výkonom činností na „mieste“ nevznikne,  a neskôr (v ďalšom zdaňovacom období) sa z preukázateľne objektívnych dôvodov zmenia okolnosti a podmienky týchto obchodných vzťahov a stála prevádzkareň vznikne spätne.

V súlade so zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia sú príjmy zahraničných zamestnancov vykonávajúcich závislú činnosť v stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky zdaniteľné na našom území. Za účelom posilnenia právnej istoty sa v zákone spresňuje postup v situáciách, v ktorých zahraničný daňovník zistí, že mu stála prevádzkareň vznikla v predchádzajúcom zdaňovacom období a je povinný dodatočne si splniť povinnosti zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, vyplývajúce zo zákona, ak na území Slovenskej republiky zamestnával zamestnancov s obmedzenou daňovou povinnosťou (t.j. nielen odviesť daň z príjmov zo závislej činností týchto zamestnancov plynúcich od prvého dňa výkonu činností na území Slovenskej republiky, ale aj napr. podať prehľady za kalendárne mesiace predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, hlásenie a pod.).

Registračná povinnosť a oznamovacia povinnosť

Paragraf 49a sa bude meniť dokonca dvakrát. Prvý raz od 1.1.2021 a následne opäť od 1. 1. 2022. Z dôvodu zabezpečenia riadnej technickej funkcionality finančnej správy sa navrhuje posunutie registrácie daňovníkov v úradnej moci od 1. 1. 2022. V nadväznosti na uvedené sa ponecháva spôsob registrácie daňovníkov platný do 31. 12. 2020 až do 31. 12. 2021.

S účinnosťou od 1. 1. 2021 sa vymedzila štruktúra údajov oznámenia o vzniku stálej prevádzkarne a oznámenia o uzatvorení zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Navrhované ustanovenie § 49a prebralo toto vymedzenie.

V odseku 7 sa dopĺňa povinnosť registrácie u daňovníkov, ktorí majú oprávnenie na podnikanie udelené v inom štáte, avšak z titulu existencie miesta skutočného vedenia v SR sú daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou na našom území.

Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely

U právnickej osoby sa v súvislosti s poskytnutím asignovanej dane vo výške 2 %  navrhuje rozšírenie možnosti poskytnutia nielen finančného daru ale aj nepeňažného daru, resp. ku kombinácii peňažného a nepeňažného daru. V prípade, ak by daňovník poskytol nepeňažný dar tento sa pre účely asignácie dane ocení cenou bežne používanou v mieste a čase plnenia a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia.

Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti sa ruší povinnosť uvádzať číslo telefónu v tlačive vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov. Uvedenie telefónneho čísla zostane na báze dobrovoľnosti, tak ako je to v prípade daňového priznania. V súčasnosti, ak daňovník podá vyhlásenie na samostatnom tlačive a neuvedie tento údaj, správca dane ho vyzve na doplnenie.

Pre účely asignácie dane sa rozširuje osvedčovanie splnenia podmienok prijímateľov notárskou komorou o skutočnosť, či prijímateľ je zapísaný do registra mimovládnych neziskových organizácií.

Potvrdenia vydávané finančnou správou

Upravuje sa povinnosť správcu dane osvedčovať zaplatenie dane nerezidentnej osoby na území Slovenskej republiky a daňovú rezidenciu najmä na účely uplatnenia medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ale tiež lokálnych daňových právnych predpisov dotknutých štátov.

Správca dane vydá daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou potvrdenie o daňovej rezidencii na základe jeho žiadosti. Správca dane vydá daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou potvrdenie o zaplatení dane na území Slovenskej republiky na základe žiadosti tohto daňovníka alebo platiteľa dane. Vzory žiadostí a potvrdení určí finančné riaditeľstvo a uverejní ich na svojom webovom sídle.

Osobitný základ dane z príjmu kontrolovanej zahraničnej spoločnosti u fyzickej osoby

Nové ustanovenie špecifikuje, čo sa považuje za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, akým spôsobom a kedy bude fyzická osoba zdaňovať príjmy priraditeľné podľa § 3 ods. 1 písm. h).

Keďže základom pre výpočet príjmu priraditeľného podľa § 3 ods. 1 písm. h) je výsledok hospodárenia spoločnosti po odpočítaní preukázateľne zaplatenej dane z príjmov a výsledku hospodárenia končiaceho napr. 31.12.2021, aj fyzická osoba si ako zdaniteľný príjem priradí sumu príjmu tejto spoločnosti za kalendárny rok 2021, pri podaní daňového priznania v roku 2022. Vzhľadom na to, že pre účely posúdenia spoločnosti ako kontrolovanej zahraničnej spoločnosti a zdanenie príjmu je potrebné poznať preukázateľne zaplatenú daň tejto spoločnosti, môže daňovník využiť predĺženie lehoty na podanie daňového priznania o 6 mesiacov.

Za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť sa považuje právnická osoba alebo subjekt so sídlom v zahraničí, ak sú splnené nasledovné podmienky:

• fyzická osoba sama alebo spolu so závislými osobami vykonáva kontrolu alebo má priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní, hlasovacích právach alebo má právo na podiel na zisku najmenej 10 %, alebo má skutočnú kontrolu nad touto spoločnosťou a
• kontrolovaná zahraničná spoločnosť je daňovníkom nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) alebo
• nie je daňovníkom nespolupracujúceho štátu, ale efektívne zdanenie príjmu je nižšie ako 10 %. Efektívne zdanenie vypočíta daňovník ako podiel preukázateľne zaplatenej dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti a jej výsledku hospodárenia vyjadrený v percentách.

Príklad

CFC spoločnosť uplatňuje nominálnu sadzbu dane z príjmov právnických osôb vo výške 15 %, vykázala výsledok hospodárenia vo výške 100 000. Z tohto príjmu preukázateľne odviedla daň vo výške 5 000. Efektívne zdanenie = (5 000/100 000) x 100 % = 5 %.

V odseku 3 sa ustanovujú výnimky z uplatňovania pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti u fyzických osôb.

• a) úhrnná suma príjmu priraditeľného z kontrolovaných zahraničných spoločností nepresiahne sumu 100 000 eur; ak úhrnná suma príjmu priraditeľného z kontrolovaných zahraničných spoločností presahuje sumu 100 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) podľa odseku 1 sa zahrnie celá suma tohto príjmu,
• b) kontrolovaná zahraničná spoločnosť podľa odseku 2 je zároveň u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu alebo daňovníka podľa § 2 písm. e) tretieho bodu, ktorý je závislou osobou podľa § 2 písm. n) až r) vo vzťahu k daňovníkovi podľa § 2 písm. d) prvého bodu, kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou podľa § 17h,
• c) kontrolovaná zahraničná spoločnosť nie je daňovníkom nespolupracujúceho štátu a daňovník podľa § 2 písm. d) prvého bodu preukáže, že sumu príjmov priraditeľných podľa § 3 ods. 1 písm. h) dosiahla kontrolovaná zahraničná spoločnosť skutočne vykonávanou ekonomickou činnosťou, na ktorú má v danom štáte personálne vybavenie, priestorové vybavenie, hmotný majetok a nehmotný majetok.

Osobitný spôsob započítania dane z osobitného základu dane

• a) názov kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, jej sídlo, daňové identifikačné číslo alebo identifikačné číslo, ak jej boli pridelené,
• b) sumu odvedenej dane podľa § 51h podľa jednotlivých kontrolovaných zahraničných spoločností a podľa jednotlivých zdaňovacích období,
• c) sumu dane, ktorá bola použitá na započítanie podľa odsekov 1 a 2,
• d) ďalšie údaje nevyhnutné k preukázateľnosti správneho odvedenia dane z príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. h).

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022

Odporúčané ebooky

K téme