Ako zdaniť elektronicky dodávané služby v roku 2020?
Čoraz viac podnikateľov dokáže poskytovať svoje služby na diaľku – online. Je veľmi pravdepodobné, že aj v budúcnosti bude poskytovanie služieb online oveľa častejšie. Z hľadiska daní a účtovníctva existujú pri poskytovaní služieb na diaľku určité špecifiká. Pozor by si mali dať najmä podnikatelia, ktorí poskytujú elektronické služby do zahraničia. V článku sa zameriame najmä na problematiku dane z pridanej hodnoty a na záver sa dozviete niekoľko dôležitých informácií z pohľadu dane z príjmov.
Čo sa považuje za elektronicky dodávanú službu
Na začiatku je potrebné správne rozlíšiť, čo je a čo nie je považované za elektronicky dodávanú službu. Zákon o DPH definuje elektronicky dodávané služby nasledovne:
- poskytovanie webových stránok, hosťovanie na webových stránkach, diaľkové udržiavanie programov a vybavenia,
- dodanie programového vybavenia (softvéru) a jeho aktualizácia,
- dodanie obrázkov, textu a informácií a sprístupnenie databáz,
- dodanie hudby, filmov a hier vrátane výherných a hazardných hier a politického, kultúrneho, umeleckého, športového, vedeckého a zábavného vysielania a vysielania udalostí,
- vyučovanie na diaľku.
V prípade, ak podnikateľ dodáva elektronickú službu, postupuje podľa špecifických paragrafov v zákone o DPH a podľa nich určí miesto dodania služby.
V prémiovej časti obsahu nájdete:
- Miesto dodania služby
- Dodanie elektronických služieb neplatiteľom DPH
- Dodanie elektronických služieb do tretích krajín
- Predaj elektronických služieb a daň z príjmov
- Podnikanie alebo jednorazová činnosť
- Pozor na licenčné zmluvy
Miesto dodania služby
Správne určenie miesta dodania služby je najdôležitejším kritériom pre správne posúdenie režimu dane z pridanej hodnoty. V prvom rade je potrebné zistiť postavenie prijímateľa služby.
- príjemcom je zdaniteľná osoba – podnikateľ
- príjemcom je nezdaniteľná osoba – fyzická osoba nepodnikateľ
V prípade ak je príjemcom zdaniteľná osoba, dochádza k prenosu daňovej povinnosti na odberateľa. Dodávateľ fakturuje službu bez DPH a príjemca služby je povinný odviesť DPH v štáte prijatia služby. Dodávateľ uvedie dodanie služby v súhrnnom výkaze s uvedeným IČDPH odberateľa.
Príklad: Rakúska firma si objednala od slovenského podnikateľa dodanie počítačového programu. Slovenský podnikateľ nie je platiteľ DPH. Pred dodaním služby sa musí zaregistrovať podľa §7a, aby mu daňový úrad pridelil identifikačné číslo pre DPH. Pod týmto číslom následne fakturuje službu. Uvedené dodanie služby vykáže v súhrnnom výkaze za príslušný štvrťrok, v ktorom bola služba dodaná.
V prípade ak je príjemcom služby fyzická osoba – občan, miestom dodania služby je krajina, kde sa nachádza príjemca služby. V tomto štáte je DPH splatná. Inými slovami, DPH je potrebné odviesť v tom štáte odkiaľ pochádza zákazník. Aby sa dodávateľ nemusel registrovať v každom jednom členskom štáte, existuje zjednodušený spôsob.
Dodávateľ môže využiť schému tzv. jednotného kontaktného miesta (MOSS). Stačí keď si vyberie štát, v ktorom bude podávať jedno súhrnné hlásenie o dodaných službách v celej EÚ, odvedie DPH a slovenský daňový úrad už následne rozpošle príslušnú časť DPH jednotlivým štátom, v ktorých boli dodané služby.
Príklad: Slovenský podnikateľ – platiteľ DPH poskytuje počítačové programy po celej Európe. Jeho zákazníkmi sú firmy aj fyzické osoby. V prípade fyzických osôb sa registroval u správcu dane ako poskytovateľ služieb prostredníctvom MOSS schémy. Dodania služieb fyzickým osobám vykáže za príslušný štvrťrok vo výkaze MOSS a odvedie DPH.
TIP: Od roku 2019 platí ešte jedno zjednodušenie. Ak hodnota takýchto elektronicky dodávaných služieb nepresiahne v kalendárnom roku sumu 10 000 eur bez dane a súčasne túto sumu nepresiahla ani v predchádzajúcom kalendárnom roku, môže sa dodávateľ týchto služieb rozhodnúť, že si zvolí ako miesto dodania služieb členský štát svojho usadenia (zvolí si Slovensko) a bude odvádzať slovenskú DPH.
Dodanie elektronických služieb neplatiteľom DPH
Podnikateľ, ktorý nie je platiteľom DPH samozrejme nemá povinnosť fakturovať poskytnuté služby s DPH. Toto platí rovnako v prípade dodania služieb na Slovensku aj v zahraničí. Jedinou povinnosťou je už spomínaná registrácia podľa §7a v prípade dodania služby podnikateľovi z Európskej únie.
Neplatiteľ DPH má povinnosť sledovať obrat pre povinnú registráciu za platiteľa DPH. Týmto limitom pre vznik registračnej povinnosti je suma obratu 49 790 € za najviac 12 predchádzajúcich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov. V prípade prekročenia obratu sa stáva podnikateľ platiteľom a k cene služieb bude uplatňovať DPH.
Dodanie elektronických služieb do tretích krajín
V prípade ak odberateľ pochádza z tretej krajiny, neplynú pre dodávateľa na Slovensku prakticky žiadne povinnosti. Dodanie nepodlieha slovenskej DPH a neuvádza sa v DPH priznaní ani v súhrnnom výkaze. Dodávateľ by si však mal vo vlastnom záujme zistiť, či mu nevznikajú nejaké povinnosti v štáte, kde dodíva službu.
Predaj elektronických služieb a daň z príjmov
V prípade dane z príjmov sa aj pri elektronicky dodávaných službách postupuje obdobne, ako pri akýchkoľvek ďalších dodávaných službách. Daň z príjmov závisí právnej formy podnikateľa, spôsobu vedenia účtovníctva a na to nadväzujúcich paragrafov v zákone o dani z príjmov.
Podnikanie alebo jednorazová činnosť
Spôsob zdanenia daňou z príjmu závisí aj od toho, či ide o jednorazovo dodávanú službu alebo o pravidelne sa opakujúcu činnosť. V prípade jednorazového poskytnutia služby fyzickou osobou, podlieha daný príjem sadzbe 19 % a fyzická osoba by mala takýto príjem priznať v daňovom priznaní v časti Ostatné príjmy.
TIP: Ak ide o jednorazovú činnosť a k danému príjmu nie je vystavená faktúra ani uzatvorená zmluva – odberateľ si daný výdavok neuplatní v účtovníctve, pre dodávateľa služby pôjde o oslobodený príjem do výšky 500 € za jedno zdaňovacie obdobie.
V prípade, ak dodávateľ dodáva služby opakovane, vo vlastnom menej a za účelom dosiahnutia zisku, ide už o podnikanie. Fyzická osoba sa musí zaregistrovať na živnostenskom úrade pred začatím podnikania a takisto na daňovom úrade vybaviť registráciu na daň z príjmov najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po začatí podnikania.
V prípade fyzickej osoby bude príjem z predaja elektronických služieb podliehať dani z príjmov fyzickej osoby a podľa výšky tržieb bude sadzba dane od 15 % do 25 %.
Ak ide o obchodnú spoločnosť (najčastejšie spoločnosť s ručením obmedzeným), výška dane z príjmov vychádza z dosiahnutého výsledku hospodárenia upravená o pripočítateľné a odpočítateľné položky v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby.
Pozor na licenčné zmluvy
V prípade elektronicky dodávaných služieb býva častokrát forma dodania formou licencie za použitie nejakého diela alebo programu. V danom prípade ide o príjmy z licenčných poplatkov, ktoré sú osobitne upravené v rámci zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak podnikateľ má príjmy z licenčných poplatkov zo zahraničia, musí vždy skúmať, kde ma daný príjem miesto zdanenia. Niektoré zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia totiž umožňujú štátu, odkiaľ plynie príjem, zdanenie tohto príjmu. Je teda potrebné dať si pozor, aby nedošlo k dvojitému zdaneniu – aj v štáte vyplácajúcej spoločnosti a aj v štáte prijímateľa príjmu.
Ing. Lenka Falatová študovala manažment na ekonomickej univerzite. Následne pôsobila niekoľko rokov ako produktová manažérka vydavateľstva odbornej literatúry, kde sa venovala problematike živnostenského podnikania, daní, účtovníctva, ale aj školstva a odpadového hospodárstva. Následne pracovala na pozícii produktovej manažérky a projektovej manažérky. Venuje sa tiež problematike E-commerce, AI a automatizácii a procesnej analýze v podnikoch.