Ako zdaňovať a účtovať príspevky zamestnávateľom a SZČO v súvislosti s koronavírusom?

Zamestnávatelia a SZČO, ktorí počas vyhláseného núdzového stavu museli povinne zatvoriť svoje prevádzky alebo museli obmedziť výkon svojej činnosti a ktorým poklesli tržby, môžu po splnení stanovených podmienok využiť štátnu pomoc prostredníctvom príspevkov na udržanie zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti so šírením ochorenia COVID- 19.

Prehľad príspevkov, o ktoré môže požiadať zamestnávateľ (vrátane SZČO – zamestnávateľa), ako aj SZČO, ktorá nemá zamestnancov a vykonáva svoju podnikateľskú činnosť sama:

Zamestnávatelia, ktorí museli svoje prevádzky zatvoriť alebo obmedziť svoju činnosť rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva SR.

• Oprávneným žiadateľom je zamestnávateľ, vrátane SZČO, ktorá je zamestnávateľom (okrem subjektov verejnej správy), ktorý v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu udrží pracovné miesta aj v prípade povinnosti prerušiť alebo obmedziť svoju prevádzkovú činnosť na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR.
• Cieľovou skupinou je zamestnanec, ktorému zamestnávateľ alebo SZČO, ktorá je zamestnávateľom, nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce).
• Výška príspevku spočíva v úhrade náhrady mzdy zamestnanca vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, najviac vo výške 1 100,- eur.
• Oprávnené obdobie je od 13. marca 2020 – teda od dňa rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR o uzatvorení prevádzok do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva SR zrušené.

SZČO, ktorým poklesli tržby alebo museli svoje prevádzky zatvoriť na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR

• Oprávneným žiadateľom je SZČO, ktorá v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu prerušila vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR, alebo jej poklesli tržby o najmenej 20 %.
• Cieľovu skupinou je SZČO, ktorá bola nemocensky a dôchodkovo poistená v období do 31. marca 2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni, alebo čerpá tzv. odvodové prázdniny. Nárok na príspevok však nemá SZČO, ktorá má súbežne uzatvorený pracovný pomer, alebo SZČO, ktorá má zrušenú alebo pozastavenú živnosť.
• Výška príspevku:

Príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti sa poskytne nadväzne na pokles tržieb.

Pokles tržieb žiadateľ preukazuje jedným zo spôsobov:

1. Porovnáva sa tržba za vykazovaný mesiac s tržbou za rovnaký mesiac predchádzajúceho roka (napr. pre vykazované obdobie 05 / 2020 – predchádzajúce je 05/2019)
2. Porovnáva sa priemer tržby v roku 2019 (t.j. 1/12 tržieb za rok 2019) s tržbou za vykazovaný mesiac – oprávnení sú iba tí, ktorí vykonávali zárobkovú činnosť celý rok 2019
3. Porovnáva sa tržba za február 2020 s tržbou za vykazovaný mesiac – oprávnení sú iba tí, ktorí vykonávali zárobkovú činnosť len časť roka 2019 a začali vykonávať zárobkovú činnosť najneskôr k 1.2.2020

• Oprávnené obdobie: od 13. marca 2020 – teda od dňa rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR o uzatvorení alebo obmedzení prevádzok do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva SR zrušené.
  

V prémiovej časti obsahu nájdete:

• Daňový režim prijatých príspevkov u zamestnávateľov a SZČO, poskytnutých počas obdobia korona-krízy
• Účtovný režim prijatých príspevkov u zamestnávateľov a SZČO, poskytnutých počas obdobia korona-krízy

Zamestnávatelia (vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi),ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti počas vyhlásenej mimoriadnej situácie.

• Oprávneným žiadateľom je zamestnávateľ (okrem subjektov verejnej správy), vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi, ktorý v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie udrží pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti.
• Cieľovou skupinou je zamestnanec v pracovnom pomere.
• Výška príspevku:

1. úhrada náhrady mzdy zamestnanca najviac vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, najviac vo výške 880,- eur.
2. paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb.

Pokles tržieb žiadateľ preukazuje jedným zo spôsobov:

1. Porovnáva sa tržba za vykazovaný mesiac s tržbou za rovnaký mesiac predchádzajúceho roka (napr. pre vykazované obdobie 05 / 2020 – predchádzajúce je 05/2019)
2. Porovnáva sa priemer tržby v roku 2019 (t.j. 1/12 tržieb za rok 2019) s tržbou za vykazovaný mesiac – oprávnení sú iba tí, ktorí vykonávali zárobkovú činnosť celý rok 2019
3. Porovnáva sa tržba za február 2020 s tržbou za vykazovaný mesiac – oprávnení sú iba tí, ktorí vykonávali zárobkovú činnosť len časť roka 2019 a začali vykonávať zárobkovú činnosť najneskôr k 1.2.2020

Zamestnávateľ si môže vybrať len jednu z možností na celé obdobie poskytovania príspevku. 

• Oprávnené obdobie: od 13. marca 2020 – teda od dňa rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR o uzatvorení prevádzok do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva SR zrušené.

SZČO a jednoosobové s.r.o., ktoré nemajú žiaden iný príjem.

• Oprávneným žiadateľom je
• SZČO, ktorá prerušila alebo obmedzila vykonávanie alebo prevádzkovanie svojej činnosti a ktorej nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia alebo nečerpá tzv. odvodové prázdniny.
• Fyzická osoba, ktorá je jediným spoločníkom s.r.o., zároveň je jej konateľom a nie je jej zamestnancom (tzv. jednoosobová s.r.o.).

Podmienkou je, aby tieto osoby nemali od 1. mája 2020 žiaden iný príjem z podnikateľskej, nepodnikateľskej a závislej činnosti.

• Paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti sa poskytuje vo výške 210 eur.
• Oprávnené obdobie: od 13. marca 2020 – teda od dňa rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR o uzatvorení prevádzok do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva SR zrušené.

Daňový režim prijatých príspevkov u zamestnávateľov a SZČO, poskytnutých počas obdobia korona-krízy

Vychádzajúc zo znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) účinného v súčasnom období platí, že príspevky, ktoré štát poskytol zamestnávateľom na udržanie pracovných miest, či pre SZČO ako náhradu straty príjmu sa zaraďujú medzi príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov. To znamená, že ak nedôjde v  tejto oblasti k legislatívnej úprave je potrebné spomínané príspevky zdaniť v rámci daňového priznania za rok 2020.

Pre podnikajúce fyzické osoby sa totiž v zmysle súčasného znenia zákona o dani z príjmov vzťahuje § 9 ods. 2 písm. j) tohto právneho predpisu, podľa ktorého sú síce podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu oslobodené od dane z príjmov, avšak okrem platieb prijatých ako náhradu za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a § 6 zákona o dani z príjmov. Ak teda SZČO dostane od štátu príspevok (aj ako zamestnávateľ), musí v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov tento príspevok zahrnúť do zdaniteľných príjmov.

V uvedenej súvislosti je však nutné upozorniť, že dňa 28.4.2020 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zverejnilo na svojej webovej stránke tlačovú správu, ktorou informuje, že v spolupráci s Ministerstvom financií SR rozhodli o tom, že príspevky poskytované fyzickým osobám nebude štát žiadateľom zdaňovať pri podávaní daňového priznania za rok 2020, a teda budú od dane oslobodené. Táto zmena bude predmetom návrhu zákona, ktorý by mal byť predložený na rokovanie Vlády Slovenskej republiky.

Dôležitou informáciou pre všetky SZČO je aj to, že príspevky prvej pomoci sa nepovažujú v rámci projektu „Prvá pomoc“ za príjem. To znamená, že pri vypĺňaní výkazu sa nebude príspevok považovať za príjem pri výpočte poklesu tržieb. Tieto príspevky nie sú vykazované ako tržby, žiadatelia si ich môžu odpočítať, aby neboli ukrátení o pomoc od štátu iba preto, že účtovne to vykazujú ako zvýšenie tržieb. Tak, ako by nemali vstupovať do základu dane z príjmov, nevstupujú ani do priebežných mesačných výkazov pri žiadaní o príspevok.

Čo sa týka dotácií z pohľadu súčasného znenia zákona o dani z príjmov, ktoré sú poskytnuté zamestnávateľom – právnickým osobám, ak ide o dotácie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu európskych spoločenstiev a iných zdrojov, tieto dotácie sú predmetom dane a sú zdaniteľným príjmom.

Účtovný režim prijatých príspevkov u zamestnávateľov a SZČO, poskytnutých počas obdobia korona-krízy

Účtovný režim prijatých príspevkov u zamestnávateľov a SZČO, ktoré boli poskytnuté štátom na pomoc počas obdobia korona-krízy, závisí podľa spôsobu vedenia účtovníctva.

Účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva musí vychádzať z ustanovenia § 52a Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z.n.p., ktoré upravuje účtovanie dotácií. Nárok na príspevok od štátu v období korona-krízy je teda potrebné zaúčtovať na ťarchu účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu a v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Následné inkaso príspevku od štátu na účet sa zaúčtuje na ťarchu účtu 221 – Účet v banke a v prospech účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu.

Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva v zásade postupuje podľa § 18 Opatrenia č.MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „postupy účtovania v JÚ“).

Nárok na poskytnutie príspevku sa účtuje v knihe pohľadávok. V deň prijatia príspevku sa príjem peňažných prostriedkov účtuje v peňažnom denníku ako prírastok na účte v banke a súčasne ako príjem podľa § 4 ods. 6 písm. f) postupov účtovania v JÚ (t.j. medzi príjmy, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov). Súčasne sa účtuje zánik pohľadávky voči poskytovateľovi príspevku v knihe pohľadávok. Použitie príspevku alebo jeho časti sa účtuje v peňažnom denníku ako výdavok podľa § 4 ods. 6 písm. e) postupov účtovania (t.j. medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov).

Na konci účtovného obdobia, v ktorom bol príspevok prijatý, sa zistí suma použitého príspevku. Suma použitého príspevku sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako prírastok príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu postupov účtovania (t.j. medzi príjmy zahrnované do základu dane z príjmov celkom, v druhovom členení ako „ostatné príjmy“).

Napokon treba poznamenať, že v uvedenej súvislosti môžu nastať určité úpravy v kontexte očakávanej zmeny daňovej legislatívy v tom zmysle, že príspevky poskytované fyzickým osobám nebude štát žiadateľom zdaňovať pri podávaní daňového priznania za rok 2020.

Odporúčané ebooky

K téme