Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
V prípade jednoeurovej spoločnosti by sa mohol vyplatiť zisk len nad 7500,-€.
Malé s.r.o. by boli permanentne v právnom stave krízy
Autor komentára: JUDr. Ján Marônek
Nedávno sa do medzirezortného pripomienkovania dostala novela Obchodného zákonníka, ktorá by mala nadobudnúť účinon od 01.01.2015. Základom novely je zavedenie nových inštitútov obchodného práva, ako napríklad jednoeurové eseročky, resp. eseročky so základným imaním pod 25 tisíc eur (prezentovaný názor „jednoeurové“ nezodpovedná predloženému návrhu), vylúčenie osôb z pôsobnosti orgánov spoločnosti, spoločnosť v kríze a iné „perly“ navrhovateľa, s ktorými sa nemôžem stotožniť a celkovo novozavedené inštitúty pochopiť.
Z predloženej novely možno „cítiť“ zámer štátu chrániť veriteľov a posilniť vymožiteľnosť práva, čo je v skutku „fajn“, avšak výber „cesty“ štátu k predmetnému cieľu nemožno považovať za správny. Ak by predmetný návrh prešiel, tak najmä, ale nielen:
Eseročky by sa delili do dvoch košov – v jednom by boli tie so základným imaním do 25 tis eur, čiže aj jednoeurové a v druhom tie, ktoré majú základné imanie aspoň 25 tisíc eur,
Na jednoeurové eseročky síce stačí minimálny vklad do základného imania, avšak ten spôsobí mnohé povinnosti, obmedzenia a dovoľujem si tvrdiť, že podnikateľ s jednoeurovou eseročkou bude „automaticky zaradený“ do režimu spoločnosti v kríze,
Zavádza sa akýsi register diskvalifikovaných osôb, ktoré nemôžu vykonávať najmä výkonné a kontrolné funkcie v spoločnosti,
Zákon definuje nový „nežiaduci“ stav, a to stav spoločnosti v kríze,
Ak by si podnikateľ vybral cestu jednoeurovej spoločnosti, tak by zároveň musel podstúpiť a akceptovať napríklad nasledovné:
1. Na všetkých firemných, obchodných dokladoch by musel uvádzať výšku základného imania, ako aj rozsah jeho splatenia. Ak by tak neurobil, tak by ručil za záväzky spoločnosti v plnom rozsahu, čiže by sa „prelomila zásada“, že podnikateľ ručí za záväzky spoločnosti iba do výšky nesplateného vkladu, resp. základného imania.
Vzniká tu teda riziko, že ak by napríklad podnikateľ neuviedol na objednávke výšku a rozsah splatenia základného imania, tak ručí za záväzky spoločnosti z tohto predmetného zmluvného vzťahu celým svojím majetkom. Ak teda spoločnosti vznikne dlh vo výške 100 tis. eur, tak podnikateľ bude predmetné bremeno úhrady tohto záväzku znášať titulom ručenia.
2. Zákonom sa má zaviesť stav spoločnosti v kríze, čo znamená, že spoločnosť je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Úpadok v zjednodušenom vysvetlení znamená to, že hodnota záväzkov je väčšia ako hodnota majetku. Zákon zavádza, že hrozbou úpadku sa rozumie prípad, kedy pomer vlastného imania a záväzkov nedosahuje aspoň štyri ku sto.
Treba pripomenúť, že ak je spoločnosť v kríze, tak podnikateľovi vzniká množstvo povinností, ako aj zodpovednosť. Ide napríklad o to že, ak je spoločnosť v kríze, tak podnikateľ musí urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii vynaložila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení, najmä bez zbytočného odkladu zvolať najvyšší orgán spoločnosti (valné zhromaždenie), vypracovať návrh vhodných a primeraných opatrení na prekonanie krízy a predložiť tento návrh na schválenie tomuto orgánu.
Závažnou povinnosťou bude neustále sledovanie finančnej situácie spoločnosti s pravidelným a nutným zostavovaním mimoriadnej účtovnej závierky ku koncu každého mesiaca. Ak teda bude podnikateľ podnikať prostredníctvom eseročky s jednoeurovým základným imaním, tak možno logicky predpokladať, že jeho spoločnosť bude nepretržite v stave krízy a teda bude musieť neustále plniť a zodpovedať za (avšak nielen) vyššie uvedené povinnosti. Keďže vlastné imanie je z praxe tvorené najmä základným imaním, tak logicky ak bude základné imanie 1,- €, tak pomer vlastného imania a záväzkov bude prakticky vždy štyri ku sto a viac. Stačí teda faktúra za telefón za cca 30,- € a spoločnosť je v kríze.
3. V prípade jednoeurovej spoločnosti sa môže vyplatiť zisk len nad 7500,-€, čiže ak podnikateľ vyprodukuje napríklad zisk po zdanení vo výške 5000,- €, tak si ho nebude môcť vyplatiť.
4. Obmedzená možnosť vracanie pôžičiek zo strany spoločnosti spoločníkom. Ak podnikateľ ako spoločník poskytne spoločnosti na rozbeh jej podnikania financie, tak spoločnosť, hoci nimi bude disponovať, mu ich nemôže vo všeobecnosti vrátiť za predpokladu, že bude v stave krízy.
5. Takáto spoločnosť môže mať maximálne 3 spoločníkov.
Zavedenie inštitútu jednoeurovej spoločnosti nepovažujem za šťastné riešenie. Osobne si nemyslím, že by vôbec niekto aj takúto spoločnosť chcel založiť a podnikať s ňou. Obratom by „spadol“ do režimu spoločnosť v kríze s tými zodpovedajúcimi povinnosťami a zodpovednosťou. Nemohol by si ani vyplatiť celý zisk, čo je tiež vážny zásah do vôle podnikateľa. Ďalším nesporným obmedzením a nevýhodu (bez aplikácie pár výnimiek) je napríklad nemožnosť vrátenia pôžičky spoločnosťou spoločníkovi v čase stavu jej krízy.
