Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
V auguste 2015 boli predložené, prerokovávané alebo prijaté viaceré legislatívne zmeny týkajúce sa podnikateľov. Prečítajte si o nich viac.
Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov
Vláda schválila návrh zákona o podpore najmenej rozvinutým okresom. Cieľom návrhu je poskytovať podporu na zabezpečenie rozvoja najmenej rozvinutých okresov v SR formou prípravy a realizácie akčných plánov so špecifikami pre konkrétne okresy. Návrh zákona predložil na rokovanie vlády premiér Robert Fico, hoci na medzirezortné pripomienkovanie ho dalo ešte ministerstvo dopravy.
Pre investičné zámery realizované v najmenej rozvinutých okresoch sa upravujú všeobecné podmienky na poskytnutie investičnej pomoci v priemyselnej výrobe, a to tak, že sa znižuje minimálna výška investície do dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku na sumu 200 000 eur, pričom najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo majetkom fyzickej osoby – podnikateľa, hodnota investície na obstaranie nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na výrobné účely sa znižuje na 30 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku, a realizácia investičného zámeru musí viesť k vytvoreniu najmenej desiatich nových pracovných miest.
Na určenie, či okres patrí do kategórie najmenej rozvinutých okresov, sú rozhodné údaje k prvému dňu kalendárneho roka, v ktorom bol podaný investičný zámer.
Pre investičné zámery realizované v najmenej rozvinutých okresoch sa upravujú všeobecné podmienky na poskytnutie investičnej pomoci v cestovnom ruchu, a to tak, že sa znižuje minimálna výška investície do dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku na sumu 200 000 eur, z toho najmenej 100 000 eur musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo majetkom fyzickej osoby – podnikateľa a realizácia investičného zámeru musí viesť k vytvoreniu najmenej piatich nových pracovných miest a všeobecne sa zmierňujú podmienky na investície do oblasti cestovného ruchu. Na určenie, či okres patrí do kategórie najmenej rozvinutých okresov, sú rozhodné údaje k prvému dňu kalendárneho roka, v ktorom bol podaný investičný zámer.
Účinnosť sa navrhuje od 15. decembra 2015 vzhľadom na potrebu čo najrýchlejšieho zavedenia navrhovaných opatrení do praxe.
Vláda schválila návrh novely Obchodného zákonníka. Účelom návrhu zákona je vytvoriť novú formu obchodnej spoločnosti, ktorá ponúkne komplexné riešenie pre rizikové investovanie do obchodných spoločností. Príkladom takéhoto investovania sú investície do startupov, ako podnikateľských iniciatív s vysokým inovačným a rastovým potenciálom, ktoré si nemôžu zabezpečiť financovanie prostredníctvom bánk. Pri rizikovom investovaní do základného imania spoločností je nevyhnutné flexibilné nastavenie vstupu, koexistencie a výstupu investora nad rámec toho, čo umožňujú v súčasnosti existujúce formy spoločností v právnom poriadku SR.
S cieľom zabezpečiť optimálnu súčinnosť investorov a zakladateľov startupov a podporiť ich rozvoj v SR je preto najefektívnejším riešením zavedenie novej právnej formy kapitálovej obchodnej spoločnosti, ktorá umožní flexibilné nastavenie majetkových vzťahov, vstupu investora do spoločnosti a jeho výstupu zo spoločnosti. Čiastočné zapracovanie vybraných právnych inštitútov s touto funkciou do existujúcich foriem spoločností by nepredstavovalo komplexné riešenie.
Pre oblasť rizikového investovania do základného imania do startupov, je v súčasnosti z foriem obchodných spoločností významná a využívaná najmä spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej len „s.r.o.“). V neskorších štádiách životného cyklu, tzn. v čase keď už nejde o začínajúcu spoločnosť, je využívaná aj akciová spoločnosť (ďalej len „a.s.“). Spoločnosti, v ktorých spoločníci ručia za záväzky spoločnosti celým majetkom sa spravidla ako startupy nevyužívajú.
Tak s.r.o. ako aj a.s. majú z pohľadu startupov určité nevýhody. V prípade s.r.o. je to komplikovanejšia možnosť flexibilného nastavenia vonkajších a vnútorných vzťahov spoločnosti a efektívneho využívania vo svete bežných nástrojov, ktoré umožňujú nastavenie a naplánovanie vstupu kapitálu do spoločnosti a jeho výstupu zo spoločnosti, ako aj možnosť efektívne motivovať zamestnancov podielom vo firme, vyplývajúca zo zákonnej požiadavky na minimálnu výšku vkladu spoločníka (750 €). V prípade a.s. je to pre startupy až do pokročilého štádia ich životného cyklu príliš nákladná zákonom predpísaná minimálna výška základného imania (25.000,- €), vyznačuje sa tiež reguláciou určenou pre stredné a veľké podniky umožňujúcou obchodovať ich akcie na burze cenných papierov a s tým súvisiace zvýšené nároky na zabezpečenie fungovania spoločnosti.
Navrhuje sa, aby sa táto kapitálová obchodná spoločnosť nazývala jednoduchou spoločnosťou na akcie (ďalej len „j.s.a.“). Jednoduchá spoločnosť na akcie predstavuje hybridnú formu kapitálovej obchodnej spoločnosti preberajúcu niektoré prvky aj s.r.o. aj a.s. Pôjde o novú formu obchodnej spoločnosti, na ktorú sa budú vzťahovať viaceré zákonné ustanovenia o súkromnej akciovej spoločnosti, nepôjde však o podtyp akciovej spoločnosti.
Akcie spoločnosti budú môcť byť akcie vydané iba v podobe zaknihovaného cenného papiera. Bude tiež zriadený register akcionárov, ktorý bude vedený centrálnym depozitárom cenných papierov a verejne prístupný na jeho webovom sídle. Taktiež sa navrhuje možnosť, aby akcionári medzi sebou prostredníctvom akcionárskej zmluvy dohodli nové druhy práv, a to právo pridať sa k prevodu akcií, právo požadovať prevod akcií alebo právo požadovať nadobudnutie akcií. Právo pridať sa k prevodu akcií ako aj právo požadovať prevod akcií budú môcť byť dohodnuté ako práva registrované v nových registroch práv prístupných na internete, ktoré budú taktiež vedené centrálnym depozitárom cenných papierov.
Nariadenie vlády SR o maximálnej intenzite investičnej pomoci a výške investičnej pomoci v jednotlivých regiónoch SR
Podľa výnimky uvedenej v článku 107 ods. 3 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v súlade s bodom 172 Usmernení o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020 (2013/C 209/01) (ďalej len „usmernenia“), na čerpanie investičnej pomoci do 31. decembra 2020 sú oprávnené tri slovenské regióny NUTS 2: Východné Slovensko, Stredné Slovensko a Západné Slovensko, okrem Bratislavského kraja.
Predložený návrh nariadenia vlády zosúlaďuje maximálnu intenzitu investičnej pomoci s Mapou regionálnej pomoci na roky 2014 – 2020 schválenou podľa usmernení. Podľa bodu 172 usmernení je maximálna intenzita pomoci určená podľa HDP na obyvateľa k priemeru Európskej únii, a nie vo vzťahu k miere nezamestnanosti v Slovenskej republike.
Predkladané znenie nariadenia vlády odstraňuje obmedzenia maximálnej intenzity investičnej pomoci, ktoré nestanovujú právne predpisy Európskej únie v oblasti štátnej pomoci a prispeje tak k zvýšeniu konkurencieschopnosti Slovenskej republiky a k zatraktívneniu investičného prostredia.
INVESTOVANIE – Novela zákona o burze cenných papierov
Ministri schválili návrh na novelizáciu zákona o burze cenných papierov. Novelou zákona sa má do slovenského právneho poriadku prevziať smernica o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, ako aj eurosmernica o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie.
Vláda schválila návrh zákona o finančnej kontrole a audite. Prijatím návrhu zákona sa má zefektívniť systém verejnej vnútornej kontroly s dôrazom na overovanie a hodnotenie riadenia procesov a všetkých činností orgánov verejnej správy nie len pri realizácii programov zahraničnej pomoci v súvislostiso zabezpečením programového obdobia 2014-2020, ale aj s dôrazom na ciele programu ESO a ciele programového vyhlásenia vlády. Vytvorí sa také prostredie verejnej vnútornej kontroly a auditu, ktoré poskytne uistenie, že verejné výdavky sú využívané hospodárne, efektívne, účelne a účinne, tvrdírezort financií.
V nadväznosti na uvedené, sa navrhuje zjednodušiť výkon finančnej kontroly, ktorá v súčasnom systéme obsahovala predbežnú finančnú kontrolu, priebežnú finančnú kontrolu a následnú finančnú kontrolu. Navrhuje sa zaviesť inštitút finančnej kontroly, ktorá bude pozostávať z výkonu základnej finančnej kontroly a administratívnej finančnej kontroly.
Na základe rozhodnutia vedúceho orgánu verejnej správy, pokiaľ orgán verejnej správy bude poskytovať alebo poskytol finančné prostriedky sa finančná kontrola môže vykonať aj ako kontrola na mieste. Finančná kontrola je nástrojom vedúceho orgánu verejnej správy, ktorým môže zabezpečiť efektívne finančné riadenie pri zachovávaní princípov hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti poskytovania alebo používania finančných prostriedkov.
Zlúčením inštitútu následnej finančnej kontroly s vnútorným auditom, prichádza k zefektívneniu a k zjednoteniu nástrojov kontroly správcu kapitoly štátneho z dôvodu, že v existujúcom systéme boli zriadené dva navzájom nezávislé útvary vykonávajúce vo svojej podstate rovnaké činnosti. Ponechanie inštitútu vnútorného auditu s rozšírením jeho kompetencií o kompetencie následnej finančnej kontroly je nutné z dôvodu zachovania jednej z požiadaviek prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie, ako aj komplexnosti služieb, ktoré vnútorný audit ponúka vedúcemu správcovi kapitoly štátneho rozpočtu oproti následnej finančnej kontrole.
Vnútorný audit je nástroj riadenia, ktorý slúži vedúcemu orgánu verejnej správy, ale nenahrádza jeho zodpovednosť. Vnútorný audit je činnosť, ktorá nezávisle a objektívne posudzuje fungovanie organizácie alebo fungovanie podriadených organizácii. Napomáha tak dosiahnuť ciele a zámery organizácie, a to systematickým prístupom, objektívnou, overovacou, hodnotiacou, uisťovanou a konzultačnou činnosťou vedúcou k zdokonaľovaniu riadeniu rizík, finančnej kontroly, rozhodovacích a riadiacich procesov. Vnútorný audit overuje spoľahlivosť informácií, dodržiavanie zákonov, predpisov, pravidiel a podmienok zmlúv, ochranu majetku, hospodárne, efektívne, účinné a účelné využívanie finančných prostriedkov a dosahovanie cieľov a zámerov orgánu verejnej správy. Vnútorný audítor podáva správy a je zaradený na takej úrovni riadenia, aby sa jeho návrhy zrealizovali.
Bol vytvorený jeden Úrad vládneho auditu s rozšírenou pôsobnosťou vykonávať vládny audit aj na ústredných orgánoch štátnej správy. Cieľom uskutočnenia zmeny je zlepšiť proces hodnotenia kvality výkonu vládneho auditu a zrýchliť, zefektívniť a optimalizovať koordináciu vládnych auditov vykonávaných Úradom vládneho auditu z úrovne Ministerstva financií Slovenskej republiky. Úrad vládneho auditu zostane v priamej metodickej pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky, čo umožní efektívnejšie reagovať na prípadné metodické problémy počas výkonu vládnych auditov a operatívne ich riešiť. Doposiaľ sa komunikácia, týkajúca sa výkonu vládneho auditu a s tým spojeného metodického usmerňovania uskutočňovala prostredníctvom troch riaditeľov správ finančnej kontroly, čo je časovo náročné a výsledkom je nejednotné uplatňovanie metodických usmernení každej správy finančnej kontroly.Samosprávnym krajom a obciam návrh zákona neustanovuje nové úlohy.
