Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Zákon, ktorý bol schválený na konci minulého roka, nadobúda účinnosť od 1. novembra 2016. Aj keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať, môže vo veľkej miere zasiahnuť množstvo ľudí. Ako bude miestny poplatok za rozvoj fungovať, kto ho bude platiť a kto bude náklady v konečnom dôsledku znášať?
Na čo sa vzťahuje miestny poplatok za rozvoj
Stavba, ktorej výstavba podlieha stavebnému povoleniu, bude predmetom miestneho poplatku za rozvoj. Z uvedenej definície zákon vybral niektoré výnimky.
Medzi výnimkami nájdeme najmä verejnoprospešné stavby, ako napríklad stavby sociálneho bývania, zdravotnícke zariadenia či školy. Pre bežných ľudí je najvýznamnejšia výnimka v podobe stavby rodinného domu s rozlohou podlahovej plochy do 150 m2. Spomínané stavby teda miestnemu poplatku za rozvoj podliehať nebudú.
Od udelenia stavebného povolenia sa takisto odvíja vznik poplatkovej povinnosti, ktorý pripadá na deň vzniku právoplatnosti stavebného povolenia.
Výmera podlahovej plochy je najdôležitejšia
Výška miestneho poplatku za rozvoj bude vždy závisieť od veľkosti podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Vo výpočte bude vstupovať do súčinu s platnou sadzbou, ktorú určí obec vo všeobecne záväznom nariadení. Výška sadzby nie je presne stanovená zákonom, ten určuje len najnižšiu a najvyššiu hranicu. Obce určujú výšku sadzieb podľa vlastného uváženia, pričom výška sadzby musí byť vyššia ako 10 EUR a nesmie prekročiť 35 EUR za každý začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.
Úroveň sadzby sa môže líšiť v závislosti od typu stavby, či od konkrétneho umiestnenia v katastrálnom území obce. O všetkom bude rozhodovať obec sama. Sadzba miestneho poplatku za rozvoj sa môže meniť každý rok, a to vždy k 1. januáru príslušného roka. Zmena musí byť takisto vyhlásená všeobecne záväzným nariadením.
Developeri z poplatku nadšení nie sú
Podľa zákona je poplatníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie. V súčasnom obrovskom stavebnom „boome“ sú najväčšími staviteľmi práve developerské spoločnosti.
Poplatková povinnosť tak padá na nich. Keď sa bavíme napríklad o veľkých projektoch bytových domov s niekoľkými desiatkami až stovkami bytov, výška miestneho poplatku za rozvoj sa bude pohybovať v desaťtisícoch eur.
Zlou správou samozrejme je, že tento poplatok budú v konečnom dôsledku znášať kupujúci, budúci majitelia bytov. Už aj tak dosť drahé byty sa tak môžu ešte predražiť o ďalších 2 000 až 6 000 eur za jeden byt.
Zaujímavosťou je, že pôvodným zámerom pri predkladaní zákona bolo podporiť bývanie v mestách a obmedziť rast satelitných mestečiek. Opak je však realitou. Kým malé rodinné domy sú od poplatku oslobodené, veľké bytové domy v centrách miest budú čeliť vysokému poplatku. Tieto byty budú tak výrazne drahšie a prijatím zákona sa de facto dosiahol presný opak pôvodného zámeru.
Zatepľovanie bytových domov zatiaľ ostáva predmetom poplatku
Ostro kritizované znenie zatiaľ ostáva v platnosti. Podľa doterajších ustanovení zákona totiž poplatku sa nevyhne ani zatepľovanie bytového domu. Ide totiž o stavbu, ktorá podlieha stavebnému povoleniu. Dobrou správou je, že vo vládnom návrhu zákona, ktorý mení a dopĺňa zákon o miestnom poplatku za rozvoj by mala byť definícia predmetu poplatku upravená a nemala by sa už vzťahovať na rekonštrukcie bytových domov. Upravený zákon by mal však nadobudnúť platnosť až od 1. januára 2017.
Návrh by mal byť schválený, nakoľko sa jedná o logickú úpravu zákona. Rekonštrukcie bytových domov totiž nijakým spôsobom nezvyšujú doterajšiu stavebnú záťaž obcí a miest, ale iba renovujú staršie bytové domy. Miestny poplatok za rozvoj by mal predovšetkým dopadať na tých ľudí, ktorí svojou činnosťou zvyšujú zástavbu v obciach a mestách.
Príležitosť na korupciu?
Kritika sa z niektorých strán ozýva aj pre obavy z možného korupčného správania. Obce majú totiž úplne voľnú ruku v stanovení výšky poplatku, musia len dodržať zákonom určené hranice. Dokonca môžu zmeniť výšku poplatku v závislosti od umiestnenia v katastrálnom území obce. Niektorí kritici sa obávajú, že táto voľnosť bude dôvodom ku korupčnému správaniu. Ich tvrdenia okrem toho podporuje fakt, že obce nemusia k stanoveniu výšky poplatku využiť žiadne analýzy a podložiť rozhodnutie nejakými argumentmi.
Výnosy z miestneho poplatku za rozvoj
Ako už názov poplatku napovedá, výnos by mal zabezpečiť rozvoj územia obce alebo mesta. Správcom poplatku je obec sama a môže slobodne určiť, do ktorej oblasti budú výnosy z poplatku plynúť. Zákon definuje len oblasti, kde sa má obec snažiť prostredníctvom poplatku zabezpečiť rozvoj, a to najmä v týchto sférach:
zariadenia starostlivosti o deti,
poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb,
sociálne bývanie,
školské zariadenia a zariadenia slúžiace na praktické vyučovanie,
zdravotnícke zariadenia,
verejne prístupné parky, úprava verejnej zelene,
miestne komunikácie, parkovacie plochy a technická infraštruktúra.
Ako sme uviedli vyššie, absolútne výšky poplatkov sa budú v niektorých miestach pohybovať v naozaj vysokých sumách. V takýchto oblastiach sa už naozaj dá hovoriť o rozvoji územia. Otázkou je, či práve v miestach, kde by sa výnosy z poplatku zišli najviac, nebudú práve výnosy najnižšie. Oslobodením pri stavbách malých rodinných domov sa práve menšie obce pripravili o zaujímavé poplatkové výnosy. Naopak centrá miest, kde je veľká výstavba, by mali z miestneho poplatku za rozvoj profitovať maximálne.
Miestny poplatok za rozvoj je pomerne veľkou zmenou a pritom mnoho ľudí o ňom ani netuší. Skrýva v sebe veľa otáznikov a len čas ukáže, či jeho zavedenie bude správne alebo nie. Ak budú výnosy použité naozaj na rozvoj územia obce, môže byť poplatok úspešný. Faktom však je, že jeho výška môže významným spôsobom zdražiť kúpu nového bývania.
