Naše právo nepozná skutkovú podstatu trestného činu „prevod firmy na bieleho koňa“.
Autor komentára: JUDr. Ján Marônek
V prvej časti článku
Môže byť prevod fimy v dlhoch trestným činom – som popísal spôsoby „likvidácie“ firiem s dlhmi, potrebu zisťovanie majetku či možnosť zabezpečenia platieb. V nasledujúcom článku sa budem venovať polemike o prevode firmy z pohľadu možných trestných následkov.
Prevod obchodného podielu v nej nemá dopad na majetok firmy
V prvom rade je nutné si uvedomiť, že sa prevádza obchodný podiel v spoločnosti a nie samotná spoločnosť. To má veľký význam na posúdenie toho, či ide alebo nejde o znižovanie hodnoty majetku predmetnej spoločnosti, a teda v konečnom dôsledku aj posúdenie ukracovania veriteľa predmetným spôsobom.
Rozlišovanie medzi spoločnosťou a obchodným podielom robí „šarapatu“ aj samotným štátnym orgánom. Ak teda podnikateľ uzavrie kontrakt na spoločnosť, v ktorej má 100% obchodný podiel, tak záväzok vznikne spoločnosti, a nie jemu ako jej majiteľovi. Samotná spoločnosť môže mať len majetok napríklad 1000,-€ na účte v banke, jej majiteľ môže mať však miliónový majetok.
Ak má teda takáto spoločnosť veľa záväzkov a dlhov, a následne by podnikateľ previedol obchodný podiel v nej, tak predsa neznižuje jej hodnotu, nakoľko predmetných 1000,- € jej ostáva v majetku. Jedná sa len personálnu výmenu osôb v spoločnosti. Samotná spoločnosť naďalej zotrváva ako samostatný právny subjekt, pričom samotný prevod obchodného podielu v nej nemá dopad na jej majetok.
Úmysel nevyplatiť dodávateľov je ťažko dokázať
Tým, že podnikateľ nezmenšil majetok spoločnosti, ktorá je dlžníkom, ani jej majetok inak nezaťažil, tak ani neukrátil veriteľov spoločnosti a nespôsobil im škodu, nakoľko majetok spoločnosti je taký istý, ako pred prevodom obchodného podielu. Podnikateľ by sa teda prevodom obchodného podielu v spoločnosti nemal dopustiť ani trestného činu poškodzovania veriteľa, ktorého skutková podstata sa asi najviac približuje konaniu, ktorým „podnikavci“ produkujú dlhy na spoločnosti, v ktorých následne prevádzajú obchodné podiely.
Žiaľ takéto posúdenie, rozlišovanie medzi obchodným podielom, samotnou spoločnosťou, ako aj dopad prevodu obchodného podielu na majetok spoločností spôsobuje nejasnosti mnohým, dokonca aj samotným štátnym orgánom. K trestnosti vyššie uvedeného by mohlo ísť vtedy, kedy už v čase vstupu spoločnosti do zmluvných vzťahov mal podnikateľ úmysel nevyplatiť dodávateľov spoločnosti, teda už v danom okamihu mal „plán zarobiť na nevyplatené iných“. Dokázanie takejto skutočnosti je však mimoriadne komplikovanou záležitosťou s dotiahnutím do úspešného konca len v minime prípadov. Ťažko dokázať úmysel, vôľu, pohnútky páchateľa, nakoľko ide všetko o vnútorné, subjektívne procesy, ťažko objektívne preukázateľné.
Zabezpečenie majetku vs. poškodzovanie veriteľa
Na druhej strane k spáchaniu trestného činu poškodzovania veriteľa (ale aj prípadne iných trestných činov ako napríklad porušovanie práv pri správe cudzieho majetku) môže ísť v prípade, ak by „podnikavec“ presúval majetok spoločnosti v dlhoch na iné subjekty s úmyslom ukrátiť veriteľov. Z praxe môže nastať prípad, kedy „podnikavec“ sľubuje peniaze, resp. iné plnenia, žiada splátkové kalendáre. Jeho cieľom môže byť však získanie času na presun majetku zo spoločnosti na iný subjekt. Samozrejme, nutné je potom šetrenie, či predajom došlo k získaniu peňazí v približne trhovej hodnote predanej veci. Ak nie, tak možno uvažovať o konaní, ktoré by mohlo budiť podozrenie, že dochádza k znižovaniu majetku spoločnosti.
Ak ale dochádza k prevodu a zaťažovaniu majetku ešte v čase, keď spoločnosť nemá dlhy, a teda ani veriteľov, tak pravdepodobne možno vylúčiť konanie, ktoré by sa mohlo trestnoprávne posúdiť ako poškodzovanie veriteľa. Veď v danom čase ešte neexistoval veriteľ, preto nemožno ani hovoriť o jeho poškodzovaní. Úsilie niekoho vykonať istý úkon pre prípad, že by niečo mohlo nastať v budúcnosti, a teda zabezpečenie majetku pre „možné budúce konflikty“ možno len ťažko, a ak vôbec kvalifikovať ako trestné. Ťažko to vnímať aj ako prípravu, resp. pokus s spáchaniu trestného činu.
Pozornosť treba sústrediť na pohyb majetku v spoločnosti pred samotným prevodom obchodného podielu
Či už pôjde presun majetku spoločnosti v čase, keď má dlhy, alebo v čase kedy dlhy nemá, vždy je tu primárnym znakom majetok, zníženie jeho hodnoty, resp. iné jeho zaťaženie. Pri prevode obchodného podielu však nedochádza k presunu majetku spoločnosti ani jeho zaťažovaniu. Prevod obchodného podielu nemá dopad na majetok spoločnosti. Účastníkom zmluvy o prevode obchodného podielu nie je spoločnosť, ale jej majiteľ, ktorý prevádza „len“ obchodný podiel v nej zo seba na niekoho iného.
Ak teda dochádza k presunu a zaťažovaniu majetku v spoločnosti v čase, kedy má spoločnosť dlhy, a logicky veriteľov, tak možno uvažovať nad konaním, ktoré poškodzuje veriteľa. Samotný, a pravdepodobne následný prevod obchodného podielu v takejto spoločnosti nie je trestný, nakoľko nemá dopad na majetok spoločnosti. Takéto konanie možno skôr posudzovať ako zastieranie a skrývanie možného predchádzajúceho poškodzovania veriteľa.
Záverom si teda dovoľujem upriamiť poškodených, aby svoju pozornosť nesústredili na prevod obchodného podielu, ale skôr na pohyb majetku v spoločnosti pred samotným prevodom obchodného podielu a v tomto smere trochu „upriamovali aj pozornosť“ samotných vyšetrujúcich orgánov. Záverom apelujem na striktnom odlišovaní pojmov ako obchodný podiel, spoločnosť a majetok spoločnosti.
Vyššie uvedené je len osobným názorom autora, ktorý nemusí byť súladný s inými právnymi názormi.
Medzitulky redakcia.