Kooperáciu možno charakterizovať ako určitú formu spolupráce podnikateľov na rôznych úrovniach v rámci podnikateľskej činnosti, pričom môžu sledovať rôzne zámery. Vytýčený cieľ má potom jednoznačný význam aj pre výber konkrétnej formy združenia.
V rámci kooperácie rozlišujeme dve základné formy združovania sa podnikateľov, a to jednak záujmové združenia právnických osôb (ZZPO) podľa § 20f až 20j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a združenie na základe zmluvy o združení podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Osobitným druhom kooperácie medzi podnikateľmi je tiché spoločenstvo upravené v § 673 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
Predpokladom vzniku všetkých vyššie uvedených foriem kooperácie je uzavretie zmluvy. V prípade záujmového združenia právnických osôb však môže postačovať aj schválenie založenia tohto združenia na jeho ustanovujúcej schôdzi vo forme zápisnice. Čo je však v tomto prípade potrebné objasniť, sú práve rozdiely medzi týmito formami združovania, ich účel a výhody.
Jedným z významných rozdielov týchto foriem združení je ich právna subjektivita. ZZPO je právnickou osobou, má právnu subjektivitu, môže vlastniť majetok a samozrejme nesie zodpovednosť za plnenie svojich povinností. Na to, aby takéto združenie mohlo vôbec vzniknúť ako subjekt práv, vyžaduje sa jeho zápis do registra združení na okresnom úrade v sídle kraja.
Naopak, združenie ani tiché spoločenstvo, ktoré vznikajú na základe zmluvy, vlastnú právnu subjektivitu nemajú. Účastníci združenia / tichého spoločenstva v tomto prípade nevytvárajú samostatnú právnickú osobu. Všetok majetok, ktorý sa činnosťou združenia / tichého spoločenstva nadobudne, ako aj všetky záväzky, sú majetkom a záväzkami jednotlivých členov, a to v pomere určenom v zmluve, resp. ak to nie je upravené v zmluve, tak v rovnakom pomere.
Na ZZPO sa nevzťahujú limity obchodných spoločností a Občiansky zákonník upravuje len jeho najnutnejšie náležitosti. V praxi je preto na jednej strane možné dohodnúť si viacero pri obchodných spoločnostiach nedosiahnuteľných prvkov, ako napr. priamu účasť právnickej osoby v orgánoch ZZPO, avšak, jednotlivé podrobnosti týkajúce sa ZZPO je potrebné v zmluve detailne popísať.
Štruktúra členov
Ďalším zásadným odlišovacím prvkom týchto foriem združení je štruktúra ich členov. Fyzické osoby môžu participovať len v niektorých z uvedených foriem združenia, a to v rámci zmluvy o združení alebo tichého spoločenstva. Na druhej strane ZZPO predpokladá účasť výlučne právnických osôb. Jediným obmedzením pri zmluve o združení alebo o tichom spoločenstve je participácia najmenej dvoch osôb, pričom maximálny počet nie je obmedzený.
Fyzické osoby podnikatelia, ktorí majú záujem užšie spolupracovať s inými podnikateľmi na dosiahnutí vytýčených cieľov a prispieť na tento účel spoločnou prácou, resp. iným, napríklad aj majetkovým prínosom, avšak bez založenia obchodnej spoločnosti, majú možnosť uzavrieť zmluvu o združení alebo, v prípade, že si niektorý z podnikateľov nepraje, aby jeho spolupráca bola verejná, zmluvu o tichom spoločenstve. Táto forma je v realite veľmi ľahko uskutočniteľná a finančne nenáročná.
Treba si však dať pozor na to, že každý člen združenia ručí celým svojím majetkom a podmienky „spoločného“ podnikania je potrebné si veľmi podrobne upraviť v zmluve, keďže zákon je v tomto prípade, na rozdiel od obchodných spoločností, dosť stručný. Predovšetkým je potrebné vopred sa dohodnúť, čím (prácou, majetkom) a v akom rozsahu budú jednotliví členovia na činnosť združenia prispievať a ako sa to potom odrazí na ich podieloch na dosiahnutých výsledkoch. V prípade tichého spoločenstva poskytne tichý spoločník vklad a získa právo na podiel na zisku a vrátenie vkladu po skončení zmluvy.
Nemožno tvrdiť, že založenia ZZPO by bolo finančne náročnejšie, rozdiel je potrebné hľadať inde. Už samotný zákon predpokladá, že prvotným dôvodom vytvorenia ZZPO je ochrana určitých spoločných záujmov zainteresovaných právnických osôb. A preto, aj keď to nemusí byť pravidlom, tak vytvorenie ZZPO v zásade nebude smerovať k dosiahnutiu typických business cieľov ako je zníženie nákladov a maximalizovanie zisku, ale skôr k posilneniu spolupráce PO s podobným predmetom podnikania v iných problematických oblastiach, ktoré v mnohých prípadoch s dosahovaním zisku súvisia len okrajovo (najčastejšie ide o profesijné ZZPO založené k presadzovaniu/lobbingu odborových záujmov).
Koncentrácia
Ďalšou z potenciálnych foriem združovania sa podnikov a podnikateľov je koncentrácia. Koncentrácia, na rozdiel od kooperácie, predpokladá pomerne intenzívnejšiu formu prepojenosti jednotlivých podnikateľov. Odzrkadľuje sa to predovšetkým vo sfére ekonomickej, čo korešponduje s definíciou pojmu koncentrácia podľa zákona č. 136/2011 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý vymedzuje koncentráciu ako proces ekonomického spájania podnikateľov. Zákon následne vymedzuje, aké konkrétne podoby môže mať koncentrácia v rámci podnikateľskej sféry. Rozdiel medzi nimi je predovšetkým v tom, či na konci tohto koncentračného procesu sa počet podnikateľských subjektov zachová alebo sa zredukuje.
Fúzia
Zníženie počtu podnikateľov na trhu v dôsledku koncentrácie je výsledkom ich zlúčenia, resp. splynutia (fúzia). Pre objasnenie pojmov sa žiada dodať, že pri splynutí sa viacero podnikov združí do jedného už existujúceho (dalo by sa schematicky naznačiť ako A+B+C=A), na rozdiel od splynutia, pri ktorom spájajúce sa podniky vytvoria nový, doteraz neexistujúci subjekt (A+B+C=D). Táto forma „združovania sa“ podnikov predpokladá výlučne účasť obchodných spoločností, pričom významnou podmienkou pri „fúzovaných“ podnikoch je totožnosť ich právnej formy. Jedinou výnimkou je prípustnosť vzájomnej fúzie s.r.o. a akciovky.
V súvislosti s fúziou je v praxi najbežnejšie „spájanie“ podnikov s rovnakým či veľmi podobným obchodným zameraním. Pokiaľ ide o výhody či nevýhody, je potrebné vychádzať predovšetkým z dôvodov, pre ktoré sa podniky k takémuto kroku odhodlajú. Slovíčko odhodlať sa nepoužívame náhodne, keďže proces fúzie možno bez zaváhania označiť ako teoreticky aj prakticky najzložitejší v porovnaní s ostatnými formami združovania podnikateľov, o ktorých sa zmieňujeme.
Dôvodmi sú najmä zjednodušenie holdingovej štruktúry, šetrenie nákladov v oblasti ľudských zdrojov, ako aj iných prvkov na strane vstupov. V prípade podnikov, ktorých podnikateľské aktivity nie sú natoľko totožné, môže byť významným faktorom snaha preniknúť na nové trhy ako aj úsilie rozložiť podnikateľské riziko na viacero odvetví. Následne je to samozrejme aj posilnenie ich trhového postavenia, rozšírenie okruhu zákazníkov. Oproti týmto pozitívam možno ako negatívum postaviť práve vyššie zmienenú celkovú náročnosť tohto procesu. Kým zmluvu o združení podpíšete zo dňa na deň, definitíva v prípade splynutia či zlúčenia si vyžiada aj niekoľko mesiacov.
Získanie priamej alebo nepriamej kontroly
Koncentrácia však môže mať aj inú formu. Podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže je to získanie priamej alebo nepriamej kontroly jedným alebo viacerými podnikateľmi nad podnikom alebo časťou podniku iného podnikateľa, resp. podnikateľov. V praxi pôjde najmä o získanie väčšinového obchodného podielu, resp. akcií, a to ich kúpou alebo založením novej spoločnosti, prípadne kúpu podniku alebo jeho časti. V každom prípade ide o jednu z foriem „spájania sa“, ktorá sa odohráva prevažne na poli ekonomickom a podnikateľ, ktorý takto nadobudne kontrolu nad iným podnikom, nemusí mať popri vidine zisku záujem aj reálne zasahovať do činnosti kontrolovaného podniku.
Ak si podnikateľ uvedomí, že je čas spojiť svoje sily v rámci podnikateľského boja s inými, pred výberom konkrétnej formy spolupráce by si mal zvážiť do akej miery chce ostať samostatný, resp. byť závislý od iných, ako veľmi by chcel svoje podnikateľské aktivity rozšíriť, aké prostriedky má k dispozícií a koľko administratívnych „tortúr“ je v záujme dosiahnutia produktívnej spolupráce s inými podnikateľmi ochotný postúpiť. Konkrétnym kladom a záporom jednotlivých foriem spolupráce sa budeme venovať v samostatných článkoch.