Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Príjmová nerovnosť u nás za posledných dvadsať rokov výrazne narástla. Dôvodom je najmä rastúca diferenciácia platov podľa vzdelania a zmeny v redistributívnej politike štátu.
Nerovnosti u nás sú tak vyššie ako v Českej republike, ale zostávajú nižšie ako v Poľsku či v Maďarsku. Konštatuje to národná štúdia o nerovnostiach Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI), ktorá v rámci medzinárodného vedeckého projektu GINI vychádza vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity.
Na príjmové nerovnosti má výrazný vplyv politika
Príčinou nárastu nerovností na Slovensku bol najmä nárast príjmov u vybraných skupín obyvateľstva, zatiaľ čo iným skupinám príjmy rástli pomalšie. Najviac rástli príjmy vysokoškolsky vzdelaným ľuďom a vzdelanie sa stalo najdôležitejším determinantom miezd. Nárast nezamestnanosti uvrhol mnoho ľudí do pásma ohrozenia chudobou najmä kvôli strate zamestnania.
Ako ďalej vyplynulo z výskumu CELSI, politika štátu má na nerovnosti výrazný vplyv. Dlhodobá redistributívna politika štátu v podobe podpory nezamestnanosti, dávok v hmotnej núdzi a ďalších inštrumentov je jednou z hlavných príčin pomerne nízkej miery príjmovej nerovnosti na Slovensku.
Zavedenie rovnej dane malo pozitívny vplyv
Na druhej strane, zavedenie rovnej dane malo neutrálny dopad na skupiny s nízkym príjmom, avšak pozitívne ovplyvnilo čisté príjmy vysokopríjmových skupín. Dôležitú úlohu zohráva štát napríklad v prípade starobných dôchodkov. „Nebyť dôchodkov, medzigeneračné príjmové nerovnosti by boli neudržateľné,“ vysvetľuje výskumný riaditeľ CELSI Martin Kahanec. Podobne ako u dôchodcov, aj u iných skupín tvoria príjmy od štátu podstatnú časť mesačných rozpočtov, ide najmä o nezamestnaných alebo rodiny s malými deťmi.
„Ďalším dôvodom nižšej miery príjmovej nerovnosti je aj to, že pomerne veľká časť pracujúcich poberá nízke mzdy, čo znižuje ich rozptyl,“ dodáva Kahanec. Ohrození chudobou sú u nás najčastejšie nízkovzdelaní ľudia. „Jeden z našich predchádzajúcich výskumov ukázal, že nízkovzdelaní majú až o 19,5 percent nižšiu pravdepodobnosť nájsť si prácu ako stredoškolsky vzdelaní ľudia,“ uvádza Kahanec.
Oproti vysokoškolsky vzdelaným ľuďom ich šance klesajú o ďalších 10,3 percenta v prípade mužov a 14,5 percenta v prípade žien. S chudobou sa taktiež najčastejšie spája zhoršený zdravotný stav, nezamestnanosť alebo kriminalita.
