Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Rezort práce a sociálnych vecí upustil od svojho pôvodného zámeru zakázať evidovaným nezamestnaným, aby si privyrábali prácou na dohody.
Podľa nového návrhu novely zákona o službách zamestnanosti bude môcť uchádzač o zamestnanie mesačne zarobiť 75 % zo sumy životného minima, čo v súčasnosti predstavuje 145,94 eura.
Takmer 70 tis. dohodárov chceli vyradiť z evidencie nezamestnaných
Ide o sumu, ktorá zodpovedá súčasnému maximálnemu zárobku pre evidovaného nezamestnaného.Ministerstvo práce tak vyhovelo pripomienke rezortu financií, podľa ktorého by úplný zákaz zárobkovej činnosti na základe dohody mohol zvýšiť „čiernu prácu“ vykonávanú evidovanými nezamestnanými. O návrhu by mal minister práce Ján Richter budúci týždeň v pondelok rokovať na zasadnutí tripartity so zástupcami zamestnávateľov a odborárov.
„K tomuto predbežnému zámeru bola počas dvoch mesiacov vedená široká diskusia najmä so sociálnymi partnermi, po dôkladnom prehodnotení všetkých plusov a mínusov sa vedenie rezortu rozhodlo ponechať pre nezamestnaných evidovaných uchádzačov o zamestnanie možnosť prace na dohodu,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca ministerstva práce a sociálnych vecí Michal Stuška. Rezort práce pritom podľa neho stále trvá na pôvodných argumentoch, ktoré viedli k návrhu na zrušenie tejto možnosti. „V súčasnej situácii na trhu práce je však potrebné riešiť nedostatok riadnych pracovných miest komplexnými opatreniami, ktoré popri zamedzeniu nelegálnej práce nevytvoria pre časť nezamestnaných riziko straty príjmov, aj keď iba minimálnych,“ povedal Stuška.
Čierna práca vraj rastie
K výplate finančných prostriedkov „na ruku“ podľa hovorcu rezortu práce dochádza v čoraz väčšom rozsahu aj pri pracovných zmluvách, ktoré oficiálne znejú na sumu minimálnej mzdy a zvyšná časť sa vyplatí neoficiálne. „Tento významný negatívny jav nie je len problémom práce na dohodu pri osobách, ktoré sú v súčasnosti v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Je to problém celého trhu práce, na ktorý bude ministerstvo reagovať,“ uviedol. Okrem iného je podľa Stušku nevyhnutné zvýšiť kontrolnú činnosť, ktorou sa identifikuje zneužívanie systému dohôd na výkon trvalej pracovnej činnosti a na oficiálne vykázanie nízkej odmeny za prácu s dodatočným doplatením „na ruku“.
Nezamestnaných dohodárov chceli motivovať k riadnemu zamestnaniu
Podľa pôvodného návrhu novely zákona o službách zamestnanosti sa mala možnosť privyrobiť si na dohodu pre nezamestnaných evidovaných na úrade práce od apríla budúceho roka zrušiť. „Vykonávanie zárobkovej činnosti na základe dohôd mimo pracovného pomeru nemotivuje uchádzačov o zamestnanie hľadať si riadne platené zamestnanie na základe pracovného pomeru ani zamestnávateľov vytvárať riadne pracovné miesta,“ zdôvodňovalo svoj prvotný návrh ministerstvo práce.
Zamestnávatelia mali meniť pracovné miesta na dohodárske
Na dohody v roku 2010 podľa údajov úradov práce a sociálnych vecí pracovalo 48,2 tisíca nezamestnaných. Ku koncu vlaňajška to už bolo takmer 68,3 tisíca evidovaných nezamestnaných. Vďaka možnosti zárobku na dohodu majú nezamestnaní preklenúť obdobie bez príjmu a má im to pomôcť pri hľadaní zamestnania. „V posledných rokoch sa však toto ustanovenie ukázalo ako diskriminačné voči uchádzačom o zamestnanie a neplní účel, za ktorým bolo do zákona včlenené,“ varoval rezort práce. Zamestnávatelia totiž podľa ministerstva často využívajú možnosť práce na základe dohody mimo pracovného pomeru a menia tak riadne pracovné miesta na pracovné miesta na dohody.
„Napriek tomu, že Zákonník práce stanovuje povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o pracovnej činnosti, aplikačná prax poukazuje na to, že uchádzač o zamestnanie odpracuje viac hodín, ako mu umožňuje dohoda mimo pracovného pomeru,“ tvrdilo ministerstvo práce. Okrem oficiálne priznanej mzdy nastavenej na maximum, ktoré umožňuje zákon, dostáva nezamestnaný podľa ministerstva finančné prostriedky iným spôsobom, napríklad formou cestovných príkazov. „Narastá tak nelegálna práca, ktorú je veľmi ťažké odhaliť, a tak kontrolné orgány nemôžu objektívne posúdiť pracovný čas,“ varoval ešte pri predložení pôvodného návrhu rezort práce.
Správa bola rozšírená o rozšírená o vyjadrenie hovorcu ministerstva práce a sociálnych vecí Michala Stušku.
