Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Poslanci mali v stredu na programe viacero zákonov z rezortu financií. Parlament odklepol zvyšovanie dane z tabakových výrobkov, ale aj novú povinnosť pre nadnárodné korporácie. Za zadržiavanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty počas daňovej kontroly vznikne nárok na finančnú náhradu, teda úrok z nadmerného odpočtu.
Daň z tabakových výrobkov vzrastie
Dane z tabakových výrobkov sa budú zvyšovať. Rozhodli o tom poslanci Národnej rady SR, ktorí v stredu schválili návrh novely zákona o spotrebných daniach z tabaku, ktorý počíta so zvyšovaním sadzby v nasledujúcich rokoch.
Ministerstvo financií upresňuje, že pripravilo návrh na zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov a plán na ďalšie roky so zámerom stabilizovať daňové príjmy a s dôrazom na ochranu zdravia spotrebiteľov.
Hlavnými cieľmi, ktoré viedli k vypracovaniu návrhu novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, sú podľa ministerstva financií zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, zabezpečenie rovnováhy medzi daňovými príjmami a cieľmi v oblasti verejného zdravia a zdaňovanie nových tabakových výrobkov.
Zvyšovanie dane v dvoch krokoch
Spotrebné dane by sa mali zvyšovať v dvoch krokoch. Od februára 2017 a od februára 2019. Návrh novely pritom predpokladá pozitívny vplyv na štátny rozpočet s dodatočným príjmom v rokoch 2017 a 2018 vo výške cez 32 mil. eur ročne a v rokoch 2019 a 2020 v sume vyše 68 mil. eur ročne. Podľa ministra financií Petra Kažimíra by tak cena najpredávanejších cigariet mohla pri každom zvýšení stúpnuť o zhruba 10 centov na škatuľku.
Vládny návrh na zvyšovanie spotrebných daní z tabaku však podporu v opozícii nenašiel. Miroslav Beblavý v rozprave k návrhu kritizoval, že vláda v súčasnosti nemá „spoločenskú licenciu“ na zvyšovanie akýchkoľvek daní, aj keď ako nefajčiar proti dani z tabaku nič nemá.
Problémom totiž podľa neho je, že napriek neustálemu rastu príjmov sa vláde nedarí dodržiavať konsolidačné plány. Poslanec za Sme rodina Milan Krajniak zase ako fajčiar kritizoval, že vláda si túto skupinu ľudí, čo je asi tretina Slovákov, vyberá vždy, keď potrebuje vybrať viac peňazí.
Zásoby alkoholu so starými kontrolnými známkami možno predávať ešte rok
Predajcovia alkoholických nápojov dostanú ďalší rok na to, aby predali zásoby alkoholu označené starými kontrolnými známkami. Presadili to poslanci vládnej koalície v rámci prerokúvania návrhu novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.
Prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu poslancov Maroša Kondróta (Smer-SD) a Tibora Bernaťáka (SNS) totiž cez spomenutú novelu upravili aj zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Parlament v stredu túto zmenu aj odsúhlasil.
Podľa platnej legislatívy mali totiž lehotu na dopredaj takýchto balení alkoholu, za ktoré už bola uhradená spotrebná daň, najneskôr do 31. decembra tohto roka. Po tomto termíne sa takýto alkohol mal považovať za neoznačený.
Pri jeho držbe by bola predajcom uložená pokuta najmenej 50 eur, liehoviny by boli zabezpečené, prepadli by v prospech štátu a boli by zničené bez náhrady. Po novom sa lehota na dopredaj spotrebiteľských balení označených starými známkami posúva na 31. decembra 2017.
Finančná náhrada za zadržiavanie nadmerného odpočtu DPH
Za zadržiavanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty počas daňovej kontroly vznikne nárok na finančnú náhradu, teda úrok z nadmerného odpočtu. Počíta s tým novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorú v stredu schválil parlament.
Nárok sa navrhuje priznať platiteľovi dane, ak sa nadmerný odpočet vráti platiteľovi dane po uplynutí šiestich mesiacov od konca lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Novela súčasne nastavuje účinnosť pre priznávanie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov v daňovom priznaní, teda samozdanenie dovozu tovaru platiteľom DPH, až na obdobie, kedy úroveň verejného dlhu klesne mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy. Pôvodne malo toto opatrenie nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2017.
Opozičné pozmeňujúce návrhy neprešli
V rámci prerokúvania návrhu sa snažili opoziční poslanci presadiť aj niekoľko zmien cez poslanecké pozmeňujúce návrhy, napokon však neúspešne. S jedným prišiel aj poslanec Miroslav Beblavý. Avizoval ho už pri prerokúvaní návrhu v prvom čítaní, pričom cieľom malo byť, aby bola finančná správa povinná zverejňovať nadmerné odpočty na DPH vo výške nad 50 tis. eur.
Ukázalo by sa tak podľa neho, ktoré spoločnosti uplatňujú nadmerné odpočty vo vyšších sumách, zvýšila by sa verejná kontrola a zúžil priestor na podvody. Neodkladnosť takéhoto riešenia podľa Beblavého vychádza aj z medializovaných káuz s nadmernými odpočtami.
Rovnako so svojím pozmeňujúcim návrhom neuspel ani Zsolt Simon, ktorý navrhol znížiť sadzbu dane z pridanej hodnoty na všetky potraviny, kým teraz sa táto sadzba uplatňuje iba na vybrané druhy potravín. Podobne to skúšal už vlani, keď vládny Smer-SD rozhodol o znížení sadzby dane len pre vybrané potraviny.
Trojicu neúspešných opozičných poslaneckých pozmeňujúcich návrhov k novele o dani z pridanej hodnoty dopĺňali zmeny navrhované poslancami SaS Janou Kiššovou, Jozefom Mihálom a Eugenom Jurzycom. Žiadali úpravy pri daňových kontrolách a vyplácaní nadmerných odpočtov. Napríklad, že nadmerný odpočet by musel byť vyplatený najneskôr do štyroch mesiacov od daňovej kontroly.
Navrhovali tiež zvýšenie náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu. Kiššová tvrdí, že tento návrh nemal spochybňovať legitimitu daňových kontrol pri nadmerných odpočtoch, na druhej strane by však mal byť nastavený férový mechanizmus pre tých, ktorým sú nadmerné odpočty zadržiavané neoprávnene.
Poslanci v stredu schválili aj novelu daňového poriadku, ktorá je podľa rezortu financií pokračovaním akčného plánu boja proti daňovým únikom. Novela upravuje inštitút predbežného opatrenia, vytýkacieho konania, mení sa aj ustanovenie o námietke zaujatosti a zjednodušujú sa podmienky na povolenie odkladu a splátok. Zavádza sa tiež inštitút skráteného vyrubovacieho konania, vyrubovací rozkaz ako nový pružnejší spôsob vyrubenia dane. Obe novely, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára budúceho roka, musí ešte podpísať prezident.
Nová povinnosť pre nadnárodné korporácie
Nadnárodné korporácie budú musieť predkladať správy o svojom pôsobení v každej krajine Európskej únie, kde podnikajú. Predpokladá to návrh novely zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý v stredu schválil parlament.
Návrhom sa do slovenskej legislatívy transponuje smernica Európskej únie. „Cieľom návrhu je zabezpečiť komplexnú a účinnú administratívnu spoluprácu medzi daňovými správami tým, že upravuje povinnú automatickú výmenu informácií,“ informovalo o návrhu ministerstvo
Materské spoločnosti nadnárodných skupín budú musieť podľa zákona zasielať finančnému riaditeľstvu príslušnej krajiny vybrané druhy informácií ako napríklad výšku výnosov, zisku pred zdanením, počet zamestnancov a ďalšie. „Opatrenie sa bude dotýkať nadnárodných koncernov, ktorých ročný obrat je minimálne 750 mil. eur, čo znamená, že by to nemalo zasiahnuť spoločnosti podnikajúce na Slovensku,“ uviedol rezort financií.
Informácie sa budú zasielať za každý štát, v ktorom sa nachádza spoločnosť patriaca tejto nadnárodnej skupine. Následne si tieto informácie budú jednotlivé finančné správy medzi sebou vymieňať. „Treba pripomenúť, že ide o neverejnú výmenu, takže informácie bude mať k dispozícii finančné riaditeľstvo tej ktorej krajiny a budú chránené daňovým tajomstvom,“ informovalo ministerstvo
