Platby u eurofondov má EK obnoviť v prvom polroku 2015
Medzi najčastejšie nedostatky patrili pochybenia pri uplatnenom postupe pri verejnom obstarávaní, pri výbere projektov, resp. pri kontrole výdavkov.
Proces si vyžaduje rozsiahlu kontrolu veľkého množstva projektov
Európska komisia (EK) by mala obnoviť platby na projekty pre zostávajúce zablokované operačné programy postupne počas prvého polroku 2015. Na základe posledných informácií to predpokladá podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, zodpovedajúci aj za čerpanie eurofondov. Obnovenie platieb podľa neho nie je jednoduchý proces a tiež je pozorne sledovaný a vyhodnocovaný na pravidelných stretnutiach zodpovedných ministrov pod vedením predsedu vlády.
„Tento proces si vyžaduje rozsiahlu kontrolu veľkého množstva projektov, spracovanie argumentácií a zdôvodnení príslušných riadiacich orgánov, ako aj prijímanie opatrení z ich strany, s ktorými musí vyjadriť súhlas Európska komisia,“ informoval Vážny agentúru SITA.
Ako poznamenal, celý proces je administratívne a časovo veľmi náročný. Treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že dotknuté riadiace orgány museli spracovávať a negociovať s EK nové operačné programy v programovom období 2014 – 2020, čo bolo veľmi náročné pre obe strany.
„Zároveň tieto riadiace orgány v súčasnosti paralelne pracujú na príprave množstva dokumentácie nevyhnutnej na začatie implementácie nových operačných programov tak, aby čerpanie finančných prostriedkov Európskej únie bolo realizované v čo najskoršom období,“ dodal Vážny.
Štyri operačné programy už sú uvoľnené
Európska komisia ešte na jeseň uvoľnila platby na projekty v štyroch z deviatich zablokovaných operačných programov. Išlo o platby pre programy Doprava, Bratislavský kraj, Cezhraničná spolupráca SR – ČR a Technická pomoc v objeme asi 102 mil. eur. O odblokovaní zvyšných piatich programov Výskum a vývoj, Informatizácia spoločnosti, Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Zdravotníctvo a Regionálny operačný program v sume 231 mil. eur sa malo rozhodnúť podľa záverov ďalších overení a na základe komunikácie jednotlivých kompetentných rezortov s EK. SR uhrádza pozastavené peniaze na projekty z vlastných zdrojov.
Ministerstvo financií ako orgán auditu prekontrolovalo celkovo 181 žiadostí o platbu v rámci deviatich operačných programov. Medzi najčastejšie nedostatky patrili pochybenia pri uplatnenom postupe pri verejnom obstarávaní, pri výbere projektov, resp. pri kontrole výdavkov. Na základe týchto zistení podal orgán auditu deväť podnetov na Národnú kriminálnu agentúru, dvanásť podnetov na Protimonopolný úrad SR a ďalšie inštitúcie a vyvodil personálnu zodpovednosť u zamestnancov pre ich pochybenia.
Rezort financií po vykonaní auditov žiadal od príslušných riadiacich orgánov, teda ministerstiev, aby vykonali nápravu pri projektoch so zistenými pochybeniami. Je na ministerstvách, aby vymohli čo najviac z týchto prostriedkov od žiadateľov, u ktorých boli zistené nedostatky. Riadiace orgány budú robiť pravidelný odpočet prijatých nápravných aj preventívnych opatrení.