Pracujete počas sviatkov? Prečítajte si, na čo máte nárok

Ak pracuje zamestnanec počas sviatku, má nárok na príplatok za prácu vo sviatok. Ten je oveľa vyšší, ako nočný príplatok, ale namiesto príplatku môže dostať zamestnanec aj náhradné voľno.

Pracovať cez štátny sviatok znamená pre väčšinu zamestnancov nebyť doma práve vtedy, keď je doma ich rodina. Zákonník práce pamätá na túto situáciu a hovorí o tom, že ten, kto pracuje práve cez sviatok, má nárok buď na príplatok navyše, alebo na tzv. náhradné voľno. To, ktorá možnosť nastane, závisí od dohody zamestnanca so zamestnávateľom.

Čo je práca vo sviatok

Prácou počas sviatku sa myslí vykonávanie pracovnej činnosti nariadenej alebo dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v rámci pracovnej zmluvy na riadny pracovný pomer. Nie každý deň, o ktorom sa ale domnievate, že je sviatok, je naozaj aj sviatkom z hľadiska Zákonníka práce. Na Slovensku máme štátne sviatky a dni pracovného pokoja. V oboch prípadoch môže ísť o sviatky aj z pohľadu Zákonníka práce.

Prácou vo sviatok sa teda myslí práca počas štátnych sviatkov alebo dní pracovného pokoja – nasledujúca tabuľka ukazuje, čo je štátny sviatok a čo je deň pracovného pokoja:

Čo sa týka prípadnej dovolenky zamestnanca, ak deň takejto dovolenky pripadne na sviatok, takýto deň sa mu nezapočítava do dovolenky, to znamená, ako keby si dovolenku ani nebral a v tento deň mu neprináleží náhrada mzdy za dovolenku, ale náhrada mzdy za sviatok.

Ktoré práce možno a ktoré nemožno vykonávať

Zákon hovorí, že na deň nepretržitého odpočinku môže zamestnávateľ nariadiť len tie nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch. Takéto práce je možné nariadiť len vo výnimočných prípadoch a len po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

Ide o tieto druhy prác:

• opravárenské práce
• nakladacie a vykladacie práce
• inventúrne a uzávierkové práce
• práce spojené s kŕmením a ošetrovaním hospodárskych zvierat
• naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín
• práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu
• práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach
• práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva
• práce potrebné pri strážení objektov podniku

Zároveň platí, že Zákonník práce vo svojej prílohe presne stanovuje, že počas 1. januára, na Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12:00 hodine a počas 25. decembra nie je možné zamestnancovi nariadiť prácu ani s ním dohodnúť prácu, okrem nasledujúcich výnimiek:

• ide o maloobchodný predaj na čerpacích staniciach pohonným hmôt
• ide o maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach
• ide o maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v nemocniciach a v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy
• ide o predaj cestovných lístkov
• ide o predaj suvenírov

V prípade Veľkonočnej nedele je zaujímavá situácia, že podľa Zákonníka práce nejde o deň, ktorý by bol sviatkom v zmysle príplatkov, čo znamená, že ak sa počas tohto dňa pracuje, berie sa to ako keby išlo o bežnú nedeľu z hľadiska mzdového zvýhodnenia. Zároveň ale platí vyššie zmienené ustanovenie zákona o tom, aký druh práce možno počas Veľkonočnej nedele vykonávať.

To, kde sa najviac pracuje aj cez víkendy, ukazuje nasledujúca infografika:

Ako to je cez víkend?

Hoci sa vo väčšine prípadov považuje víkend za voľno, Zákonník práce neurčuje za prácu počas víkendu žiadne príplatky, mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno, prípadne iný typ nefinančného zvýhodnenia. Zamestnanci, ktorí pracujú počas víkendu, čiže v sobotu alebo v nedeľu, a neprekračujú tým dohodnutý rozsah pracovného času, čiže nejde o prácu nadčas, nemajú nárok na žiaden príplatok ani zvýhodnenie.

Iné to už ale je v prípade, že ste napríklad odpracovali 5 pracovných dní v riadnom rozsahu pracovných hodín a zamestnávateľ vám určí, aby ste pracovali aj počas soboty alebo nedele. V takomto prípade sa považuje víkendová práca z hľadiska Zákonníka práce už za prácu nadčas, za ktorú vám prináleží nárok na príplatok vo výške 25% z priemerného zárobku. Ak ide o rizikové práce, dostanete až 35% príplatok.

Alternatívou môže byť náhradné voľno, kedy za rovnaký počet hodín, aké ste odrobili počas práce nadčas cez víkend, získate rovnaký počet hodín náhradného voľna. Samozrejme, ak pripadne na víkend niektorý zo štátnych sviatkov, považuje sa takýto víkendový deň už za sviatok a platia pre neho podmienky také, ako sú v Zákonníku práce vymedzené pre prácu a mzdové zvýhodnenie pri práci vo sviatok.

Výška príplatku za sviatok

Zákonník práce presne stanovuje, že ak ide z pohľadu legislatívy o prácu vykonávanú počas sviatku, má zamestnanec nárok nielen na dosiahnutú mzdu dojednanú podľa pracovnej zmluvy, ale aj na mzdové zvýhodnenie vo výške 50% z jeho priemerného zárobku.

To znamená, že dostane podľa času mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve a navyše príplatok za prácu vo sviatok – nie je to teda tak, že príplatok je namiesto riadnej mzdy. Takéto mzdové zvýhodnenie patrí zamestnancovi aj za sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca počas týždňa.

Ak zamestnanec nepracoval z dôvodu, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí mu za tento deň náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku, pokiaľ mu takáto mzda ušla práve pre sviatok. Zamestnanec, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, je ale v inej situácii. U neho sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí.

Náhrada mzdy za sviatok nepatrí ani tomu zamestnancovi, ktorý neospravedlnene zamešká zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne nasledujúcu po sviatku, prípadne ich časť. Rovnako mu nepatrí náhrada mzdy ani vtedy, ak zmešká nariadenú zmenu zamestnávateľom na sviatok alebo jej časť.

Náhradné voľno ako alternatíva

Alternatívou namiesto príplatku môže byť tzv. náhradné voľno. Takéto voľno je možné dohodnúť medzi zamestnancom a zamestnávateľom a platí, že za hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi hodina náhradného voľna a vtedy mu neprináleží mzdové zvýhodnenie. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, časom čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok je odpracovaný čas, za ktorý patrí zamestnancovi mzda. Tomuto zamestnancovi už ale náhrada mzdy za čas čerpania náhradného voľna neprináleží, pokiaľ to nie je dohodnuté v rámci pracovnej alebo kolektívnej zmluvy inak.

Nie všetci majú na príplatok alebo náhradné voľno nárok

Hoci sa po poslednej novelizácii Zákonníka práce posilnila ochrana aj zamestnancov pracujúcich na nejaký typ dohody, v prípade príplatku za prácu cez štátny sviatok nemajú dohodári nárok na takéto finančné zvýhodnenie. Zamestnanec vykonávajúci prácu mimo riadneho pracovného pomeru je tak oproti klasickému „kmeňovému“ zamestnancovi v nevýhode.

Príplatok ani náhradné voľno sa teda netýkajú nasledovných typov práce alebo pracovnej činnosti:

• študentov pracujúcich na dohodu o brigádnickej práci
• zamestnancov pracujúcich na dohodu o vykonaní práce
• zamestnancov pracujúcich na dohodu o pracovnej činnosti

Podobná môže, ale aj nemusí, byť situácia aj s riadnymi zamestnancami, ale na vedúcej pozícii. Zákonník práce totiž pamätá na situáciu, že sa zamestnávateľ dohodne s vedúcim zamestnancom priamo v pracovnej zmluve tak, že v jeho mzde prihliadne už aj na prípadnú prácu vo sviatok. V takom prípade mzdové zvýhodnenie vo forme príplatku a ani nárok na náhradné voľno vedúcemu zamestnancovi nemusia prináležať.

Odporúčané ebooky

K téme