Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) môžu do 31. marca daňovému úradu oznámiť, že si lehotu na podanie daňového priznania za rok 2024 predlžujú najviac o tri mesiace. Ak mali aj príjmy zo zahraničia, môžu si lehotu na podanie daňového priznania za minulý rok predĺžiť až o šesť mesiacov. Odklad povinnosti podať daňové priznanie pritom posunie nielen splatnosť dane z príjmov (z konca marca na koniec apríla až koniec júna), ale aj prípadný pokles alebo nárast odvodov na sociálne poistenie, resp. vznik alebo zánik povinnosti začať platiť sociálne odvody SZČO (v oboch prípadoch z 1. júla na 1. október tohto roka).
Komu sa posunúť si zmenu sociálnych odvodov neoplatí
Odložiť si povinnosť podať daňové priznanie z konca marca tohto roka na koniec apríla, mája alebo júna tohto roka sa neoplatí tým živnostníkom a ostatným samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré platia do Sociálnej poisťovne vyššie ako minimálne odvody a vlani zarobili menej ako v roku 2023. Títo podnikatelia si síce odložia splatnosť dane z príjmov na neskôr, avšak súčasne si aj odložia zníženie mesačných sociálnych odvodov.
Takisto sa odloženie podania daňového priznania za rok 2024 neoplatí tým podnikateľom, ktorí v súčasnosti platia sociálne odvody (bez ohľadu na nich výšku) a za minulý rok zarobili v hrubom menej ako 8 580 eur. Keďže ich hrubý príjem bol pod touto hranicou, zanikne im povinnosť platiť sociálne odvody.
V prémiovej časti obsahu nájdete:
Praktické príklady
Komu sa posunúť si zmenu sociálnych odvodov oplatí
Ak daňové priznanie za vlaňajšok podajú do konca marca tohto roka, povinnosť platiť sociálne odvody im zanikne k 1. júlu tohto roka (sociálne odvody poslednýkrát zaplatia do 8. júla za jún). Ak si však odložia podanie daňového priznania na koniec apríla, mája alebo júna, povinnosť platiť sociálne odvody im zanikne až k 1. októbru tohto roka (poslednýkrát uhradia sociálne odvody do 8. októbra za september).
POZOR!
Ak v súčasnosti do Sociálnej poisťovne platíte minimálne mesačné sociálne odvody v sume 237,02 eura a vlani ste zarobili menej ako v roku 2023, odloženie podania daňového priznania za rok 2024 nebude mať žiadny vplyv na výšku vašich sociálnych odvodov. Suma vašich mesačných sociálnych odvodov je totiž na zákonnom minime a už nemá kam klesnúť.
Do Sociálnej poisťovne budete platiť 237,02 eura mesačne až do 8. januára 2026 (naposledy za december tohto roka).
Príklad
Živnostník v súčasnosti podľa základu dane za rok 2023 platí sociálne odvody v sume 270,60 eura mesačne. Keďže vlani zarobil menej, podľa základu dane za rok 2024 by mu mala výška poistného na sociálne poistenie klesnúť na 237,02 eura mesačne.
Ak si odloží podanie daňového priznania za minulý rok, o tri mesiace si tým oddiali zníženie sociálnych odvodov o 33,58 eura mesačne.
Hoci by za obdobie od 1. júla tohto roka mohol do Sociálnej poisťovne platiť 237,02 eur mesačne, posunom podania daňového priznania bude sumu 270,60 eura uhrádzať do poisťovne za obdobie až do konca septembra tohto roka.
Komu sa posunúť si zmenu sociálnych odvodov oplatí
Ak SZČO už v súčasnosti povinne platí poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie a oznámi daňovému úradu, že si predlžuje lehotu na podanie daňového priznania, za obdobie od 1. júla 2025 do 30. septembra 2025 bude platiť sociálne odvody v rovnakej výške ako doteraz.
Výška sociálnych odvodov sa týmto podnikateľom prehodnotí podľa príjmov a čiastkového základu dane za rok 2024 až k 1. októbru tohto roka. Odklad povinnosti podať daňové priznanie je tak výhodný pre tie SZČO, ktoré očakávajú, že sa im od 1. júla tohto roka zvýši poistné na sociálne poistenie.
Sociálne odvody pritom od 1. júla tohto roka stúpnu týmto dvom skupinám SZČO:
tým SZČO, ktoré už v súčasnosti platia poistné na sociálne poistenie vo vyššej ako minimálnej sume (teda nad 237,02 eura) a ich základ dane pred odpočítaním odvodov za rok 2024 je vyšší ako základ dane pred odpočítaním odvodov za rok 2023,
tým SZČO, ktoré v súčasnosti platia sociálne odvody v minimálnej sume 237,02 eura a ich základ dane pred odpočítaním odvodov za rok 2024 je o toľko vyšší ako základ dane pred odpočítaním odvodov za rok 2023, že ich vymeriavací základ na platenie odvodov stúpne nad úroveň minimálneho vymeriavacieho základu (nad 715 eur) a následkom toho sa ich odvody zvýšia nad 237,02 eura.
Ak tieto SZČO podajú daňové priznanie neskôr, sociálne odvody sa im zvýšia až o tri mesiace neskôr (nie za obdobie od 1. júla roka, ale až za obdobie od 1. októbra tohto roka).
Novú, vyššiu sumu sociálnych odvodov tak prvýkrát zaplatia za október do 8. novembra 2025. Rovnako výhodné je posunúť si podanie daňového priznania pre tie SZČO, ktoré v súčasnosti sociálne odvody neplatia a ich hrubý príjem pred odpočítaním výdavkov za minulý rok presiahol 8 580 eur.
Ide o SZČO, ktoré buď začali podnikať v minulom roku alebo o SZČO, ktoré už podnikali aj v roku 2023 a za rok 2023 vykázali hrubé príjmy do 7 824 eur (preto neplatia odvody na sociálne poistenie).
Ak by tieto SZČO daňové priznanie za minulý rok podali do konca marca tohto roka, k 1. júlu tohto roka by im vznikla povinnosť platiť sociálne odvody. Ak si však lehotu na podanie daňového priznania predĺžia, povinné odvody na dôchodkové a nemocenské poistenie začnú platiť až za obdobie od 1. októbra tohto roka.
Podmienky na predĺženie lehoty na podanie daňového priznania
Ak si chce SZČO predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania za rok 2024, musí to oznámiť daňovému úradu najneskôr do 31. marca 2025.
Daňovník môže podať oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania osobne v podateľni daňového úradu, alebo poštou. Daňovník, ktorý je povinný komunikovať elektronicky (podnikateľ registrovaný pre daň z príjmov), je povinný aj oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania odoslať elektronicky.
Lehota na podanie daňového priznania sa pritom predlžuje najviac o tri celé kalendárne mesiace.
V oznámení SZČO uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie. Môže to byť buď do 30.4. 2025, do 31.5. 2025 alebo do 30.6. 2025.
V lehote, ktorú v oznámení uvedie, musí daň z príjmov aj zaplatiť. Ak uvedie napríklad dátum 30. 6. 2025, daňové priznanie musí podať a daň zaplatiť do 30. 6. 2025.
Ak súčasťou príjmov SZČO sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, lehota na podanie daňového priznania sa môže predĺžiť najviac o 6 celých kalendárnych mesiacov.
Daňový úrad lehotu na podanie daňového priznania predĺži automaticky o jeden, dva alebo tri mesiace, ak:
SZČO oznámenie o predĺžení lehoty podá na daňový úrad najneskôr do konca marca 2025
v podanom oznámení SZČO uvedie novú lehotu na podanie daňového priznania (do 30.4. 2025, do 31.5. 2025 alebo do 30.6. 2025).
POZOR!
Ak SZČO žiada lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť o štyri až šesť mesiacov, v oznámení musí uviesť, že mal v roku 2024 aj príjmy zo zahraničia.
Príklad
SZČO vykázala za rok 2023 čiastkový základ dane (rozdiel medzi príjmami a výdavkami) pred odpočítaním zaplatených sociálnych a zdravotných odvodov vo výške 13 231,30 eura.
Jej vymeriavací základ na platenie poistného tak v súčasnosti dosahuje 742 eur, čomu zodpovedá poistné na sociálne poistenie v sume 245,96 eura mesačne.
Za rok 2024 zaevidovala SZČO základ dane pred odpočítaním zaplatených sociálnych a zdravotných odvodov vo výške 14 850,60 eura, teda viac ako v roku 2023.
Jej vymeriavací základ na platenie odvodov sa v tomto roku určí tak, že sa vydelí počtom mesiacov v roku (12) a koeficientom 1,486.
Vymeriavací základ sa tak tento rok určí nasledovne:
14 850,60/12/1,486 = 832,80 eura
Tomuto vymeriavaciemu základu zodpovedá poistné v sume 276,05 eura.
Ak si táto SZČO predĺži lehotu na podanie daňového priznania za rok 2024 (nezáleží na tom, či si ju predĺži do 30. apríla, 31. mája alebo 30. júna tohto roka), povinnosť platiť vyššie sociálne odvody jej vznikne až za obdobie od 1. októbra 2025.
Počas trojmesačného posunu tak na odvodoch ušetrí 90,27 eura ((276,05-245,96)x3).
Príklad
SZČO vykázala za rok 2023 čiastkový základ dane (rozdiel medzi príjmami a výdavkami) pred odpočítaním zaplatených sociálnych a zdravotných odvodov vo výške 8 438,50 eura.
Jej vymeriavací základ na platenie poistného tak v súčasnosti dosahuje najnižšiu možnú úroveň 715 eur, čomu zodpovedá poistné v sume 237,02 eura.
Za rok 2024 zaevidovala základ dane pred odpočítaním zaplatených sociálnych a zdravotných odvodov vo výške 15 741,70 eura, čo je oveľa viac ako v roku 2023.
Jej vymeriavací základ na platenie odvodov sa v tomto roku určí tak, že sa vydelí počtom mesiacov v roku (12) a koeficientom 1,486.
Vymeriavací základ sa tak v tomto roku vypočíta nasledovne:
15 741,70/12/1,486 = 882,80 eura
SZČO tak presiahne tohtoročný minimálny vymeriavací základ na platenie odvodov (715 eur) a bude preto platiť vyššie ako minimálne poistné na sociálne poistenie.
Vypočítanému vymeriavaciemu základu zodpovedá poistné v sume 292,60 eura.
Ak si táto SZČO predĺži lehotu na podanie daňového priznania za rok 2024 (nezáleží na tom, či si ju predĺži do 30. apríla, 31. mája alebo 30. júna tohto roka), povinnosť platiť vyššie sociálne odvody v sume 292,60 eura mesačne jej vznikne až za obdobie od 1. októbra 2025.
Počas trojmesačného posunu tak na odvodoch ušetrí 166,74 eura ((292,60-237,02)x3).
Príklad
SZČO začala podnikať od apríla 2024. Za rok 2024 vykázala hrubý príjem pred odpočítaním výdavkov 8 780,30 eura, čím presiahla hranicu hrubého príjmu, od ktorého vzniká v roku 2025 povinnosť platiť sociálne odvody (ide o hranicu 8 580 eur).
Ak by daňové priznanie táto SZČO podala do 31. marca tohto roka, za obdobie od 1. júla tohto roka bude povinná začať platiť poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie v sume 237,02 eura mesačne.
Ak si však táto SZČO predĺži lehotu na podanie daňového priznania za rok 2024 (nezáleží na tom, či si ju predĺži do 30. apríla, 31. mája alebo 30. júna tohto roka), vznik povinnosti platiť sociálne odvody v sume 237,02 eura sa jej posunie z 1. júla tohto roka na 1. október tohto roka.
Počas trojmesačného posunu tak na odvodoch ušetrí 711,06 eura (237,02)x3).
