Rozširovanie záväznosti KZVS bez súhlasu dotknutých zamestnávateľov podľa komory vyvolá dodatočné finančné zaťaženie firiem pôsobiacich na Slovensku a bude mať negatívne dopady aj na konkurencieschopnosť slovenských firiem a znevýhodnenie Slovenska ako destinácie pre zahraničných investorov.
Odbory budú rozhodovať o najdôležitejších aspektoch riadenia firmy, tvrdí komora
AmCham žiada prezidenta Ivana Gašparoviča, aby novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní vrátil do parlamentu na opätovné prerokovanie. Podmienkou pri rozšírení záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (KZVS) podľa tejto novely už nebude súhlas zamestnávateľa, na ktorého sa má záväznosť kolektívnej zmluvy rozšíriť.
„Podľa nášho názoru sa tým narúša jeden zo základných princípov právneho štátu, a to princíp zmluvnej voľnosti,“ uvádza komora v otvorenom liste pre prezidenta. Ako upozorňuje, v čase, keď sa kríza v hospodárstve ešte neskončila, nesie nútené rozširovanie KZVS veľké riziko, ktoré môže mať negatívny dopad na zamestnanosť na Slovensku, aj na celkovú konkurencieschopnosť Slovenska v Európe.
AmCham ďalej upozorňuje na to, že novela zákona vôbec nezohľadňuje reprezentatívnosť odborov podľa počtu zamestnancov. „Už vôbec nebude zohľadnený fakt, že odbory nenesú podnikateľské riziko, neinvestujú vlastný kapitál a nevyžadujú sa od nich dostatočné skúsenosti s riadením podnikov,“ uvádza komora v liste. Podľa komory to môže viesť k situácii, kde nepomerne malý počet zamestnancov rozhoduje o potrebách väčšiny a kde odbory budú rozhodovať o najdôležitejších aspektoch riadenia firmy, vrátane zvyšovania miezd.
Nová legislatíva môže byť protiústavná
Rozširovanie záväznosti KZVS bez súhlasu dotknutých zamestnávateľov podľa komory vyvolá dodatočné finančné zaťaženie firiem pôsobiacich na Slovensku a bude mať negatívne dopady aj na konkurencieschopnosť slovenských firiem a znevýhodnenie Slovenska ako destinácie pre zahraničných investorov. „Tiež sme presvedčení, že takáto právna úprava nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,“ dodáva AmCham.
Spoločný list prezidentovi Gašparovičovi so žiadosťou, aby nepodpísal novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní, zaslali aj Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Slovenská obchodná a priemyselná komora a Klub 500. Ako spoločne uvádzajú, novela zákona nie je v súlade s Ústavou SR a v čase pretrvávajúcich negatívnych dopadov hospodárskej krízy na slovenskú ekonomiku sa stane priamou prekážkou naštartovania hospodárskeho rastu s negatívnym dopadom na zamestnanosť.
O návrhoch na rozšírenie záväznosti KZVS, ako aj o pripomienkach zaslaných zamestnávateľmi, bude rozhodovať tripartitná komisia. Komisiu vymenuje a zriadi ministerstvo práce zo zástupcov ministerstva, zástupcov zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov a zástupcu Štatistického úradu SR. „Úlohou komisie bude konať v súlade s verejným záujmom, dbať na dodržiavanie zákonom stanovených podmienok a objektívne posudzovať pripomienky jednotlivých zamestnávateľov, prípadne posudzovať aj iné podmienky, ktoré by mohli mať vplyv na rozšírenie, resp. nerozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa,“ uviedlo ministerstvo práce.
Zákon sa nedotkne firiem pod 20 zamestnancov
Rezort práce a sociálnych vecí súčasne pri rozširovaní záväznosti kolektívnej zmluvy stanovuje podmienku reprezentatívnosti, teda pokrytia určitého počtu zamestnancov kolektívnou zmluvou. Záväznosť by sa má rozšíriť len pri takej kolektívnej zmluve, ktorá pokrýva väčší počet zamestnancov v odvetví, ako iná kolektívna zmluva, ktorú uzatvorili iní zamestnávatelia v rámci rovnakého odvetvia.
Oproti doterajšiemu stavu, keď označením odvetvia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni skupiny, sa rozšíri označenie odvetvia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na úrovni divízie.
Z rozšírenia záväznosti KZVS sa vylúčia niektoré kategórie zamestnávateľov. Pôjde napríklad o zamestnávateľa, ktorý má do 20 zamestnancov, či zamestnávateľa, ktorý zamestnáva aspoň 10 % osôb so zdravotným postihnutím.
Záväznosť KZ sa tiež nebude rozširovať na zamestnávateľa, ktorý ku dňu účinnosti rozšírenia vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov a na zamestnávateľa, ktorého postihla mimoriadna udalosť, ktorej následky ku dňu účinnosti rozšírenia trvajú. Výnimku tiež má dostane zamestnávateľ, ktorý je v úpadku, likvidácii, v ozdravnom režime alebo nútenej správe. „Ide o tie kategórie zamestnávateľov, u ktorých existuje objektívny dôvod, že rozšírenie kolektívnej zmluvy na nich by im mohlo spôsobovať problémy,“ tvrdí rezort práce a sociálnych vecí.