Čo je to deflácia a čo znamená pre ekonomiku?

Deflácia je pojem, s ktorým sa stretávame pomerne bežne v tlači či v televíznom spravodajstve. Viete však, čo presne tento výraz znamená a čo proces deflácie značí pre ekonomiku? 

Čo vlastne znamená deflácia? Deflácia sa definuje ako ekonomický jav alebo proces, pri ktorom dochádza k poklesu cenovej hladiny služieb a tovaru. V praktickom živote to znamená, že za rovnakú sumu peňazí si vieme kúpiť viac, pretože reálna hodnota peňazí rastie. Tento stav je možné dosiahnuť tak, že istý objem peňazí sa stiahne z obehu. Čím je peňazí v obehu menej, tým majú vyššiu reálnu hodnotu.

Opak inflácie

Definícia deflácie často hovorí, že ide o opak inflácie, pretože je to pokles všeobecnej cenovej hladiny tovaru a služieb. K stavu deflácie dochádza v ekonomike vtedy, keď miera inflácie klesne pod nula percent, čiže dôjde k zápornej mierne inflácie. V súvislosti s defláciou sa môžeme stretnúť aj s pojmom dezinflácia, s ktorým sa deflácia občas chybne zamieňa. Dezinflácia je však pokles miery inflácie.

Zatiaľ čo inflácia reálnu hodnotu peňazí znižuje, deflácia ich reálnu hodnotu zvyšuje, a to tak v makroekonomike, ako aj v mikroekonomike. Vďaka tomu dochádza k situácii, keď je možné nakúpiť viac tovaru za rovnaký objem peňazí.

Niekoľko faktov o deflácii:

• deflácia je všeobecný pokles cien tovarov a služieb vzhľadom na zníženie ponuky peňazí alebo úverov
• nie je vždy len výsledkom kontrakcie ponuky peňazí
• cenová deflácia je často znakom zdravej ekonomiky

Význam pre ekonomiku

Podľa niektorých ekonómov je deflácia v modernej ekonomike problém, a to z toho dôvodu, že zvyšuje reálnu hodnotu dlhu a tým môže zhoršiť recesiu, čo by mohlo viesť k deflačnej špirále. Keď klesajú ceny, ľudia si peniaze odkladajú, pretože očakávajú ďalšie znižovanie cien. V dôsledku toho je dopyt oslabený a výrobcovia tým pádom menej vyrábajú a predajcovia predávajú za nižšie ceny. Dochádza potom k situácii, keď zamestnávateľ vykazuje čoraz menšie zisky a v dôsledku toho musí znižovať mzdy zamestnancov či dokonca pristúpiť k prepúšťaniu.

Pre sporiteľov je deflácia priaznivý stav, pretože s odstupom času stúpa hodnota ich nasporených prostriedkov. Dlžníci však, naopak, dlžia viac.

Deflácia v minulosti neznamenala len obdobie zlého hospodárskeho rastu. Napríklad v Spojených štátoch k deflácii dochádzala počas celého 19. storočia, pričom najvýznamnejšou výnimkou bolo obdobie počas občianskej vojny. Táto deflácia bola spôsobená technologickým pokrokom, ktorý vyvolal výrazný hospodársky rast.

Rok 1837 v USA

V roku 1837 nastalo v USA tzv. obdobie paniky, ktoré bolo spôsobené tým, že v predchádzajúcich rokoch narástlo množstvo peňazí v obehu o vyše 100%. Bolo to spôsobené prílevom strieborných mincí z Mexika a útlmom exportu striebra do Číny. Banky odmietli prijímať platby v striebre a v zlate a nastalo päť rokov trvajúce obdobie ekonomickej recesie, počas ktorého sa objem peňazí znížil na takmer 30%.

Veľká deflácia v USA

Išlo o 20 rokov trvajúce obdobie, ktoré začalo v roku 1870. V Spojených štátoch došlo k drastickému poklesu cien tovarov, surovín, práce a služieb. V tomto období dobre rozbehnuté priemyselné krajiny ako Veľká Británia ekonomicky utrpeli, pretože museli znížiť ceny.

Veľká kríza v roku 1930

Veľká kríza v je asi najznámejší dôsledok deflácie. Začala sa 29. októbra 1929 katastrofickým prepadom na americkej burze na Wall Street a tento deň sa do histórie zapísal ako Čierny štvrtok. Veľká hospodárska kríza sa zrodila z viacerých príčin, boli to masívne prepady v bankách a na akciových trhoch či obmedzenie peňažnej zásoby americkou Federálnou rezervou. Dôsledky veľkej hospodárskej krízy boli celosvetové.

Deflácia v 90. rokoch – Japonsko

Začiatkom deväťdesiatych rokov sa v Japonsku začala deflácia, ktorá bola dôsledkom viacerých ekonomických a demografických rozporov. Príčiny boli viaceré. Najvýznamnejšími faktormi boli deflácia cien aktív, investície do insolventných spoločností či rozšírenie nesplácaných úverov bankami. Ľudia v Japonsku začali dávať prednosť investovaniu úspor do štátnych dlhopisov a nie do bankových účtov. Ďalším hlavným problémom bola demografia v Japonsku. Významná časť populácie totiž v tom čase spočívala v ľuďoch starších ako 60 rokov, čo smerovalo k vyššej úmrtnosti, ktorá prerástla pôrodnosť.

Finančná kríza 2007-2010

Obdobie recesie, ktoré otriaslo globálnou ekonomikou, sa začalo americkou hypotekárnou krízou. Tá postupne prerástla do svetovej finančnej krízy, v ktorej dôležitú úlohu zohrala vysoká cena ropy. Tá viedla k poklesu reálneho HDP a zdvihla spotrebiteľské ceny. Ceny ropy poháňali vyššie rôzne špekulatívne obchody, ako penzijné a hedgeové fondy, ktoré nakupovali komodity, aby znížili riziko portfólia prameniace z akciových trhov.

Keď na jeseň 2008 kríza udrela naplno, zmietla popredné svetové banky a akciové trhy, ale aj cenu ropy. Poslednú finančnú krízu sme výrazne pocítili aj na Slovensku a vláda sa ju snažila zmierniť viacerými opatreniami.

Prehľad ekonomických kríz naprieč dejinami

Ekonomické krízy patria k nášmu svetu už poriadne dlho a je len otázkou času, kedy nás zasiahne ďalšie obdobie recesie. Pozrite si prehľad kríz, s ktorými sa svet doposiaľ musel vyrovnať.

Odporúčané ebooky

K téme