Koho sa dotknú zmeny v dorovnávacej dani od 31. 12. 2026?

Vláda SR schválila návrh novely zákona o dorovnávacej dani. Zmeny majú predĺžiť prechodný bezpečný prístav pri výpočte dane, zaviesť nové zvýhodnenie pre daňové stimuly naviazané na reálnu ekonomickú činnosť a vyriešiť aj situácie, keď daňovník zanikne bez právneho nástupcu. Novela sa týka predovšetkým veľkých nadnárodných a vnútroštátnych skupín s konsolidovanými výnosmi najmenej 750 miliónov eur.

Vláda Slovenskej republiky na rokovaní 19. augusta 2026 schválila návrh novely zákona č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani. Materiál Ministerstva financií SR bol schválený ako bod č. 14 uznesením vlády č. 320/2026.

Nejde však ešte o definitívne schválený zákon. Návrh musí prejsť legislatívnym procesom v Národnej rade SR, následne podpisom prezidenta a vyhlásením v Zbierke zákonov. Vláda navrhuje, aby väčšina zmien nadobudla účinnosť 31. decembra 2026, pričom zmena týkajúca sa predĺženia prechodného bezpečného prístavu má byť účinná už 30. decembra 2026.

Čo je dorovnávacia daň a koho sa týka?

Dorovnávacia daň je súčasťou pravidiel globálneho minimálneho zdanenia, známych ako Pillar Two alebo druhý pilier OECD. Ich cieľom je zabezpečiť, aby veľké nadnárodné podnikateľské skupiny dosahovali v jednotlivých štátoch minimálnu efektívnu úroveň zdanenia.

Slovensko pravidlá zaviedlo zákonom č. 507/2023 Z. z., ktorým bola do slovenského právneho poriadku transponovaná smernica Rady (EÚ) 2022/2523. Základom európskej úpravy sú globálne modelové pravidlá OECD/G20.

Pre väčšinu bežných slovenských živnostníkov, malých a stredných firiem sa preto nič nemení. Zákon sa vzťahuje najmä na základné subjekty na Slovensku, ktoré patria do nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny s ročnými konsolidovanými výnosmi aspoň 750 miliónov eur, pričom tento limit musí byť dosiahnutý najmenej v dvoch zo štyroch účtovných období bezprostredne predchádzajúcich analyzovanému obdobiu.

Globálne pravidlá sú nastavené tak, aby veľké podnikateľské skupiny dosahovali minimálnu efektívnu úroveň zdanenia vo výške 15 % v jednotlivých jurisdikciách, v ktorých pôsobia.

Prečo sa zákon opäť mení?

Dôvodom najnovšej novely nie je zmena samotnej základnej 15-percentnej minimálnej úrovne zdanenia.

OECD/G20 totiž 5. januára 2026 schválila nový balík pravidiel označovaný ako Side-by-Side Package. Ten priniesol ďalšie zjednodušenia systému globálneho minimálneho zdanenia, predĺženie niektorých existujúcich bezpečných prístavov a úplne nový bezpečný prístav pre daňové stimuly založené na ekonomickej podstate.

Európska komisia následne potvrdila uplatňovanie dohody OECD v rámci pravidiel druhého piliera. Slovensko preto potrebuje svoju vnútroštátnu legislatívu prispôsobiť novým medzinárodným pravidlám. Ministerstvo financií zároveň do novely zapracovalo poznatky z aplikačnej praxe.

Najdôležitejšie zmeny pre podnikateľské skupiny sú:

• predĺženie prechodného CbCR bezpečného prístavu o jeden rok,
• zavedenie nového bezpečného prístavu pre kvalifikované daňové stimuly,
• stanovenie limitu zvýhodnenia podľa skutočnej ekonomickej činnosti na Slovensku,
• osobitné pravidlá pre refundovateľné a prevoditeľné daňové zápočty,
• nové pravidlá pri zániku daňovníka bez právneho nástupcu.

CbCR bezpečný prístav sa predĺži o jeden rok

Jednou z najpraktickejších zmien je predĺženie tzv. Transitional CbCR Safe Harbour, teda prechodnej výnimky z výpočtu dorovnávacej dane založenej na kvalifikovanej správe podľa jednotlivých štátov – Country-by-Country Report.

Bezpečný prístav umožňuje skupinám pri splnení zákonom stanovených podmienok vyhnúť sa plnému a administratívne náročnému výpočtu dorovnávacej dane v konkrétnej jurisdikcii.

Podľa aktuálne platného zákona sa ustanovenia o tomto bezpečnom prístave uplatňujú na účtovné obdobia začínajúce od 31. decembra 2023 do 31. decembra 2026 a končiace najneskôr 30. júna 2028.

Schválený vládny návrh posúva oba termíny o jeden rok. Bezpečný prístav by sa teda mohol využívať na účtovné obdobia začínajúce do 31. decembra 2027 a končiace najneskôr 30. júna 2029.

Podľa dôvodovej správy sa pritom 17-percentná prechodná sadzba, ktorá sa podľa súčasných pravidiel používa pre účtovné obdobia začínajúce v roku 2026, má uplatňovať aj počas predĺženého obdobia.

OECD predĺženie CbCR Safe Harbour odôvodňuje najmä potrebou vytvoriť plynulý prechod na nový zjednodušený výpočet efektívnej sadzby dane – Simplified ETR Safe Harbour.

Pre dotknuté podnikateľské skupiny ide najmä o zníženie administratívnej záťaže, pretože v prípade splnenia podmienok nie je potrebné vykonávať kompletný výpočet podľa pravidiel Pillar Two.

Novinka: kvalifikovaný daňový stimul

Výraznejšou novinkou je zavedenie úplne nového § 32d a pojmu kvalifikovaný daňový stimul – Qualified Tax Incentive (QTI).

Za kvalifikovaný daňový stimul sa má považovať všeobecne dostupný daňový stimul, ktorého výška sa určuje na základe:

1. výdavkov alebo nákladov vynaložených na území Slovenska, pričom hodnota stimulu nesmie presiahnuť výšku týchto výdavkov, alebo
2. objemu produkcie realizovanej na území Slovenska.

Zmyslom je zvýhodniť stimuly, ktoré sú skutočne prepojené s ekonomickou aktivitou firmy na Slovensku, napríklad s investíciami, výskumom a vývojom, zvyšovaním produktivity alebo environmentálnymi opatreniami.

OECD nový systém zaviedla preto, aby pravidlá globálnej minimálnej dane úplne nezneutralizovali daňovú podporu, ktorá motivuje podniky vykonávať reálnu hospodársku činnosť a investovať priamo v konkrétnej krajine.

Ktoré daňové zvýhodnenia môžu spĺňať podmienky?

Forma daňového stimulu nie je podľa návrhu rozhodujúca.

Môže ísť napríklad o:

• daňový zápočet,
• zvýšený odpočet nákladov,
• superodpočet,
• určité oslobodenie od dane,
• za určitých podmienok aj preferenčnú sadzbu dane.

Dôležité je prepojenie hodnoty zvýhodnenia so skutočne vynaloženými nákladmi alebo so skutočnou produkciou na Slovensku.

Dôvodová správa výslovne uvádza, že v slovenských podmienkach by sa pri zvýšených odpočtoch a superodpočtoch mohli pravidlá týkať napríklad stimulov podľa § 30c a § 30e zákona o dani z príjmov.

Nie každé zvýhodnenie však bude kvalifikovaným stimulom.

Za takýto stimul sa nemajú považovať napríklad dotácie, granty alebo iné priame finančné plnenia. Rovnako do tejto kategórie nemajú patriť daňové zvýhodnenia založené iba na výške príjmov, napríklad klasický „patent box“, ak nie je ich výška priamo odvodená od oprávnených nákladov. Samotné zrýchlenie odpisovania majetku, ktoré vytvára iba časový rozdiel v zdanení, takisto spravidla kvalifikovaným stimulom nebude.

Ako nový bezpečný prístav ovplyvní dorovnávaciu daň?

Podávajúci subjekt sa bude môcť rozhodnúť, že uplatní nový bezpečný prístav pre daňové stimuly viazané na ekonomickú podstatu.

Pri výpočte efektívnej sadzby sa následne upravené zahrnuté dane zvýšia o hodnotu kvalifikovaných daňových stimulov. Zvýšenie však nebude neobmedzené.

Zohľadní sa nižšia z dvoch hodnôt:

• suma kvalifikovaných daňových stimulov využitých v danom účtovnom období,
• limit ekonomickej podstaty.

Mechanizmus má zabrániť situácii, keď by daňová úľava spojená s reálnou investíciou alebo výskumom znížila efektívne zdanenie skupiny pod 15 % a následná dorovnávacia daň by ekonomický efekt tejto úľavy prakticky zrušila.

OECD pri novom bezpečnom prístave vychádza práve z princípu, že daňové stimuly pevne naviazané na skutočnú ekonomickú činnosť predstavujú menšie riziko presúvania ziskov a narúšania základu dane.

Aký bude limit ekonomickej podstaty?

Výška zvýhodnenia nebude závisieť len od samotného daňového stimulu. Návrh zavádza tzv. limit ekonomickej podstaty, ktorý má zabezpečiť, že výhoda bude primeraná skutočnému rozsahu podnikateľskej činnosti skupiny na Slovensku.

Základná metóda stanovuje limit na úrovni 5,5 % z vyššej z nasledujúcich hodnôt:

• uznané mzdové náklady na zamestnancov vykonávajúcich činnosť pre skupinu na Slovensku,
• odpisy, opotrebenie a zníženie hodnoty uznaného hmotného majetku nachádzajúceho sa na Slovensku.

Alternatívne sa skupina bude môcť rozhodnúť pre limit vo výške 1 % účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku na Slovensku, bez pozemkov a ďalšieho neodpisovaného majetku. Pri tejto alternatí ide podľa pravidiel OECD o päťročné rozhodnutie.
Alternatívna metóda môže byť zaujímavá najmä pre kapitálovo náročné podniky v prvých rokoch po veľkých investíciách, keď je účtovná hodnota ich majetku ešte vysoká.

Nové pravidlá sa budú môcť týkať už roku 2026

Hoci má byť nový § 32d účinný až od 31. decembra 2026, návrh obsahuje dôležité prechodné ustanovenie.

Prvým účtovným obdobím, za ktoré sa nový bezpečný prístav môže uplatniť, má byť účtovné obdobie začínajúce po 31. decembri 2025. Podmienkou bude, aby podávajúci subjekt prijal príslušné rozhodnutie v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane.

Ak teda parlament návrh schváli v predloženom znení, nové pravidlo bude relevantné už pre účtovné obdobie roku 2026 pri skupinách s kalendárnym účtovným obdobím.

Čo ak firma zanikne bez právneho nástupcu?

Novela rieši aj praktický problém, ktorý vzniká v prípade, keď daňovník podliehajúci zákonu o dorovnávacej dani zanikne bez právneho nástupcu, pričom ešte nestihol podať daňové priznanie alebo zaplatiť dorovnávaciu daň.

Podľa navrhovaných pravidiel povinnosť prejde:

1. na daňovníka z tej istej skupiny, ktorého na tento účel poveria ostatní členovia skupiny,
2. ak nikoho nepoveria, za splnenie povinnosti budú slovenskí daňovníci danej skupiny zodpovedať spoločne a nerozdielne,
3. ak takýto daňovník neexistuje, povinnosť prejde na hlavný materský subjekt skupiny,
4. pri subjekte pridruženom k spoločnému podniku prejde povinnosť na spoločný podnik.

Podobné pravidlo sa má použiť aj pri nesplnenej oznamovacej povinnosti.

Ak zaniknutá spoločnosť už niektorú zo svojich povinností splnila, na ďalší subjekt prejde len tá povinnosť, ktorá zostala nesplnená. Ak napríklad spoločnosť podala daňové priznanie, ale daň nezaplatila, prejde iba povinnosť zaplatiť daň.

Slovenská vnútroštátna dorovnávacia daň zostáva zachovaná

Januárový balík OECD obsahuje aj širší systém Side-by-Side Safe Harbour. Slovensko však príslušnú časť pravidiel do novely nepreberá.

Dôvodom je, že tento bezpečný prístav sa podľa usmernenia OECD nevzťahuje na kvalifikovanú vnútroštátnu dorovnávaciu daň – QDMTT. Slovenská vnútroštátna dorovnávacia daň preto zostáva zachovaná a naďalej sa má vypočítavať podľa slovenských pravidiel.

Aj samotné OECD zdôrazňuje, že nové Side-by-Side pravidlá nemajú narušiť fungovanie QDMTT a veľké skupiny naďalej podliehajú vnútroštátnej dorovnávacej dani v štátoch, ktoré ju zaviedli.

Čo novela znamená pre firmy v praxi?

Pre väčšinu slovenských podnikateľov nemá novela žiadny priamy vplyv. Hranica 750 miliónov eur konsolidovaných výnosov znamená, že pravidlá sú určené najmä veľkým domácim a medzinárodným skupinám.

Pre skupiny, ktoré zákonu podliehajú, sú však pripravované zmeny významné.

Predĺženie CbCR Safe Harbour môže ušetriť čas a náklady spojené s komplexným výpočtom dorovnávacej dane. Nový bezpečný prístav pre kvalifikované daňové stimuly zase môže zabrániť tomu, aby bola časť ekonomického efektu slovenských daňových stimulov automaticky eliminovaná dorovnávacou daňou.

Pre veľké skupiny bude preto dôležité najmä:

• identifikovať daňové stimuly využívané na Slovensku,
• posúdiť, ktoré z nich spĺňajú definíciu kvalifikovaného daňového stimulu,
• vypočítať limit ekonomickej podstaty,
• porovnať základnú a alternatívnu metódu jeho výpočtu,
• správne vykonať príslušné rozhodnutia v oznámení podľa zákona o dorovnávacej dani,
• sledovať ďalší legislatívny proces v Národnej rade SR.

Novela je totiž zatiaľ vládnym návrhom zákona. Vláda ho 19. augusta 2026 schválila, no jeho konečné znenie sa ešte môže počas parlamentného prerokovania zmeniť.

Odporúčané ebooky

K téme