Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Prečo sa pozeráte pomimo, keď hovoríte? Je to akoby ste sa snažili vytiahnuť odniekiaľ z diaľky nejaké slovo? Prerušenie očného kontaktu raz za čas uprostred vety je vlastné každému z nás.
Dvojica vedcov z Kjótskej univerzity podávajú v novej štúdiu zaujímavú odpoveď na to, prečo to človek robí. Naznačujú, že udržanie očného kontaktu vyžaduje istú úroveň duševného úsilia a využitie zdrojov v mozgu. To znamená, že niekedy počas rozhovoru pri rozmýšľaní nad slovami a pozeraní sa do očí už mozog nie je schopný oboje zvládnuť. Pozornosť sa potom presúva na stredné vzdialenosti a mozog sa sústredí na výber slov.
Vedci to vysvetľujú tak, že niektoré slovné asociácie sú ťažké, pretože existuje príliš veľa možností. To znamená, že mechanizmus v mysli pre uchopenie slova trvá dlhšie. Napríklad sa pokúste prísť s vetou so slovom nožnice. Potom vytvorte slovné spojenie so slovom lopta. Zvyčajne si ľudia vymyslia rýchlejšie vetu s nožnicami, pretože tam je voľba jasná – strihať/rezať. Loptu však môžete vykopnúť, hodiť, chytiť či sa s ňou hrať.
Počas štúdie vedci pozorovali 26 účastníkov, ktorí hrali hry na slovné asociácie s počítačovo vygenerovanými tvárami. Pokiaľ museli nad slovami rozmýšľať, bolo udržať kontakt ťažké. Vyplýva z toho, že keď hovoríte a prídete k slovu, nad ktorým musíte aktívne rozmýšľať, dostávajú sa tieto dve úlohy do konfliktu. A potom, možno, váš pohľad smeruje inam ako do očí.
