Všetko o úrazovom poistení zamestnávateľa

Kto má nárok na úrazové dávky, úrazová renta, úrazový príplatok…

Pri úrazovom poistení nie je určený maximálny vymeriavací základ na platenie poistného

Úrazové poistenie je osobitný systém sociálneho poistenia pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu alebo choroby z povolania, ktorý spravuje Sociálna poisťovňa. Ide o povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré ho má ochraňovať pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom, ktorá mu vyplýva zo Zákonníka práce. 

Kto je úrazovo poistený

Pri úrazovom poistení je, na rozdiel od nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, v postavení poistenca zamestnávateľ, ktorý platí úrazové poistenie. Zamestnávateľovi vzniká úrazové poistenie odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere,  v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu a v služobnom pomere. Úrazové poistenie sa teda vzťahuje na pracovný pomer, ako aj na dohody vykonávané mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študenta a dohoda o vykonaní práce). 

Sadzba na úrazové poistenie

Hoci zákon o sociálnom poistení vo svojich základných ustanoveniach určuje sadzbu poistného na úrazové poistenie podľa toho, do akej nebezpečnostnej triedy zamestnávateľ patrí (sadzba od 0,3 % do 2,1 %) a zákon počíta aj s prirážkami a zľavami na poistnom v závislosti od úrovne bezpečnostného rizika, už veľa rokov (ešte minimálne do konca roka 2017) sa uplatňuje prechodné ustanovenie v zákone, podľa ktorého platia všetci zamestnávatelia poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu zamestnanca, pričom prirážky a zľavy na poistnom sa stále neuplatňujú. Ide o jediný druh sociálneho poistenia, pri ktorom nie je určený maximálny vymeriavací základ na platenie poistného.

Úrazové dávky

Súčasná právna úprava je koncipovaná ako poistný systém prevažne kompenzačného charakteru. Niektoré úrazové dávky majú v zásade nadstavbový charakter k dôchodkovým dávkam (invalidný dôchodok) alebo k nemocenským dávkam (nemocenské), čo sa premieta aj do podmienok nároku na tieto úrazové dávky alebo na ich výplatu a na určovanie ich sumy. 

Z úrazového poistenia je po splnení zákonom ustanovených podmienok poskytovaných 13 úrazových dávok prevažne peňažného charakteru :

• úrazový príplatok
• úrazová renta
• jednorazové vyrovnanie, 
• pozostalostná úrazová renta, 
• jednorazové odškodnenie, 
• pracovná rehabilitácia (vecná dávka) 
• rehabilitačné, 
• rekvalifikácia (vecná dávka) 
• rekvalifikačné, 
• náhrada za bolesť 
• náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, 
• náhrada nákladov spojených s liečením, 
• náhrada nákladov spojených s pohrebom. 

Posudzovanie miery zodpovednosti

Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví. 

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti úplne, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že

• škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
• škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. 

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že

• postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
• jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
• zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia.  Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal. 

Kto má nárok na úrazové dávky

Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa  má zamestnanec zamestnávateľa po splnení zákonom stanovených podmienok. Na úrazové dávky za podmienok ustanovených zákonom má nárok aj manžel (manželka), nezaopatrené dieťa po fyzických osobách a fyzická osoba, voči ktorej mala fyzická osoba v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť. 

Nárok na dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených zákonom, pričom nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na úrazové poistenie.

Nárok na dávku nevzniká, ak sa zamestnávateľ celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa Zákonníka práce. 

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov. Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na úrazový príplatok, rehabilitačné alebo rekvalifikačné zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov. 

Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto fyzickej osoby, manželovi (manželke), deťom a rodičom zomretého.

Výplata dávok

Dávky Sociálna poisťovňa vypláva na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti (prednostne poštovou poukážkou). Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí.

Denný vymeriavací základ na výpočet dávky

Denný vymeriavací základ (DVZ) na určenie sumy úrazového príplatku, úrazovej renty, jednorazového vyrovnania, pozostalostnej úrazovej renty, jednorazového odškodnenia, rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, z ktorých platí zamestnávateľ za poistenca poistné na úrazové poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia, zaokrúhlený na štyri desatinné miesta nahor. 

Rozhodujúcim obdobím je v zásade kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný úraz alebo v ktorom sa zistila choroba z povolania. 

Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem, z ktorého sa určuje vymeriavací základ na platenie poistného na úrazové poistenie zodpovedným zamestnávateľom, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia alebo dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky sa určí z pravdepodobného DVZ. 

Pravdepodobný DVZ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období, v ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred dňom, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo pred dňom, od ktorého bola zistená choroba z povolania, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. 

Úrazová renta

Úrazová renta je najčastejšie vyplácanou dávkou úrazového poistenia. Len v roku 2013 vyplatila Sociálna poisťovňa vyše 80 tisíc týchto dávok. Ide o pravidelnú peňažnú dávku, ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť. 

Vznik resp. trvanie poklesu schopnosti poškodeného vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca posudzuje posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Nárok na túto dávku si poškodený uplatňuje podaním žiadosti o túto úrazovú dávku v pobočke Sociálnej poisťovne. Nárok na úrazovú rentu vzniká poškodenému, ak je jeho pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania podľa posudku vydaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia väčší ako 40 % a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Ak bol poškodený po vzniku poistnej udalosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania dočasne práceneschopný, nárok na úrazovú rentu mu vznikne až odo dňa, keď nebude mať v súvislosti s týmto pracovným úrazom alebo chorobou z povolania nárok na úrazový príplatok. 

Ak mu v budúcnosti vznikne nárok na úrazový príplatok, v období dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom bude mať nárok na úrazový príplatok, nemá nárok na výplatu úrazovej renty (vylučuje sa súbeh výplaty úrazovej renty s nárokom na úrazový príplatok). 

Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty aj v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné, a ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Základná suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. 

Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok z invalidného poistenia, zníži sa základná suma úrazovej renty určená podľa predchádzajúceho odseku o sumu vyplácaného dôchodku. Podľa súčasnej právnej úpravy sa suma invalidného dôchodku odpočítava bez ohľadu na skutočnosť, či invalidita vznikla následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, alebo vznikla zo všeobecných príčin, napríklad v dôsledku choroby, ktorou poškodený trpel pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Úrazová renta sa vypláca vopred v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí Sociálna poisťovňa. Suma úrazovej renty vyplácaná k 1. januáru kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka sa každoročne zvyšuje, a to v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien (inflácia) a od medziročného rastu priemernej mzdy na Slovensku za prvý polrok predošlého roka. Naposledy sa úrazové renty zvýšili od 1. januára tohto roka, a to o 2,3 %. 

Úrazový príplatok

Úrazový príplatok je druhou najčastejšie vyplácanou dávkou úrazového poistenia. Vlani Sociálna poisťovňa vyplatila takmer 28 tisíc týchto dávok. Je to peňažná dávka pre zamestnanca počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Príplatok má nahradiť v určitej miere rozdiel medzi čistým príjmom, ktorý zamestnanec obvykle dosahoval v čase, keď bol pracovne aktívny a náhradou príjmu alebo nemocenským, ktoré sa mu poskytujú počas jeho dočasnej PN. 

Nárok na túto dávku si poškodený uplatňuje podaním žiadosti o túto úrazovú dávku v pobočke Sociálnej poisťovne. Podaním žiadosti je v prípade tejto úrazovej dávky predloženie tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti – diel II., ktoré je žiadosťou o úrazový príplatok a na tento účel je potrebné vyznačiť „x“ do príslušnej predtlačenej kolónky tlačiva.  

Nárok na úrazový príplatok vzniká zamestnancovi, ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a súčasne má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. 

Suma úrazového príplatku je

• 55 % denného vymeriavacieho základu od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, 
• 25 % denného vymeriavacieho základu od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Ak zamestnávateľ, ktorý má podľa Zákonníka práce objektívnu zodpovednosť za poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania poškodeného, preukázal určitú mieru zavinenia poškodeného za vznik tohto poškodenia zdravia, znižuje sa suma úrazového príplatku o mieru zavinenia poškodeného tak, aby konečná suma úrazového príplatku zodpovedala skutočnému rozsahu zodpovednosti, ktorú má za škodu v konkrétnom prípade zodpovedný zamestnávateľ.   

Úrazový príplatok sa vypláca mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou. Poskytuje sa za dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, a to za prvých desať dní, pokiaľ je splnená podmienka trvania nároku na náhradu príjmu a od 11. dňa podmienka trvania nároku na výplatu nemocenského. Ak zanikne nárok na nemocenské alebo na jeho výplatu, zastaví sa aj výplata úrazového príplatku. 

Príklady

Príklad 1:Poškodený utrpel pracovný úraz dňa 10. januára 2014, v dôsledku ktorého bol dočasne práceneschopný do 28. júna 2014. V júli 2014 požiadal Sociálnu poisťovňu o vyplácanie úrazovej renty a v tejto súvislosti bol po ukončení dočasnej PN posúdený posudkovým lekárom, ktorý zhodnotil jeho pokles pracovnej schopnosti na 50 %. Súčasne poškodenému poisťovňa priznala od 15. júla 2014 invalidný dôchodok v sume 260 eur. 

Zamestnávateľ určil mieru zavinenia poškodeného na vzniku škody v dôsledku úrazu na 30 %, o ktorú sa znížil rozsah zodpovednosti poškodeného na 70 %. Pri výpočte denného vymeriavacieho základu vychádzame z rozhodujúceho obdobia, ktorým predchádzajúci rok.  V roku 2013 mal poškodený hrubú mzdu 900 eur mesačne. Jeho denný vymeriavaci základ určíme tak, že ročnú hrubú mzdu (900×12) vydelíme počtom dní v roku (365).

Ide o tento výpočet: 900×12/365 = 29,5890 euraDenný vymeriavací základ na výpočet úrazovej renty tak bude 29,5890 eura. 

Suma úrazovej renty sa určí v troch krokoch. V prvom kroku sa stanoví ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.  

V druhom kroku sa základná suma úrazovej renty zníži o výšku vyplácaného invalidného dôchodku a v treťom kroku sa vo výške úrazovej renty zohľadní miera zavinenia poškodeného na vzniku škody v dôsledku úrazu. 

1. Základná suma úrazovej renty = ((30,4167 x (29,5890×0,8)) x (50/100) =  360 eur2. Suma úrazovej renty = základná suma úrazovej renty – suma invalidného dôchodku = 360 eur – 260 eur = 100 eur3. Suma úrazovej renty upravená podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa = 100 eur x 0,7 = 70 eur 

Suma úrazovej renty sa odo dňa priznania valorizuje o 2,3 %, a preto bude Sociálna poisťovňa vyplácať poškodenému úrazovú rentu vo výške 71,61 eura. 

Príklad 2:

Poškodený utrpel pracovný úraz dňa 13. marca 2014, v dôsledku ktorého bol dočasne práceneschopný do 28. mája 2014. Od 13. marca 2014 bol uznaný za dočasne práceneschopného a preto požiadal zamestnávateľa o vyplácanie náhrady príjmu počas prvých desiatich dní trvania PN a Sociálnu poisťovňu o nemocenské od 11. dňa trvania PN. Súčasne si uplatnil v Sociálnej poisťovni nárok na úrazový príplatok, ktorý poisťovňa vypláca počas trvania PN. 

Na určenie výšky úrazového príplatku si najprv vypočítame denný vymeriavací základ, pričom vychádzame z hrubých zárobkov v minulom roku. V roku 2013 mal poškodený hrubú mzdu 780 eur mesačne. Jeho denný vymeriavaci základ určíme tak, že ročnú hrubú mzdu (780×12) vydelíme počtom dní v roku (365). 

Ide o tento výpočet: 780×12/365 = 25,6438 euraDenný vymeriavací základ na výpočet úrazovej renty tak bude 25,6438 eura. 

Počas prvých troch dní trvania PN dostane poškodený za každý deň náhradu príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu a k tomu aj úrazový príplatok zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu.  

Náhrada príjmu od zamestnávateľa tak bude predstavovať počas prvých troch dní PN 6,41 eura (0,25×25,6438) na deň a úrazový príplatok od Sociálnej poisťovne 14,10 eura (0,55×25,6438) na deň. Spolu to predstavuje 20,51 eura na deň, čo je za tri dni celkovo 61,53 eura.  

Od štvrtého do desiateho dňa trvania PN dostane poškodený za každý deň náhradu príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu a k tomu aj úrazový príplatok zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu. 

Náhrada príjmu od zamestnávateľa tak bude predstavovať počas štvrtého až desiateho dňa PN 14,10 eura (0,55×25,6438) na deň a úrazový príplatok od Sociálnej poisťovne 6,41 eura (0,25×25,6438) na deň. Spolu to predstavuje 20,51 eura na deň, čo je za sedem dní celkovo 143,57 eura.  

Od jedenásteho dňa trvania PN bude poškodený namiesto náhrady príjmu od zamestnávateľa dostávať nemocenské zo Sociálnej poisťovne, a to v rovnakej výške, ako bola náhrada príjmu od štvrtého dňa trvania PN. Taktiež bude poškodený dostávať od 11. dňa trvania PN úrazový príplatok, ktorý bude v rovnakej výške, v akej bol za štvrtý až desiaty deň trvania PN.  

Za 19 dní trvania PN v marci 2014 (od 13. marca do 31. marca) tak poškodený dostane náhradu príjmu, nemocenské a úrazový príplatok v celkovej sume 389,68 eura (19×20,51 eura). Za apríl 2014 jeho celkový príjem z nemocenských dávok a úrazového príplatku dosiahne 615,3 eura (30×20,51 eura) a za máj 2014 dostane dávky v celkovej výške 574,28 eura (28×20,51 eura).  

Pre zaujímavosť, pri 780-eurovej hrubej mzde by poškodený v prípade, že by neutrpel pracovný úraz, dostal za celý odpracovaný apríl 2014 čistú mzdu 607,36 eura (bezdetná osoba bez nároku na daňový bonus na dieťa). V skutočnosti dostane za apríl v podobe nemocenskej dávky a úrazového príplatku spolu sumu 615,3 eura. 

Odporúčané ebooky

K téme