Zahraničná pracovná cesta podnikateľa a cestovné náhrady

V minulom článku sme si ukázali aké druhy výdavkov si môže uplatniť podnikateľ na tuzemskej pracovnej ceste. Tentokrát sa pozrieme, ako je to pri pracovnej ceste v zahraničí.

Čo je zahraničná pracovná cesta

Podľa zákona o cestovných náhradách je zahraničnou pracovnou cestou čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.

Druhy cestovných náhrad pri zahraničných pracovných cestách

Podnikateľ si môže pri zahraničných pracovných cestách uplatniť výdavky:

• na ubytovanie,
• na cestovné dopravnými prostriedkami,
• nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v inom mieste,
• náhrada výdavkov za PHL,

Pozn.: Uvedené druhy výdavkov si môže podnikateľ uplatniť aj pri tuzemských pracovných cestách a podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku.

Pri zahraničných pracovných cestách si môže podnikateľ uplatniť aj ďalšie výdavky, a to:

• stravné, ktorého výška je stanovená pre zahraničné pracovné cesty,
• náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie,
• náhrada výdavkov za poistenie liečebných nákladov.

Stravné

Článok o stravovaní podnikateľa na zahraničných pracovných cestách si môžete prečítať tu.

Poistenie liečebných nákladov v zahraničí 

• podnikateľ si môže pri zahraničnej pracovnej ceste započítať do daňových výdavkov aj poistenie liečebných nákladov v zahraničí,
• úhradu tohto poistného je potrebné vydokladovať.

Náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie

• ak podnikateľ vykoná zahraničnú pracovnú cestu v tropických oblastiach alebo v zdravotne obtiažných oblastiach, má nárok na náhradu za povinné očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva SR,
• úhradu poistného musí vydokladovať.

Náhrada výdavkov za PHL 

zahraničná pracovná cesta  v  členských krajinách eurozóny alebo v  treťom štáte, ktorý má zavedenú menu euro

• podnikateľovi patrí náhrada za spotrebované PHL v eurách za kilometre prejazdené mimo územia SR, prípadne aj za kilometre alebo ich časť na území SR od času prechodu slovenskej štátnej hranice do miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty, a to na základe preukázanej ceny pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky,
• ak má podnikateľ viac dokladov o kúpe PHL v eurách, cenu PHL môže vypočítať aritmetickým priemerom z preukázaných cien,
• ak nemá podnikateľ doklad o nákupe PHL v zahraničí, na výpočet sa použije cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v členskom štáte eurozóny alebo v treťom štáte alebo cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v Slovenskej republike zistená štatistickým úradom.

zahraničná pracovná cesta do štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny a ani tretím štátom so zavedeným eurom

• podnikateľovi patrí náhrada za spotrebované PHL v cudzej mene za kilometre prejazdené mimo územia SR, prípadne aj za kilometre alebo ich časť prejazdené na území SR od času prechodu slovenskej štátnej hranice do miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty, a to na základe preukázanej ceny pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky,
• ak podnikateľ preukazuje cenu pohonnej látky v rovnakej cudzej mene viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien,
• ak podnikateľ nepreukáže cenu pohonnej látky v cudzej mene dokladom o kúpe mimo územia Slovenskej republiky, na výpočet sa použije cena pohonnej látky v cudzej mene, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v štáte, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, alebo cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v Slovenskej republike zistená štatistickým úradom.

Príklad:  

Podnikateľ vykonal pracovnú cestu do Rakúska s cieľom uzavrieť obchodnú spoluprácu s rakúskou firmou.

Riešenie príkladu nájdete tu:

Prvý deň trvala pracovná cesta 13 hodín, druhý deň 10 hodín. Pracovná cesta na území SR trvala 2 hodiny. Podnikateľ bol ubytovaný jednu noc v hoteli, kde mu boli poskytnuté aj raňajky. Cena za ubytovanie v hoteli bola 86 eur. Prvý deň pracovnej cesty mal podnikateľ poskytnutý obed zo strany rakúskeho obchodného partnera. Aké cestovné náhrady za služobnú cestu v zahraničí si môže uplatniť?

(v príklade abstrahujeme od výdavkov za PHL)

Stravné

1. deň – pri pracovnej ceste nad 12 h je nárok na stravné 45 eur. Keďže bolo podnikateľovi poskytnuté bezplatné stravovanie čiastočne formou obeda, treba túto sumu krátiť o 40 %, preto má podnikateľ nárok na stravné za tento deň vo výške 27 eur (45 – 18, pričom  40 % zo sumy 45 eur = 18 eur),

2. deň – pracovná cesta trvala 10 hodín, pre toto pásmo je stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného, t. j. 22,50 eur (50 % zo 45 eur). Vzhľadom na to, že podnikateľ mal v rámci ubytovania v hoteli poskytnuté aj raňajky, je potrebné túto sumu krátiť. Krátenie je o 25 % zo sumy stravného nad 12 hodín, t. j. zo sumy 45 eur. Suma krátenia je 11,25 eur. Podnikateľ má na tento deň nárok na stravné vo výške 11,25 eur (22,50 eur – 11,25 eur),

Pracovná cesta na Slovensku trvala len 2 hodiny, preto nemá podnikateľ nárok na cestovné náhrady.

Rekapitulácia náhrad:

Náhrady za stravné celkom sú vo výške 38,25 eur (27 eur + 11,25 eur)

Ubytovanie: 86 eur

Podnikateľ si uplatní náhrady za stravné a ubytovanie, t. j. vo výške 124,25 € (86 eur + 38,25 eura). Výdavky na ubytovanie je povinný preukázať riadnym účtovným dokladom.

Odporúčané ebooky

K téme