Asociácii sa nepáči, že zdravotný dohľad môžu vykonávať len zdravotnícki pracovníci. Takúto úpravu kritizovala už v minulosti. Rovnakú pripomienku vzniesli aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Podľa nich návrh MZ ide nad rámec európskej smernice, ktorú musí Slovensko implementovať a znamená pre zamestnávateľov neprimeranú finančnú záťaž.
„Smernica to nevyžaduje, naopak hovorí len o osobe, ktorá má potrebné schopnosti, vedomosti a materiálne vybavenie, pričom tento pojem nie je ďalej špecifikovaný ani definovaný tak, ako je to v predloženom návrhu,“ uvádza AZZZ v pripomienke. Podľa nej by túto agendu mohli vykonávať zamestnanci ako napríklad bezpečnostný technik či personalista, ZMOS zase navrhuje na tento účel vyškoliť zástupcu zamestnancov.
Aj RÚZ je za ustanovenie alternatívy, ktorá umožní zamestnávateľom zabezpečiť zdravotný dohľad svojimi zamestnancami. „Forma implementácie smernice do národnej legislatívy by mala byť taká, aby bol dosiahnutý cieľ, ktorý je ňou sledovaný a zároveň, aby neboli stanovené také podmienky, ktoré sú nad rámec smernice a navyše zaťažujúce dotknuté osoby,“ uvádza v pripomienke k návrhu RÚZ.
Návrh rozširuje povinnosť zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky
Návrh rozširuje zamestnávateľom povinnosť zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci aj v ďalších zákonom stanovených prípadoch. Podľa AZZZ však postačuje najmä pri nerizikových pracovníkoch, že sú sledovaní svojimi všeobecnými lekármi, ktorí majú zároveň i najlepší prehľad o ich zdravotnom stave. Požaduje skôr, aby bola pravidelná preventívna prehliadka u všeobecného lekára doplnená o výkony, ktoré stanovuje tento zákon. Navrhovaný systém považuje za zavádzanie duplicity.
Asociácia súčasnému návrhu vyčíta aj to, že v ňom chýba vyčíslenie dopadu a vplyvu na podnikateľské prostredie. „Je neuveriteľné, že po pripomienkovaní materiálu z decembra 2013 pri doložke vybraných vplyvov, zrazu „vypadlo“ množstvo údajov, ktoré sme kritizovali, a ktoré chýbali pre objektívne posúdenie,“ konštatuje AZZZ. Podotýka, že miesto toho, aby predkladatelia dopracovali nimi požadované relevantné čísla, tak ich radšej vynechali. Asociácia považuje preto materiál za nedostatočný, nekompletný a hrubo zavádzajúci.
Návrh pripomienkovali aj ministerstvá
Aj rezortu financií chýba kvantifikácia vplyvu na rozpočet verejnej správy a spolu s ním aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov. Pripomienky má aj ministerstvo hospodárstva (MH). Od rezortu zdravotníctva žiada kvalifikovaný odhad, koľkých subjektov sa nové povinnosti dotknú, ako aj o odhad celkových nákladov, keďže sa predpokladá negatívny dopad na podnikateľské prostredie. MH zároveň požaduje, aby bol materiál predložený do riadneho medzirezortného pripomienkového konania a otvorila sa k nemu široká diskusia. Skrátený termín nie je podľa neho legislatívne opodstatnený. „Vzhľadom na skutočnosť, že ide o materiál s potenciálne značnými vplyvmi na podnikanie, podnikateľské prostredie a hospodárstvo SR ako také, takto závažná téma a rozhodnutie by malo byť výsledkom konsenzu všetkých zainteresovaných strán,“ uvádza MH.
RÚZ navrhuje posunúť účinnosť novely zákona na začiatok budúceho roka, podľa nej sa tak vytvorí dostatočný priestor na legislatívny proces. Pripomína aj to, že opatrenia sa budú týkať i zamestnávateľov z verejného sektora a zasiahnu tak do ich už schválených rozpočtov. Z týchto dôvodom odporúčajú zmenu termínu.
Celkovo k návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia z dielne ministerstva zdravotníctva prišlo takmer 250 pripomienok.