Daňové priznanie právnických osôb za rok 2022

Vychádzajúc z ustanovenia § 15 ods.1 zákona č.563/2009 Z.z. o správe daní v z.n.p. (ďalej iba „Daňový poriadok“) vzniká povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov každému, komu táto povinnosť vyplýva zo zákona o dani z príjmov alebo tomu, koho na to správca dane vyzve, pričom v takomto prípade vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.

Daňovníkom dane z príjmov je právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky svoje sídlo alebo miesto skutočného vedenia ale aj zahraničná právnická osoba, ak jej plynuli príjmy (výnosy) zo zdrojov na území Slovenskej republiky v zmysle § 16 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“).

Na základe § 41 ods.1 zákona o dani z príjmov je daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie povinný podať daňovník – právnická osoba v lehote podľa § 49 spomínaného právneho predpisu. To znamená, že povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov vzniká právnickej osobe bez ohľadu na výšku dosiahnutého príjmu resp. dosiahnutie straty.

Príklad

Spoločnosť s ručením obmedzeným v zdaňovacom období 2022 nevykonávala žiadnu činnosť a teda neevidovala žiadne príjmy. Musí podať za rok 2022 daňové priznanie k dani z príjmov?

Pre určenie skutočnosti, či právnická osoba je alebo nie je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov nie je podstatné, či za zdaňovacie obdobie vykázala zdaniteľné príjmy alebo nie. Povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2022 v predmetnom prípade spomínanej spoločnosti s ručením obmedzeným tak vzniká.

Ustanovenie § 41 ods.1 zákona o dani z príjmov však na druhej strane obsahuje výpočet prípadov, kedy právnickým osobám nevzniká povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov. Konkrétne ide o:

• právnické osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie a Národná Banka Slovenska, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov,
• občianske združenia, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov, a príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov,
• rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov, len príjmy oslobodené od dane,
• registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, ak majú príjmy len podľa § 13 ods.2 písm. a) zákona o dani z príjmov a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov.

Príklad

Stredné odborné učilište je príspevkovou organizáciou. Má v prenájme stredisko praktického vyučovania, kde sa vykonáva odborný výcvik žiakov profesie kaderník. Nejde o podnikateľskú činnosť, ale o hlavnú činnosť uvedenú v zriaďovacej listine školy. Výnosy z uvedenej činnosti sú súčasťou rozpočtu školy. Sú uvedené príjmy oslobodené od dane a príspevková organizácia nemá povinnosť podať daňové priznanie?

Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené príjmy daňovníkov uvedených v § 12 ods.3 zákona plynúce z činnosti, na ktorej účel vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom, okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa § 13 písm. b) až g) alebo § 13 ods.2 zákona o dani z príjmov, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov.

Vzhľadom na to, že výchova žiakov v odbore kaderník je základnou činnosťou školy, príjmy SOU z prevádzky kaderníctva slúžiaceho ako stredisko praktického vyučovania, sú od dane oslobodené v plnej výške v súlade s § 13 ods.1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Príspevková organizácia podľa § 41 ods.1 zákona o dani z príjmov nemusí podať daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb, ak má okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov, len príjmy oslobodené od dane. Ak SOU malo v zdaňovacom období roku 2022 len príjmy, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 13 zákona o dani z príjmov, nemá povinnosť podať daňové priznanie za rok 2022.

Predmet dane z príjmov právnických osôb

V zmysle § 2 písm. b) zákona o dani z príjmov sa vo všeobecnosti ustanovuje základný pojem „predmet dane“ ako príjem resp. výnos z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka, s výnimkou osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12 tohto zákona. Príjmom sa pritom rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak.

Pod činnosťou daňovníka je potrebné rozumieť všetku činnosť, ktorou sa dosahuje zisk. Takouto činnosťou je najmä podnikanie, ktorým sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Pod nakladaním s majetkom daňovníka je potrebné chápať hmotný a nehmotný substrát právnickej osoby, ktorý možno zahrnúť do základného imania právnickej osoby vrátane majetku, ktorý právnická osoba nadobudla svojou podnikateľskou činnosťou. Do takto vymedzeného predmetu zdanenia patrí aj nakladanie s majetkovými právami. Majetkovými právami sú napr. vecné práva (najmä vlastnícke právo), záväzkové práva (pohľadávka voči dlžníkovi a jej príslušenstvo) a pod. Majetkovým právom je aj právo na odmenu z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva.

Predmetom dane z príjmov právnickej osoby sú teda najmä príjmy

• z podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti na základe živnostenského alebo iného oprávnenia,
• z použitia alebo alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva (napr. podnikový vynález),
• z výnosov z cenných papierov,
• z úrokov a iných výnosov z vkladov v peňažných ústavoch,
• z úrokov a z iných výnosov z poskytnutých úverov a pôžičiek,
• z príjmov plynúcich z prenájmu vlastných alebo prenajatých hnuteľných a nehnuteľných vecí,
• z predaja vlastných hnuteľných vecí, vrátane cenných papierov a nehnuteľných vecí a pod.

Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov ani podľa medzinárodnej zmluvy.

V prémiovej časti obsahu nájdete:

• Praktické príklady
• Daňové výdavky
• Výpočet základu dane z príjmov a dane z príjmov
• Úprava základu dane z príjmov
• Právnické  osoby a zdaňovacie  obdobie
• Zdaňovacie obdobie a likvidácia daňovníka
• Zdaňovacie obdobie a konkurz daňovníka
• Zdaňovacie obdobie a zmena právnej formy
• Zákonné lehoty na podanie daňového priznania
• Lehota na podanie daňového priznania a možnosti jej predĺženia
• Opravné a dodatočné daňové priznanie
• Spôsob podania daňového priznania

Daňové výdavky

Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods.2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak.

Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje zákon o dani z príjmov okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods.1 a ods.3 písm. d) zákona o dani z príjmov za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje zákon o dani z príjmov v inej výške ako zákon o účtovníctve, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje zákon o dani z príjmov výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada. Daňové výdavky upravuje § 19 zákona o dani z príjmov.

Výpočet základu dane z príjmov a dane z príjmov

Základ dane je v prvej časti zákona o dani z príjmov v zmysle § 2 písm. j) definovaný ako rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v zdaňovacom období. Vo všeobecnosti sa na vyčíslenie základu dane právnickej osoby aplikujú ustanovenia § 17 až § 29 zákona o dani z príjmu.

U daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva sa vo všeobecnosti pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. U daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva sa vo všeobecnosti pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z výsledku hospodárenia. V tejto súvislosti možno poznamenať, že v zmysle § 2 zákona o účtovníctve sa rozumie:

• príjmom – prírastok peňažných prostriedkov alebo prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky,
• výdavkom – úbytok peňažných prostriedkov alebo úbytok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky,
• výsledkom hospodárenia – ocenený výsledný efekt činnosti účtovnej jednotky dosiahnutý v účtovnom období.

Výpočet základu dane z príjmov právnickej osoby ako aj samotnej dane je predmetom II.časti tlačiva daňového priznania. Možno pripomenúť, že všetky číselné údaje, vyjadrujúce peňažné sumy, sa uvádzajú v eurách, s presnosťou na eurocenty, so zaokrúhlením podľa § 47 zákona o dani z príjmov. Nosným ustanovením problematiky uvedenej v rámci II.časti tlačiva daňového priznania je § 17 ods.1 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza:

• u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
• u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia,
• u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva, pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva a uchovávať ju podľa osobitného predpisu; ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach,
• u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak zákon neustanovuje inak.

 Tento údaj je východiskovým v súvislosti s riadkom č.100 tlačiva daňového priznania.

Úprava základu dane z príjmov

Vzhľadom na skutočnosť, že účtovníctvo nie je vyložene typom tzv. daňového účtovníctva, musí sa výsledok hospodárenia, zistený v účtovníctve neúčtovne, prostredníctvom daňovej analýzy transformovať na tzv. základ dane. Preto sa výsledok hospodárenia vykázaný ako základ dane u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva musí v zásade:

• zvýšiť o sumy, ktoré nemožno podľa zákona o dani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré do daňových výdavkov boli zahrnuté v nesprávnej výške,
• zvýšiť o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sú zahrňované do základu dane,
• znížiť o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa zákona o dani z príjmov sa nezahrnú do základu dane.

Napokon možno v uvedenej súvislosti pripomenúť, že pri zisťovaní daňovej straty sa postupuje rovnako, ako pri zisťovaní základu dane.

Na účely správneho vyčíslenia základu dane resp. daňovej straty sa položky zvyšujúce resp. znižujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami uvádzajú na riadkoch 110 až 290 tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb. Položky upravujúce základ dane alebo daňovú stratu sa uvádzajú na riadkoch 302 až 308.

Právnické  osoby a zdaňovacie  obdobie

Podľa definície zdaňovacieho obdobia v rámci § 2 písm. l) zákona o dani z príjmov je potrebné pod týmto pojmom chápať kalendárny rok. Uvedené však platí len za predpokladu, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje odlišný spôsob určenia zdaňovacieho obdobia.

Vychádzajúc z ustanovenia § 41 ods.10 zákona o dani z príjmov totiž platí, že ak v súlade so zákonom o účtovníctve došlo k zmene účtovného obdobia na hospodársky rok, je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím. Na termín predloženia daňového priznania sa v tomto prípade primerane použijú ustanovenia zákona o dani z príjmov o termínoch predkladania daňového priznania. Pri zmene zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, na hospodársky rok sa obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok považuje za samostatné zdaňovacie obdobie. Pre úplnosť možno pripomenúť, že ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny v lehote podľa § 49 ods.2 zákona o dani z príjmov.

Zdaňovacie obdobie a likvidácia a konkurz daňovníka

Zo zdaniteľných príjmov daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva daňové priznanie jeho právny nástupca. Ak ide o daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, daňové priznanie podáva správca konkurznej podstaty. Ak ide o daňovníka, na ktorého bol vyhlásený malý konkurz, daňové priznanie podáva osoba oprávnená podľa osobitného predpisu. Za zdaňovacie obdobie podľa odseku 6, počas ktorého dochádza k zrušeniu malého konkurzu a vyhláseniu konkurzu podľa osobitného predpisu, daňové priznanie podáva správca.

V prípadoch, ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie, sa končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie.

Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie. Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie. Ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

Zdaňovacie obdobie a zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku

Pri zrušení daňovníka zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku sa zdaňovacie obdobie končí dňom zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku daňovníka. Pri zrušení daňovníka zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku sa zdaňovacie obdobie končí dňom zverejnenia oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku.

Zdaňovacie obdobie a zmena právnej formy

Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňovacie obdobie sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo.

V týchto prípadoch sa ku dňu predchádzajúcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra zostavuje účtovná závierka podľa osobitného predpisu.

Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zmenu právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť alebo na družstvo, akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na družstvo, jednoduchej spoločnosti na akcie na akciovú spoločnosť, alebo družstva na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na akciovú spoločnosť.

Zákonné lehoty na podanie daňového priznania

Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak. Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu alebo deň pracovného pokoja (nedeľa, sviatok, štátny sviatok), posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Konkrétne tak za zdaňovacie obdobie roka 2022 vzniká daňovníkovi povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov najneskôr do 31.marca 2023 a v tejto lehote je povinný daň aj zaplatiť.

Lehota na podanie daňového priznania a možnosti jej predĺženia

Zákon o dani z príjmov ustanovuje podmienky, za predpokladu splnenia ktorých je možné lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov predĺžiť. Platí totiž, že daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v tzv. „základnej lehote“ podľa § 49 ods.2 zákona o dani z príjmov (t.j. v súvislosti s predmetným príspevkom do 31.marca 2023), sa na základe:

1.Oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods.2 zákona o dani z príjmov – t.z. do 31.marca 2023, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace – t.z. maximálne do 30.júna 2023. Daňovník je povinný v rámci spomínaného oznámenia, podanom na tlačive, ktorého vzor je určený a uverejnený na webovom sídle finančného riaditeľstva, uviesť novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, pričom v tejto novej lehote je aj daň splatná. Uvedená možnosť sa však nevzťahuje na daňovníka v konkurze alebo v likvidácii.

Príklad

Spoločnosť ALFA, s.r.o. v súlade s ustanovením § 49 ods.3 písm. a) zákona o dani z príjmov písomne dňa 18. februára 2023 písomne oznámila príslušnému správcovi dane, že si predlžuje lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2022 do 30. apríla 2023.

Na základe uvedeného oznámenia bude tak spoločnosť ALFA, s.r.o. povinná daňové priznanie za rok 2022 podať na daňový úrad najneskôr dňa 30. apríla 2023 a v tejto lehote aj daň zaplatiť. Správca dane v tomto prípade nevydáva rozhodnutie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, ani neoznamuje listom, že nový termín na podanie daňového priznania akceptuje.

2. Oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods.2 zákona o dani z príjmov – t.z. do 31.marca 2023, predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov (t.z. maximálne do 30.septembra 2023), ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Daňovník v oznámení podanom na tlačive, ktorého vzor je určený a uverejnený na webovom sídle finančného riaditeľstva, uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa § 155 a 156 zákona č.563/2009 Z.z. o správe daní v n.p.. Uvedená možnosť sa nevzťahuje na daňovníka v konkurze alebo v likvidácii.

3. Žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa podľa § 49 ods.2 zákona o dani z príjmov o predĺženie tejto lehoty sa môže správcom dane rozhodnutím predĺžiť „základná“ lehota na podanie daňového priznania, najviac o tri kalendárne mesiace (t.j. maximálne do 30.júna 2023), pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať. Daňovník v konkurze alebo v likvidácii teda musí o predĺženie lehoty správcu dane požiadať, len oznámenie podané príslušnému správcovi dane nestačí.

Opravné a dodatočné daňové priznanie

Pred uplynutím lehoty na podanie priznania môže daňovník v zmysle ustanovenia § 16 ods.1 Daňového poriadku podať opravné priznanie, kedy sa tlačivo daňového priznania označí ako “opravné” v záhlaví I. časti. Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné daňové priznanie, pričom na podané daňové priznanie a na predchádzajúce opravné daňové priznania sa neprihliada.

Ak daňovník zistí, že jeho daň má byť vyššia, ako bola ním priznaná alebo správcom dane vyrubená, je podľa § 16 ods.2 Daňového poriadku povinný podať do konca nasledujúceho mesiaca po tomto zistení dodatočné priznanie, kedy sa toto tlačivo označí v záhlaví ako “dodatočné daňové priznanie”. Dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt povinný podľa § 16 ods.3 Daňového poriadku podať aj vtedy, ak zistí, že daňová strata je nižšia ako bola uvedená v priznaní.

V II. Časti tlačiva daňového priznania, v oddiele – Dodatočné daňové priznanie uvedie deň, kedy došlo k zisteniu skutočnosti, ktorá zakladá povinnosť podať dodatočné priznanie. Toto dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt povinný podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka.

Na druhej strane je daňový subjekt oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že :

• daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia,
• daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená,
• daňové priznanie neobsahuje správne údaje,
• daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Spôsob podania daňového priznania

Na vyplnenie daňového priznania právnická osoba použije formulár Daňové priznanie vydaný Opatrením MF/016108/2022-721. V mieste, kde daňovník vyhlasuje, že všetky údaje uvedené v priznaní sú správne a úplné, vyplňuje daňovník aj počet príloh, ktoré sú súčasťou priznania. Samostatnou prílohou priznania sa rozumie napr.:

• evidencia v rozsahu účtovnej závierky (súvaha, výkaz ziskov a strát = 2 ks samostatných príloh) k tabuľke G2
• prehľad úprav výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia k tabuľke G3
• Príloha k § 13a a § 13b zákona
• Príloha k § 30c zákona – každý projekt predstavuje samostatnú prílohu (v prípade obojstrannej tlače počet príloh predstavuje počet listov)
• Príloha k VI. časti – Údaje o ďalších prijímateľoch – každá strana prílohy predstavuje samostatnú prílohu (v prípade obojstrannej tlače počet príloh predstavuje počet listov).

Prílohou priznania je Príloha k § 13a a § 13b zákona, Príloha k § 30c, Príloha k § 30e zákona a Príloha k VI časti, aj keď ich daňovník nevypĺňa.

Priznanie sa podáva vecne príslušnému orgánu, t.j. daňovému úradu. Na účely podania priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa zákona a v termíne na podanie priznania ju uložiť podľa zákona č.431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Všetky podania, ktoré majú štruktúrovanú formu – teda aj daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb, sa podávajú výlučne len elektronickou formou. Prílohy je možné podať elektronicky, avšak aj inak ako elektronickými prostriedkami, keďže daňový subjekt nemá podľa § 14 ods.2 Daňového poriadku povinnosť prílohy zasielať elektronicky (okrem príloh, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou daňového priznania).

Pre zdaňovacie obdobie, za ktoré posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby uplynie po 31.12.2022, je platné okrem nového tlačiva daňového priznania aj nové poučenie na vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby. Poučenie doplňuje predtlač jednotlivých riadkov daňového priznania. Slúži ako pomôcka na vyplnenie tlačiva daňového priznania a upozorňuje na hlavné zásady, ktoré je potrebné dodržať pri správnom výpočte dane, dane na úhradu, resp. daňového preplatku.

Odporúčané ebooky

K téme