Zmeny v zákone o dani z príjmov od 1. 10. 2018 a 1. 1. 2019

Ako v mnohých iných zákonoch aj v zákone o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. nastávajú zmeny od 1.10.2018, kvôli novému zákonu o dani z poistenia. Od nového roka sa však zákon o dani z príjmov zmení aj na základe iných skôr prijatých zákonov či noviel. Preto sme si pre vás pripravili stručný prehľad zmien v zákone o dani z príjmov či už od októbra 2018, alebo od 1. 1. 2019.

Zmeny v zákone o dani z príjmov od 1. 10. 2018

Zmeny v zákone o dani z príjmov od 1. októbra 2018 sa týkajú najmä virtuálnych mien. Spresňuje sa zdaňovanie príjmov nadobudnutých predajom virtuálnej meny, pričom za predaj virtuálnej meny sa rozumie výmena virtuálnej meny za majetok alebo výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo jej odplatný prevod. Virtuálne meny nebudú predmetom zdanenia v momente ťažby alebo ich obstarania ale až v čase ich predaja. Zdaniteľným príjmom plynúcich z virtuálnych mien je príjem z ich predaja znížený o preukázateľne vynaložené výdavky na ich dosiahnutie, ak sú však výdavky vyššie ako dosiahnuté príjmy, na rozdiel sa neprihliada. Upravuje sa aj spôsob ocenenia virtuálnej meny v nadväznosti na spôsob jej nadobudnutia ako aj ocenenia majetku a služieb nadobudnutých výmenou za virtuálnu menu. Ustanovenia spresňujúce postup zdanenia príjmov nadobudnutých predajom virtuálnej meny sa použijú prvýkrát pri podaní daňového priznania od 1. októbra 2018.

V prémiovej časti obsahu nájdete:

• Znenie zmien o 1.10.2018 v zákone
• Zmeny v zákone o dani z príjmov od 1. 1. 2019
• Zmeny na základe zákona o dani z poistenia
• Zmeny na základe zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch
• Zmeny na základe novely zákona o dani z príjmov

Znenie v zákone:

Paragraf 2 sa dopĺňa písmenom ai), ktoré znie:

„ai) predajom virtuálnej meny výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny.“

V § 8 sa odsek 1 dopĺňa písmenom t), ktoré znie:

„t) príjmy z predaja virtuálnej meny.“.

Paragraf 8 sa dopĺňa odsekom 17, ktorý znie:

„(17) Príjem podľa odseku 1 písm. t) z predaja virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) v zdaňovacom období realizácie predaja tejto virtuálnej meny. Súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby pri použití ocenenia spôsobom podľa § 17 ods. 43. Ak bol majetok, z ktorého plynú príjmy podľa odsekov 1 a 2, nadobudnutý výmenou za virtuálnu menu, pri ocenení výdavkov vynaložených na dosiahnutie týchto príjmov sa postupuje spôsobom uvedeným v § 25b odsek 1.“.

V § 17 sa odsek 3 dopĺňa písmenami n) a o), ktoré znejú:

„n) príjem (výnos) z virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou v zdaňovacom období jej vyťaženia; tento príjem (výnos) sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období realizácie predaja virtuálnej meny,

1. o) suma rovnajúca sa rozdielu medzi reálnou hodnotou77ba) a vstupnou cenou podľa § 25b ods. 1 písm. a) pri virtuálnej mene nadobudnutej kúpou.“.

Paragraf 17 sa dopĺňa odsekom 43, ktorý znie:

„(43) Súčasťou základu dane je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto výmene, pri použití ocenenia vymieňanej virtuálnej meny reálnou hodnotou80acc) ku dňu výmeny.“.

V § 19 sa odsek 2 dopĺňa písmenom v), ktoré znie:

„v) výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných cien virtuálnych mien podľa § 25b v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju do výšky úhrnu príjmu z ich predaja.“.

Za § 25a sa vkladá § 25b, ktorý znie:

㤠25b

(1) Vstupnou cenou virtuálnej meny je

1. a) obstarávacia cena,118) ak bola virtuálna mena nadobudnutá kúpou,
2. b) reálna hodnota,119b) ak bola virtuálna mena nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu.

(2) Vstupnou cenou majetku a služby nadobudnutých výmenou za virtuálnu menu ku dňu výmeny je reálna hodnota119c) virtuálnej meny.“.

Za § 52zr sa vkladá § 52zs, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠52zs

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2018

Ustanovenia § 2 písm. ai), § 8 ods. 1 písm. t) a ods. 17, § 17 ods. 3 písm. n) a o) a ods. 43, § 19 ods. 2 písm. v) a § 25b sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 30. septembri 2018.“.

Zmeny v zákone o dani z príjmov od 1. 1. 2019

Zmeny na základe zákona o dani z poistenia

V nadväznosti na prijatie zákona o dani z poistenia sa spresňuje, že daňovým výdavkom daňovníka len po zaplatení sú daň z poistenia, ak osobou povinnou platiť daň je sám daňovník v postavení poistníka pri platení poistného zahraničnej poisťovni, a tiež daň z poistenia, ktorá sa vzťahuje na preúčtované náklady poistenia. Jedná sa o osobitné prípady dane z poistenia, kedy osobou povinnou platiť daň nie je poisťovateľ.

Znenie v zákone:

V § 17 sa odsek 19 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:

„j) daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa osobitného predpisu.79e)“.

Zmeny na základe zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch

Od 1.1.2019 je možná nepriama forma podpory v podobe zníženej dane na zisk, reinvestovaný na hlavný sociálny účel podniku. Základnou myšlienkou je, že keďže štát sa rozhoduje registrované sociálne podniky podporovať, je v niektorých prípadoch jednoduchšie urobiť to ponechaním časti zisku, určenej na reinvestíciu, v samotnom podniku – než najprv zisk zdaniť a následne ho podniku „z druhej strany“ ponúknuť v podobe dotácie, so všetkou administratívnou záťažou, ktorá z toho pre štát i pre podnik vyplýva. Vzhľadom na to, že registrované sociálne podniky na zisk zamerané nie sú a spravidla ani veľké zisky generovať nebudú, zároveň platí, že prípadné dopady budú zanedbateľné. Daňová úľava sa vzťahuje iba na verejnoprospešné registrované sociálne podniky.

Daňovník, ktorý si uplatní daňovú úľavu, si nemôže uplatniť úľavu na dani pre príjemcov investičnej pomoci, úľavu na dani pre prijímateľa stimulov, ani odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, a takisto nemôže byť prijímateľom prostriedkov z daňovej asignácie, z dôvodu zamedzenia využívania duplicitnej podpory v podobe úľav resp. odpočtu dane z príjmov

Obmedzuje sa obdobie použitia odpočtu dane z príjmov – len ak sa počiatočná investícia zrealizuje do piatich rokov odo dňa vloženia prostriedkov na jej realizáciu do rezervného fondu. Ak táto podmienka nie je splnená, daňovník si v príslušnom zdaňovacom období nemôže uplatniť nárok na odpočet dane z príjmov a zároveň musí podať dodatočné daňové priznanie (v termíne do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie) za každé zdaňovacie obdobie, ktorom si odpočet dane z príjmu uplatňoval.

Definuje sa postup v prípade, ak vznikne situácia, kedy daňovník vykazuje daňovú stratu alebo ak základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší ako odpočet dane z príjmu

Znenie v zákone:

Za § 30c sa vkladá § 30d, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠30d

Úľava na dani pre registrované sociálne podniky

(1) Daňovník, ktorý je právnickou osobou a ktorý je verejnoprospešným podnikom podľa osobitného predpisu, si môže uplatniť nárok na úľavu na dani z hospodárskej činnosti vo výške percentuálneho vyjadrenia záväzku využitia zisku na dosiahnutie hlavného cieľa podľa osobitného predpisu za zdaňovacie obdobie, v ktorom k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia má priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku.

(2) Úľavu na dani podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období si môže uplatniť daňovník, ktorý neuplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b a neuplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30c a nie je prijímateľom podielu zaplatenej dane podľa § 50.

(3) Daňovník, ktorý si uplatnil úľavu na dani podľa odseku 1, je povinný použiť sumu úľavy na dani podľa odseku 1 na

a) dosiahnutie hlavného cieľa podľa osobitného predpisu v príslušnom zdaňovacom období, za ktoré si uplatňuje túto úľavu,

b) prevod peňažných prostriedkov podľa odseku 4 vo výške kladného rozdielu medzi úľavou na dani podľa odseku 1 a nákladmi na dosiahnutie hlavného cieľa podľa osobitného predpisu podľa písmena a).

(4) Daňovník uplatňujúci postup podľa odseku 3 písm. b) je povinný odviesť peňažné prostriedky vo výške podľa odseku 3 písm. b) na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky určený len na prijatie týchto peňažných prostriedkov a ich použitie podľa odseku 5, a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom si daňovník uplatnil úľavu na dani podľa odseku 1. Ak daňovník nedodrží lehotu odvedenia peňažných prostriedkov vo výške podľa odseku 3 písm. b) na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, stráca nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa odseku 1 a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatnil túto úľavu na dani v lehote do konca tretieho kalendárneho mesiaca po uplynutí lehoty na prevod peňažných prostriedkov na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky; v rovnakej lehote je splatná aj dodatočne priznaná daň.

(5) Peňažné prostriedky na osobitnom účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa odseku 4 vrátane úrokov z nich plynúcich je možné použiť iba na obstaranie hmotného majetku, a to najneskôr do piatich rokov odo dňa pripísania peňažných prostriedkov alebo úrokov na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Ak podmienka podľa prvej vety nie je splnená, daňovník stráca nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období vo výške, ktorá nebola použitá na obstaranie hmotného majetku, a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom si túto úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie; v rovnakej lehote je splatná aj dodatočne priznaná daň.

(6) Daňovník podľa odseku 1 stráca nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 a je povinný zvýšiť základ dane vo výške úhrnu úľav na dani podľa odseku 1 uplatnených daňovníkom za päť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom daňovník stráca nárok na úľavu na dani podľa odseku 1, ak

a) sa zrušuje s likvidáciou, v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,

b) sa zrušuje bez likvidácie, v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu; to sa nevzťahuje na zrušenie bez likvidácie v súlade s osobitným predpisom, pričom podmienky použitia peňažných prostriedkov podľa odseku 5 vrátane lehoty na použitie týchto peňažných prostriedkov ostávajú zachované aj pre právneho nástupcu,

c) je na daňovníka vyhlásený konkurz, v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,

d) daňovník vrátil štatút registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu alebo mu bol štatút registrovaného sociálneho podniku zrušený podľa osobitného predpisu, v zdaňovacom období, v ktorom vrátil štatút registrovaného sociálneho podniku alebo v ktorom mu bol štatút registrovaného sociálneho podniku zrušený.“.

Zmeny na základe novely zákona o dani z príjmov

Hlavným cieľom pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti je zabrániť narúšaniu základu dane na území SR a presunu ziskov mimo územia SR. Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti majú za následok priradenie príjmov nízko zdaňovanej kontrolovanej dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti. Ide o príjmy, ktoré boli umelo odklonené na dcérsku spoločnosť. Pravidlo sa zároveň uplatňuje aj na príjmy stálych prevádzkarní, ktoré by na území SR neboli predmetom dane, alebo by boli od dane oslobodené.

V odsekoch 1 a 3 sa vymedzuje, ktorá právnická osoba, subjekt alebo stála prevádzkareň sa považujú za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť. Zákon ustanovuje 2 základné podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne.

Prvou podmienkou, ktorá sa však nevzťahuje na stálu prevádzkareň je, že ide o spoločnosť (subjekt), v ktorej má daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR majetkovú účasť viac ako 50 % alebo podiel na hlasovacích právach viac ako 50 % alebo podiel na zisku viac ako 50 %.

Druhou podmienkou je, že platená daň z príjmov právnickej osoby kontrolovanej zahraničnej spoločnosti nie je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby, ktorú by táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť zaplatila na území SR po prepočte jej základu dane podľa slovenského zákona a daňou, ktorú spoločnosť zaplatila v zahraničí. Ak sú splnené obidve podmienky, považuje sa spoločnosť (subjekt) za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť a daňovník je povinný vykonať úpravy základu dane podľa § 17h. V prípade stálej prevádzkarne je potrebné splniť iba druhú podmienku.

Príklad

Dcérska spoločnosť v treťom štáte vykáže základ dane 100, sadzba dane je 20 %, daň 20. Základ dane spoločnosti prepočítaný podľa zákona o dani z príjmov je 1 000, sadzba dane je 21 %, daň 210. Rozdiel medzi daňou z príjmov, ktorú by spoločnosť zaplatila na území SR a daňou platenou v zahraničí je 190 (210 – 20). Daň, ktorú by spoločnosť platila v zahraničí (20) je nižšia ako vypočítaný rozdiel (190), preto spoločnosť je aj po splnení  prvej podmienky považovaná za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť slovenskej spoločnosti.

V odseku 2 sa špecifikuje, že daňovník pri posúdení splnenia druhej podmienky berie do úvahy pri prepočte základu dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v zahraničí všetky jej príjmy s výnimkou príjmov jej stálych prevádzkarní, ktoré sú v štáte, v ktorom sa kontrolovaná zahraničná spoločnosť nachádza, od dane oslobodené alebo nie sú predmetom dane.

V odseku 4 sa definuje, že predmetom pravidla je príjem stálej prevádzkarne alebo spoločnosti, ktorý však spoločnosť získala využitím opatrenia alebo súboru opatrení, ktoré nie sú skutočné a ktoré sa zaviedli s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu.

V odseku 5 sa špecifikuje, čo sa považuje za opatrenie alebo súbor opatrení, ktoré nie sú skutočné.

V odseku 6 sa definuje spôsob výpočtu základu dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorý bude pripočítaný k základu dane daňovníka. Súčasťou základu dane daňovníka sú preto príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v takom rozsahu, v akom je k tomuto príjmu (výnosu) priraditeľný majetok a riziká, ktoré súvisia s vykonávaním významných funkcií daňovníka. Výška priradeného príjmu sa vypočíta v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

V odseku 7 sa ustanovuje, kedy sa základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti zahrnie do základu dane daňovníka (ak nemajú rovnaké zdaňovacie obdobia). Základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti bude súčasťou základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, v ktorom bude končiť zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti (napr. zdaňovacie obdobie daňovníka je od 1.1.2019 – 31.12.2019, zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti je od 1.7.2018 – 30.6.2019, t. j. základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období od 1.1.2019-31.12.2019).

V odseku 8 sa zamedzuje dvojitému zdaneniu. Ak súčasťou základu dane daňovníka bude aj príjem kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, umožní sa daňovníkovi zápočet dane zaplatenej touto zahraničnou kontrolovanou spoločnosťou v zahraničí, avšak daňovník si bude môcť pri zápočte dane započítať iba časť dane vo výške zodpovedajúcej rozsahu, v akom boli zahrnuté príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti do príjmov jej materskej spoločnosti. Zároveň zákon umožňuje odpočet iba v rozsahu podľa § 45 zákona,  t. j. najviac vo výške percentuálneho podielu príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období.

V odseku 9 sa rieši situácia, kedy kontrolovaná zahraničná spoločnosť vypláca daňovníkovi už distribuovaný príjem – podiely na zisku (dividendy), resp. iné príjmy a tieto príjmy sú predmetom dane podľa zákona. Aby sa zamedzilo dvojitému zdaneniu, keďže daňovník zdaňoval príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, umožňuje sa daňovníkovi v zdaňovacom období, v ktorom mu budú vyplatené podiely na zisku (dividendy) odpočítať si od základu dane (nie osobitného základu dane z podielu na zisku) sumu, ktorá už bola zdanená ako príjem kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa § 17h ods. 6. Od základu dane je možné odpočítať iba tú časť príjmu (základu dane) kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorá  podiely na zisku (dividendy) vypláca. Z tohto dôvodu bude potrebné, aby si daňovník viedol evidenciu príjmov (základov dane) podľa jednotlivých kontrolovaných zahraničných spoločností, pričom základ dane si môže znížiť iba do výšky dosiahnutého príjmu (výnosu) z podielov na zisku (dividend) – strata nie je daňovo akceptovaná.

V odsekoch 10 a 11 sa rieši situácia, kedy daňovník predáva účasť na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti (predáva akcie resp. obchodný podiel) alebo prevádza (predáva) podnikateľskú činnosť vykonávanú stálou prevádzkarňou. Ak je takýto príjem predmetom dane podľa zákona (nie je od dane oslobodený), je možné k tomuto príjmu uplatniť daňové výdavky podľa § 19 a zároveň je ešte možné odpočítať aj také príjmy (základy dane), ktoré sa vzťahujú k tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, na ktorej účasť (podiel) sa predáva alebo z ktorej sa prevádza podnikateľská činnosť, ktoré boli zahrnuté do základu dane podľa odseku 6, prípadne znížené o sumy už odpočítané podľa odseku 9. Výsledkom v tomto prípade môže byť aj strata, ktorá je daňovo akceptovaná.

Znenie v zákone:

Paragraf 17h

Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti

(1) Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa rozumie právnická osoba alebo subjekt so sídlom v zahraničí, ak

1. a) daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu sám alebo spolu so závislými osobami podľa § 2 písm. n) až r) má priamy podiel alebo nepriamy podiel na základnom imaní viac ako 50 %, má priamy podiel alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach viac ako 50 % alebo má nárok na podiel na zisku tejto právnickej osoby alebo subjektu viac ako 50 % a
2. b) daň z príjmov právnickej osoby platená kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v zahraničí je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vypočítanou podľa § 17 až 29 a daňou z príjmov právnickej osoby, ktorú by platila kontrolovaná zahraničná spoločnosť v zahraničí.

(2) Príjmy stálej prevádzkarne kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené v štáte, v ktorom sa kontrolovaná zahraničná spoločnosť nachádza, sa nezahrnú do zdaniteľných príjmov na účely výpočtu dane z príjmov právnickej osoby podľa odseku 1 písm. b).

(3) Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou sa rozumie aj stála prevádzkareň daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu umiestnená v zahraničí, ktorej príjmy nie sú predmetom dane podľa § 12 alebo sú od dane oslobodené podľa § 13 alebo na ktorej základ dane sa uplatňuje metóda vyňatia príjmov podľa § 45, ak daň z príjmov právnickej osoby platená z príjmov stálej prevádzkarne v zahraničí je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby vypočítanou podľa § 17 až 29 pripadajúcou na túto stálu prevádzkareň a daňou z príjmov právnickej osoby platenej z príjmov stálej prevádzkarne v zahraničí.

(4) Súčasťou základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sú aj príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti plynúce z opatrenia alebo viacerých opatrení, ktoré nie sú skutočné a ktoré boli vykonané za účelom získania daňovej výhody v rozsahu, v akom k nim nebola vykonaná úprava základu dane podľa § 17 ods. 5.

(5) Na účely odseku 4 sa opatrenie alebo viaceré opatrenia pri dosahovaní príjmu alebo jeho časti nepovažujú za skutočné v rozsahu, v akom by k tomuto príjmu prislúchajúci majetok a riziká nepatrili kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ak by nebola riadená a kontrolovaná daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu, ktorý vykonáva významné funkcie, ku ktorým tento majetok a riziká prislúchajú a ktoré slúžia na vytváranie príjmov kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.

(6) Do základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa podľa odseku 4 zahrnie základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v tom rozsahu, v ktorom je priraditeľný k majetku a rizikám súvisiacim s vykonávaním významných funkcií týmto daňovníkom, ktorý kontrolovanú zahraničnú spoločnosť riadi a kontroluje. Príjmy (výnosy) kontrolovanej zahraničnej spoločnosti zahrnuté do základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa priradia v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1.

(7) Základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa odseku 6 sa zahrnie do základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, počas ktorého končí zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.

(8) Zaplatenú daň kontrolovanej zahraničnej spoločnosti je možné započítať na daňovú povinnosť len v rozsahu podľa odseku 5 spôsobom podľa § 45. Za zaplatenú daň kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa považuje daň vyberaná zrážkou, ktorá bola kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vybraná z príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí, v rozsahu v akom by sa vybrala podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a príslušným štátom.

(9) Ak dôjde k výplate podielov na zisku (dividend) kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c), základ dane sa zníži o sumy už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 vzťahujúce sa k tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, najviac však do výšky prijatých podielov na zisku (dividend) od tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v príslušnom zdaňovacom období.

(10) Pri predaji akcií alebo obchodného podielu na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa príjem (výnos) z predaja akcií alebo obchodného podielu, ktorý nie je od dane oslobodený, zníži o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g) a zároveň sa zníži o sumy už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 znížené o sumy podľa odseku 9 vzťahujúce sa ku kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorej akcie alebo obchodný podiel sa predávajú.

(11) Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa pri presune jeho podnikateľskej činnosti zo stálej prevádzkarne, ktorá je vo vzťahu k tomuto daňovníkovi kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, zníži o sumy príjmov (výnosov) tejto stálej prevádzkarne už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 vzťahujúce sa k tejto stálej prevádzkarni.“.

Paragraf 2 sa dopĺňa písmenom ah), ktoré znie:

1. ah) sídlom sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí; ak spoločnosť nemá sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí, sídlom sa rozumie územie štátu, podľa ktorého právnych predpisov bola spoločnosť založená alebo zriadená, a u subjektu, ktorý nemá sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí, sa sídlom rozumie územie štátu, v ktorom má subjekt miesto skutočného vedenia, a ak nie je možné určiť sídlo podľa predchádzajúcich spôsobov, sídlom sa rozumie územie štátu, podľa ktorého právnych predpisov je subjekt založený alebo zriadený.“.

Odporúčané ebooky

K téme