Zmeny v zákone o dani z príjmov po 1.1.2019

Zákonom č.344/2017 Z.z. sa menil a dopĺňal zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej iba  „zákon o dani z príjmov“) síce v podstatnej miere už od 1.1.2018, niektoré zmeny však nadobudnú účinnosť až 1.januára 2019.

Definícia sídla

Prvou je zakomponovanie definície sídla spoločnosti resp. subjektu v rámci základných pojmov pre účely zákona o dani z príjmov. Novodoplneným ustanovením § 2 písm. ah) sa sídlom rozumie v prvom rade sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí. V prípade, ak spoločnosť nemá sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí, sídlom sa rozumie územie štátu, podľa ktorého právnych predpisov bola spoločnosť založená alebo zriadená, a u subjektu, ktorý nemá sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí, sa sídlom rozumie územie štátu, v ktorom má subjekt miesto skutočného vedenia, a ak nie je možné určiť sídlo podľa predchádzajúcich spôsobov, sídlom sa rozumie územie štátu, podľa ktorého právnych predpisov je subjekt založený alebo zriadený.

V prémiovej časti obsahu nájdete:

• Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti
• Úľava na dani pre registrované sociálne podniky
• Daň z poistenia ako daňový výdavok

Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti

Počnúc rokom 2019 nadobudne účinnosť úplne nový § 17h zákona o dani z príjmov, ktorého obsah by mal zabrániť narúšaniu základu dane na území Slovenskej republiky a presunu ziskov mimo územia SR. Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti majú za následok priradenie príjmov nízko zdaňovanej kontrolovanej dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti, nakoľko sa jedná o príjmy, ktoré boli umelo odklonené na dcérsku spoločnosť. Pravidlo sa bude zároveň aplikovať aj na príjmy stálych prevádzkarní, ktoré by na území SR neboli predmetom dane, alebo by boli od dane oslobodené.

Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu zákona o dani z príjmov sa rozumie právnická osoba alebo subjekt so sídlom v zahraničí, ak

1. daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu zákona o dani z príjmov sám alebo spolu so závislými osobami podľa § 2 písm. n) až r) zákona o dani z príjmov má priamy podiel alebo nepriamy podiel na základnom imaní viac ako 50 %, má priamy podiel alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach viac ako 50 % alebo má nárok na podiel na zisku tejto právnickej osoby alebo subjektu viac ako 50 % a
2. daň z príjmov právnickej osoby platená kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v zahraničí je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vypočítanou podľa § 17 až 29 zákona o dani z príjmov a daňou z príjmov právnickej osoby, ktorú by platila kontrolovaná zahraničná spoločnosť v zahraničí.

Príklad

Dcérska spoločnosť ALFA v treťom štáte vykáže základ dane 350. Ak sadzba dane je 20%, potom daň činí 70. Základ dane spoločnosti ALFA prepočítaný podľa zákona o dani z príjmov je 2 400. Pri sadzbe dane 21 % bude daň 504.

Rozdiel medzi daňou z príjmov, ktorú by spoločnosť ALFA zaplatila na území SR a daňou platenou v zahraničí je 434 (504 – 70). Daň, ktorú by spoločnosť ALFA platila v zahraničí (70) je nižšia ako vypočítaný rozdiel (434), preto spoločnosť ALFA je aj po splnení podmienky ustanovenej v § 17h ods.1 písm. a) zákona o dani z príjmov považovaná za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť slovenskej spoločnosti.

Daňovník pri posúdení splnenia druhej podmienky berie do úvahy pri prepočte základu dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v zahraničí všetky jej príjmy s výnimkou príjmov jej stálych prevádzkarní, ktoré sú v štáte, v ktorom sa kontrolovaná zahraničná spoločnosť nachádza, od dane oslobodené alebo nie sú predmetom dane.

Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou sa rozumie aj stála prevádzkareň daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu zákona o dani z príjmov umiestnená v zahraničí, ktorej príjmy nie sú predmetom dane podľa § 12 alebo sú od dane oslobodené podľa § 13 zákona o dani z príjmov alebo na ktorej základ dane sa uplatňuje metóda vyňatia príjmov podľa § 45 spomínaného zákona, ak daň z príjmov právnickej osoby platená z príjmov stálej prevádzkarne v zahraničí je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby vypočítanou podľa § 17 až 29 zákona o dani z príjmov pripadajúcou na túto stálu prevádzkareň a daňou z príjmov právnickej osoby platenej z príjmov stálej prevádzkarne v zahraničí.

V rámci ďalších ustanovení § 17h zákona o dani z príjmov je bližšie špecifikovaná nasledujúca problematika:

• skutočnosť, že predmetom pravidla pre kontrolované zahraničné spoločnosti je aj príjem stálej prevádzkarne alebo spoločnosti, ktorý však spoločnosť získala využitím opatrenia alebo súboru opatrení, ktoré nie sú skutočné a ktoré sa zaviedli s cieľom dosiahnuť daňovú výhod,
• spôsob výpočtu základu dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorý bude pripočítaný k základu dane daňovníka,
• ustanovenie termínu, kedy sa základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti zahrnie do základu dane daňovníka,
• spôsob zamedzenia dvojitého zdanenia,
• postup v prípade, keď kontrolovaná zahraničná spoločnosť vypláca daňovníkovi už distribuovaný príjem – podiely na zisku (dividendy), resp. iné príjmy a tieto príjmy sú predmetom dane podľa zákona o dani z príjmov a spôsob zamedzenia dvojitého zdanenia,
• postup v prípade, keď daňovník predáva účasť na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti (predáva akcie resp. obchodný podiel) alebo prevádza (predáva) podnikateľskú činnosť vykonávanú stálou prevádzkarňou.

Úľava na dani pre registrované sociálne podniky

Hlavným cieľom zákona č.112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch (ďalej iba „zákon o sociálnej ekonomike“) je legislatívna úprava sektoru sociálnej ekonomiky ako aj  vytvorenie vhodných podmienok na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti. Zákon o sociálnej ekonomike tiež upravuje systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci.

V rámci zákona o sociálnej ekonomike sa okrem iného mení od 1.januára 2019 aj zákon o dani z príjmov a to konkrétne novodoplnením o § 30d, ktorého predmetom úpravy je úľava na dani z príjmov pre registrované sociálne podniky.

V zmysle tohto ustanovenia sa tak zakotvuje nepriama forma podpory v podobe zníženej dane na zisk, reinvestovaný na hlavný sociálny účel sociálneho podniku. Základnou myšlienkou je ponechanie časti zisku, určenej na reinvestíciu, v samotnom podniku – než najprv zisk zdaniť a následne ho podniku „z druhej strany“ ponúknuť v podobe dotácie, so všetkou administratívnou záťažou, ktorá z toho pre štát i pre podnik vyplýva. Daňová úľava sa bude vzťahovať iba na verejnoprospešné registrované sociálne podniky.

Daňovník, ktorý si uplatní daňovú úľavu, si nemôže uplatniť úľavu na dani pre príjemcov investičnej pomoci, úľavu na dani pre prijímateľa stimulov, ani odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, a takisto nemôže byť prijímateľom prostriedkov z daňovej asignácie, z dôvodu zamedzenia využívania duplicitnej podpory v podobe úľav resp. odpočtu dane z príjmov

Obmedzuje sa obdobie použitia odpočtu dane z príjmov – len ak sa počiatočná investícia zrealizuje do piatich rokov odo dňa vloženia prostriedkov na jej realizáciu do rezervného fondu. Ak táto podmienka nie je splnená, daňovník si v príslušnom zdaňovacom období nemôže uplatniť nárok na odpočet dane z príjmov a zároveň musí podať dodatočné daňové priznanie (v termíne do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie) za každé zdaňovacie obdobie, ktorom si odpočet dane z príjmu uplatňoval.

Registrovaný sociálny podnik však stratí nárok na úľavu na dani podľa § 30d zákona o dani z príjmov a je povinný zvýšiť základ dane vo výške úhrnu takýchto úľav na dani uplatnených registrovaným sociálnym podnikom za päť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom sociálny podnik stratil nárok na úľavu na dani, ak

1. sa zrušuje s likvidáciou, v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,
2. sa zrušuje bez likvidácie, v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu; to sa nevzťahuje na zrušenie bez likvidácie v súlade s osobitným predpisom, pričom podmienky použitia peňažných prostriedkov podľa § 30d ods.5 zákona o dani z príjmov vrátane lehoty na použitie týchto peňažných prostriedkov ostávajú zachované aj pre právneho nástupcu,
3. je na daňovníka vyhlásený konkurz, v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,
4. daňovník vrátil štatút registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu alebo mu bol štatút registrovaného sociálneho podniku zrušený podľa osobitného predpisu, v zdaňovacom období, v ktorom vrátil štatút registrovaného sociálneho podniku alebo v ktorom mu bol štatút registrovaného sociálneho podniku zrušený.

Daň z poistenia ako daňový výdavok

Od 1.januára 2019 nadobudne účinnosť Čl.I zákona č.213/2018 Z.z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „zákon o dani z poistenia“). Spresnenie postupu zdaňovania príjmov nadobudnutých predajom virtuálnej meny, pričom za predaj virtuálnej meny sa rozumie výmena virtuálnej meny za majetok alebo výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo jej odplatný prevod je v zmysle spomínaného zákona účinné už od 1.októbra 2018.

Počnúc 1.januárom 2019 sa v kontexte účinnosti zákona o dani z poistenia však spresňuje, že daňovým výdavkom daňovníka len po zaplatení sú daň z poistenia, ak osobou povinnou platiť daň je sám daňovník v postavení poistníka pri platení poistného zahraničnej poisťovni, a tiež daň z poistenia, ktorá sa vzťahuje na preúčtované náklady poistenia. Jedná sa o osobitné prípady dane z poistenia, kedy osobou povinnou platiť daň nie je poisťovateľ.

Odporúčané ebooky

K téme