Aj v prípade slobodného povolania je potrebné sa prihlásiť na daňový úrad a určité povinnosti má každý, aj ten, čo má slobodné povolanie. 2015 aj 2016 sú roky, ktoré sa v týchto povinnostiach príliš nelíšia.
Slobodný umelec má takmer rovnaké povinnosti ako živnostník
Rozhodli ste sa podnikať, no vaša oblasť činnosti sa nenachádza v zozname živností? Ostáva vám možnosť vybrať si z registra slobodných povolaní. Hlavný rozdiel v porovnaní so živnosťou je ten, že táto forma povolania je určená predovšetkým umelcom, a preto sa nebudete riadiť živnostenským, ale autorským zákonom.
Hoci nepotrebujete mať živnosť, povinnosti máte v podstate rovnaké ako živnostníci. Je potrebné sa prihlásiť na daňový úrad, ktorý vám pridelí DIČ. Od tej chvíle ste v slobodnom povolaní. Zároveň, budete musieť platiť rovnaké dane a odvody ako pri iných typoch podnikania.
Kedy stačí slobodné povolanie?
V prvom rade ide o vykonávanie činnosti, ktorá je obvykle spojená s vyvíjaním intelektuálnych aktivít. Výkon slobodného povolania sa vymyká remeselným, viazaným ajvoľným živnostiam.
V prípade, že ste autorom knihy, článku, alebo diela sa vaša činnosť klasifikuje ako slobodné povolanie. Môžete svoje dielo predať, prenajať, použiť na rozhlasovú reláciu a podobne. Ak však plánujete vydávať zbierku poviedok, ponúkať do rozhlasu iných autorov, prípadne si nechávať vyplácať provízie z prenájmu diel iných, ide o živnosť.
Rovnosť pred poisťovňou
Do roku 2013 mohli slobodné povolania využívať atraktívny benefit vyhnúť sa plateniu odvodov do Sociálnej poisťovne. Zmenou zákona sa príjmy autorov a umelcov prvýkrát posudzovali na účely vzniku povinného poistenia ako príjmy samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) k 1. júlu 2013 s povinnosťou platiť sociálne poistenie, ak príjmy presiahli 4830 eur. Toto opatrenie považujú mnohí umelci za najväčšie negatívum zmeny.
Tak isto sa nezbavujú povinnosti platiť preddavky na daň, ak posledná známa daňová povinnosť presiahla 2 500 eur. Pozitívom ostáva, že pre špecifické druhy slobodných povolaní existuje možnosť, ako na odvodoch ušetriť. Slobodné povolanie sa však stalo menej atraktívne pre lektorov, programátorov, či poradcov, ale ostalo zaujímavé pre spisovateľov, novinárov alebo autorov na voľnej nohe.
Zdanenie si môžete stále vybrať
Výnimka v rámci ktorej možno ušetriť na odvodoch sa týka len autorov, ktorí aktívne prispievajúcich do novín, časopisov a rozhlasu a tých, čo žijú z tantiém.
Podľa finančnej správy má umelec pri príjmoch za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie v zmysle § 6 ods. 2 písm. a)
zákona o dani z príjmov vyplácaných na základe zmluvy o vytvorení diela alebo zmiešanej zmluvy na základe vlastného rozhodnutia možnosť výberu z dvoch spôsobov zdaňovania.
Daň je vyberaná zrážkou podľa § 43, alebo autor podá daňové priznanie. V prípade zrážkovej dane sa príjmy neuvádzajú v daňovom priznaní a tak nevstupujú ani do základu dane určujúceho výšku odvodov. Do kategórie oslobodených príjmov patria aj príjmy podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, teda pasívne príjmy, príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, známe tantiémy vyplácané podľa Autorského zákona (§ 40 a § 71 ods. 1).
Akú formu príjmov si vybrať?
Najväčšou výhodou zákona je práve ponechaná možnosť výberu. Preto už na začiatku spolupráce, prípadne pri odhade vlastných príjmov, by mal autor v slobodnom povolaní zvážiť obe formy zdaňovania, prípadne ich kombináciu. Alternatíva je vhodná najmä pre tých, čo si uplatňujú
paušálne výdavky.
Príklady
Príklad 1:
V slobodnom povolaní pracujete ako spisovateľ, tvorca textov, kníh a publikácií. Služby vykonávate na základe faktúry, alebo zmluvy o dielo. Tieto príjmy uvediete v daňovom priznaní a uplatníte naň opodstatnené výdavky, alebo paušál. Príjmy vstupujú do základu dane a sú tak základom pre výpočet odvodov. Ak zároveň tvoríte príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie, môžete si zvoliť zrážkovú daň. Tieto príjmy neuvádzate v daňovom priznaní a nezvyšujú odvodové zaťaženie. Nevýhodou je, že si na ne nemôžete uplatniť výdavky ani daňový bonus. Navyše z honoráru sa odpočíta odvod do Literárneho fondu vo výške 2 %. Po odrátaní tohto odvodu sa zo zvyšnej sumy strhne zrážková daň vo výške 19 %.
Takýto postup je výhodný pre všetkých, ak ich príjem mimo príspevkov do novín, rozhlasu a časopisov presiahne 12 600 € a uplatnia si maximálne paušálne výdavky 5040 €. Príjmy do novín a časopisov tak ostávajú zdanené, ale nezvyšujú odvody.
Príklad 2:
Ak slobodný umelec vie, že príjmy mimo príspevkov do novín rozhlasu a časopisov nepresiahnu strop uplatnenia 40 % paušálnych výdavkov, môže uzatvoriť písomnú dohodu so subjektom vyplácajúcim honorár pre noviny, časopisy a príspevky do rozhlasu o tom, že mu z príspevku nestrhne zrážkovú daň. Autor si v tomto prípade príjmy za príspevky zahrnie medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti a sám si ich daňovo vysporiada v daňovom priznaní.
Takúto dohodu musia autor a subjekt vyplácajúci honorár uzatvoriť vopred, teda pred vyplatením príspevku a nie až po skončení zdaňovacieho obdobia. Vtedy si môže z príjmov odpočítať všetky paušálne výdavky zvýšené o preukázateľne zaplatené poistné. Vďaka tomu ušetrí na dani pri zachovaní nízkych odvodov.