Čo je to úžera a ako ju definuje zákon v roku 2025?

Slovo úžera pozná asi väčšina z nás, no väčšina z nás sa s ňou, našťastie, nestretla. A aby to tak zostalo aj naďalej, je dobré vyhýbať sa rôznym pochybným aktivitám. Prečítajte si, čo všetko zákon definuje ako úžeru.

Slovo úžera mnohí označujú aj starším výrazom lichva. Stretávame sa s ňou všade vo svete a na Slovensku nie sme žiadnou výnimkou. V širšom slova zmysle znamená toto slovo každé zmluvné dojednanie, podľa ktorého jedna strana ťaží z nepriaznivej situácie (napríklad z finančnej tiesne či neskúsenosti) druhej strany. Teda ide o zmluvnú dohodu, z ktorej vyplýva prehnaný zisk jednej strany v dôsledku toho, že využila situáciu slabosti druhej strany.

Úžera v trestnom práve

Úžera je definovaná v Trestnom zákone, konkrétne v § 235.

Úžeru však nemôžeme považovať za podvod, pretože úžerník nikoho neuvádza do omylu.

Úžeru definuje aj občianske právo

Podľa § 39a Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

Ako sa nestať obeťou úžery?

Definícia úžery je jasná, čo však robiť, aby ste sa nestali obeťou úžerníka?

Pojem úžerníctvo sa v minulosti spájal predovšetkým s nebankovkami, ktoré poskytovali pôžičky takmer komukoľvek, no samozrejme, ich súčasťou boli aj obrovské a nevýhodné úroky. Ak sa nechcete stať je potrebné byť predovšetkým obozretný a peniaze si požičiavať s rozumom od overených inštitúcií.

Praktiky úžerníkov

Úžerníci využívajú viaceré, dnes už viac či menej známe praktiky. Jednou z nich je takzvaná zmluvná odmena a tá často tvorí 60 až 80 percent z požičanej istiny. Často sa v zmluve tiež neuvádza výška úrokov, takže to pôsobí tak, že pôžička je bez poplatkov. Skutočnosť je však taká, že spotrebiteľ zaplatí odplatu vo výške 60 až 80%.

Ďalšia praktika spočíva v tom, že spotrebiteľ požiada o úver na obdobie napríklad tri roky. Veriteľ však v zmluve uvedie vyššiu sumu a bezúročne, pričom však spotrebiteľ dostane sumu menšiu. Spotrebiteľ si tak síce požičia len 5000 eur a aj ich od veriteľa dostane, no v zmluve je uvedených 10 000 eur. Spotrebiteľ teda musí splatiť sumu 10 000 eur.

Úžerníci tiež využívajú praktiku, keď je v zmluve uvedená povinnosť vrátiť istinu navýšenú o 80 až 90%, no vo všeobecných obchodných podmienkach je uvedené, že tretina požadovanej sumy sú úroky, druhá tretina sú poplatky a tretina pozostáva z odmeny veriteľa za poskytnutie úveru.

K téme