- Podnikam.sk
- Články
- Legislatívne zmeny
- Ministerstvo financií chce mať informácie o bankových účtoch podnikateľov, živnostníkov a iných subjektov
Ministerstvo financií chce mať informácie o bankových účtoch podnikateľov, živnostníkov a iných subjektov
Z dielne Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej v texte len ako „ministerstvo financií“) nedávno vzišla novinka, ktorá sa týka množstva detailných informácií o bankových účtoch podnikateľov, živnostníkov, ako aj ďalších subjektov z tretieho sektora.
Ministerstvo financií pripravilo v spolupráci s Národnou bankou Slovenska návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú zákony (ďalej v texte len ako „návrh zákona“).
Z dôvodovej správy k tomuto návrhu zákona vyplýva, že cieľom pripravovanej novelizácie je okrem iného zvýšenie odolnosti bánk v Slovenskej republike so zameraním na pretrvávajúce výzvy v súvislosti s finančnou stabilitou a snaha zabezpečiť týmto inštitúciám pokračovanie v podpore reálneho hospodárstva.
Ministerstvo financií chce prístup k informáciám patriacich do bankového tajomstva
Jednou z pripravovaných noviniek, ktorá sa dotkne podnikateľov a iných samostatne zárobkových osôb, je navrhovaná povinnosť pre banky a zahraničné banky zasielať ministerstvu financií raz ročne v elektronickej podobe informácie o detailných záležitostiach klientov, ktorí sú právnickými osobami alebo podnikateľmi.
Požadované informácie tvoria predmet bankového tajomstva a okrem ministerstva by mali byť na základe písomnej žiadosti zasielané aj Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (ďalej v texte len ako „finančné riaditeľstvo“) na účely výkonu jeho analytickej činnosti v oblasti správy daní.
V prémiovej časti obsahu nájdete:
- Aké konkrétne údaje o klientoch by mali byť sprístupňované?
- Slovenská banková asociácia žiada úplné stiahnutie návrhu zákona
- Implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/2399
Aké konkrétne údaje o klientoch by mali byť sprístupňované?
Z pripraveného návrhu zákona ďalej vyplýva, že ministerstvo financií a na základe predloženej písomnej žiadosti aj finančné riaditeľstvo by mali mať prístup k nasledovným údajom o klientoch banky, a to v nižšie uvedenom rozsahu:
- identifikačné údaje klienta, ktorý je právnickou osobou alebo podnikateľom, a to jeho obchodné meno alebo iný názov, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie, ak bolo tomuto subjektu pridelené,
- bankové číslo účtu (IBAN),
- dátum založenia účtu a dátum zrušenia účtu, ak došlo k založeniu účtu alebo k zrušeniu účtu v období od podania predchádzajúcej informácie,
- operácie vykonané na účte za obdobie od podania predchádzajúcej informácie, vrátane čísla účtu platiteľa alebo príjemcu všetkých identifikačných údajov platieb, dátumu a času realizácie operácie.
Z uvedeného je zrejmé, že v žiadnom prípade nejde o zanedbateľný rozsah poskytovaných údajov.
Slovenská banková asociácia žiada úplné stiahnutie návrhu zákona
Pripomienkové konanie k návrhu zákona sa skončilo 31. júla 2018 a vznesené pripomienky sa teraz budú vyhodnocovať. Národná banka Slovenska sa vo svojich pripomienkach dotkla otázky bezpečnosti technického zabezpečenia navrhovaného poskytovania údajov.
Slovenská banková asociácia s návrhom nesúhlasí a žiada jeho úplné stiahnutie. Argumentuje pritom tým, že prístup k individuálnym údajom o klientov v navrhovanej podobe nemá v súčasnosti ani Národná banka Slovenska ako inštitúcia vykonávajúca dohľad nad bankovým sektorom. Predložený návrh podľa SBA nešpecifikuje konkrétne požiadavky štátnych úradov, príslušné kontrolné mechanizmy, ani účel využitia poskytovaných údajov.
Navrhovaná povinnosť by sa mala dotýkať až 600 tisíc rôznych subjektov vrátane podnikateľov, občianskych združení, živnostníkov a ďalších samostatne zárobkovo činných osôb. Ministerstvo financií a finančné riaditeľstvo zhodne tvrdia, že získavané dáta majú slúžiť hlavne na boj proti daňovým podvodom.
Implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/2399
Návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/2399, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o postavenie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania (ďalej v texte len ako „smernica“).
Hlavným dôvodom vypracovania uvedeného návrhu zákona je transpozícia smernice, a s tým spojená úprava súčasného znenia zákona, aby bol v súlade s ustanoveniami smernice. Smernica je súčasťou úsilia Európskej Komisie zaviesť normu TLAC (globálne stanovené normy pre celkovú kapacitu na absorpciu strát) v Únii spolu s niekoľkými ďalšími návrhmi, ktorými sa mení súčasný rámec Únie pre ozdravenie a riešenie krízových situácií.
Ing. Lenka Falatová študovala manažment na ekonomickej univerzite. Následne pôsobila niekoľko rokov ako produktová manažérka vydavateľstva odbornej literatúry, kde sa venovala problematike živnostenského podnikania, daní, účtovníctva, ale aj školstva a odpadového hospodárstva. Následne pracovala na pozícii produktovej manažérky a projektovej manažérky. Venuje sa tiež problematike E-commerce, AI a automatizácii a procesnej analýze v podnikoch.