Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
13. júna 2019 Autor Ing. Ján MintálZdroj podnikam.sk Tlačiť
Používanie automobilu na výkon podnikateľskej činnosti alebo v súvislosti s podnikaním je neodlúčiteľne spätá s množstvom účtovných problémov. Cieľom tohto príspevku je priblížiť správne účtovné riešenia niektorých vyskytujúcich sa prípadov, ktoré používanie automobilu v podnikateľskej praxi pre podnikateľov prináša. Treba však poznamenať, že ani pri najlepšom úsilí nie je možné v rámci rozsahu tohto príspevku zachytiť všetky oblasti problémov, s ktorými podnikatelia v rámci používania automobilu v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou prichádzajú do styku.
Obstaranie automobilu
Spôsob a forma obstarania automobilu, ktorý podnikateľ využíva v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou má rôzny dopad na daňový režim automobilu, čím v sústave jednoduchého účtovníctva automaticky dochádza aj k aplikácii rozdielnych spôsobov zaúčtovania obstarania automobilu. Najčastejšie sa vyskytujúcimi formami obstarania automobilu je obstaranie kúpou, finančným prenájmom (lízing) alebo používanie automobilu na základe zmluvy o operatívnom prenájme. Možno sa však stretnúť aj s netypickými formami obstarania automobilu – napr. darovaním alebo zámenou. Na druhej strane sa častokrát v podnikateľskej praxi vyskytujú prípady preradenia automobilu s osobného užívania podnikateľa do obchodného majetku.
Neodmysliteľnou súčasťou zápisu do Knihy dlhodobého majetku pre účely správneho vyčíslenia ocenenia automobilu, je pri jeho obstarávaní dôležitá aplikácia § 10 ods.19 postupov účtovania.
V prémiovej časti obsahu nájdete:
Technické zhodnotenie
Pohonné látky
Daň z motorových vozidiel
Havarijné poistenie automobilu
Zákonné poistenie automobilu
Vyradenie automobilu
Predaj automobilu
Vyradenie automobilu v dôsledku škody
Vyradenie automobilu z obchodného majetku do majetku na osobnú potrebu
Vyradenie automobilu v dôsledku darovania
Príklad
Podnikateľ zakúpil ojazdený automobil za 15 000 EUR. S cieľom splnenia všetkých podmienok na uvedenie do užívania zaplatil úradu správny poplatok 600 eur za vydanie rozhodnutia o schválenej technickej spôsobilosti vozidla.
V zmysle § 25 ods.1 písm. a) bod 1 zákona o účtovníctve sa v zahraničí zakúpený automobil ocení obstarávacou cenou. Obstarávacou cenou sa podľa § 25 ods.6 písm. a) spomínaného zákona rozumie cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny. Vychádzajúc z § 10 ods.19 postupov účtovania je potrebné skonštatovať, že predmetný správny poplatok, ktorý podnikateľ zaplatil úradu za vydanie rozhodnutia o schválení technickej spôsobilosti vozidla, je nevyhnutné chápať ako výdavok súvisiaci s obstaraním tohto automobilu a takisto je zrejme nevyhnutným predpokladom zákonného užívania tohto automobilu. To znamená, že spomínaný správny poplatok je potrebné pripočítať k vstupnej cene automobilu.
V knihe dlhodobého hmotného majetku teda podnikateľ zaeviduje okrem iného ocenenie v sume, ktorej súčasťou bude aj zaplatený správny poplatok za vydanie rozhodnutia o schválenej technickej spôsobilosti automobilu. Táto suma bude predstavovať aj vstupnú cenu pre účely daňového odpisovania. To znamená, že spomínaný poplatok sa nezahrnie do nákladov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov priamo, ale základ dane bude ovplyvňovať postupne prostredníctvom uplatňovania daňových odpisov automobilu.
Pri nákupe automobilu sa výdavky vynaložené na obstaranie tohto majetku teda uhradia naraz, ale do daňových výdavkov sa nemôžu v zmysle § 21 ods.1 písm. a) zákona o dani z príjmov započítať naraz, ale len postupne prostredníctvom odpisov.
V zásade podľa postupov účtovania v JÚ platí, že účtovné odpisy dlhodobého hmotného majetku sa účtujú v knihách dlhodobého majetku. Odpisy dlhodobého hmotného majetku podľa zákona o dani z príjmov (t.j. daňové odpisy) sa uvádzajú v knihách dlhodobého majetku a v rámci uzávierkových účtovných operácií v Peňažnom denníku podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu postupov účtovania v druhovom členení „Ostatné výdavky“.
V peňažnom denníku sa teda zásadne účtujú len daňové odpisy vypočítané ku koncu zdaňovacieho obdobia v súlade s § 22 až 29 zákona o dani z príjmov a za podmienok § 19 ods.3 tohto zákona. Ich výpočet sa robí v Knihe dlhodobého majetku. Tieto odpisy účtovná jednotka uvádza do stĺpca výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov „Ostatné výdavky”. V súlade s § 22 ods.9 zákona o dani z príjmov daňovník nie je povinný uplatniť odpisy v každom zdaňovacom období, môže ich aj prerušiť a v ďalšom zdaňovacom období pokračovať v odpisovaní tak, ako keby k prerušeniu nedošlo. Túto skutočnosť je potrebné zaevidovať v Knihe dlhodobého majetku.
Používanie automobilu
Technické zhodnotenie
Výdavky na technické zhodnotenie nie sú podľa § 21 ods.1 písm. g) zákona o dani z príjmov považované za daňové výdavky. Daňovník však pri účtovaní v priebehu zdaňovacieho obdobia nemusí vedieť, že úhrn vynaložených výdavkov, ktoré síce majú charakter technického zhodnotenia avšak jednotlivo nedosahujú hodnoty 1 700 eur, na konci roka prevýši túto sumu. Možno predpokladať, že daňovník účtuje v priebehu účtovného obdobia o takýchto výdavkoch ako o výdavkoch vynaložených na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov v príslušnom stĺpci druhového členenia výdavkov. Ak úhrn takýchto samostatných výdavkov za celé zdaňovacie obdobie prevýši sumu 1 700 eur, bude potrebné v rámci uzávierkových účtovných operácií uskutočniť storno zápis všetkých jednotlivých výdavkov s charakterom technického zhodnotenia, ktoré boli účtované v daňových výdavkoch, a realizovať zápis tohto úhrnu do výdavkov neovplyvňujúcich základ dane z príjmov do stĺpca „Nákup majetku“.
Príklad
Podnikateľ uskutočnil v priebehu roka 2018 tri samostatné zásahy do automobilu používaného v súvislosti s podnikaním – vo februári 2018 tento automobil vybavil ťažným zariadením, čím sa rozšírila použiteľnosť majetku (výdavok 450 eur), v apríli 2018 dal namontovať klimatizáciu v sume 500 eur a v júli 2018 dal namontovať protiblokovacie zariadenie ABS (850 eur). Všetky výdavky má zaúčtované v okamihu uskutočnenia účtovného prípadu v rámci výdavkov vynaložených na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov v stĺpci „Ostatné výdavky“.
Jednotlivé samostatné účtovné prípady realizované vo februári, v apríli a v júli 2018 majú síce charakter technického zhodnotenia (v apríli modernizácia, v auguste a októbri rekonštrukcia), no jednotlivo nedosahujú sumu, ktorá je rozhodujúca k tomu, aby bolo možné tieto jednotlivé prípady povinne považovať za technické zhodnotenie. To znamená, že účtovanie v priebehu účtovného obdobia o týchto prípadoch bolo správne. Ako vyplýva z § 29 ods.1 zákona o dani z príjmov, daný prípad technického zhodnotenia je však potrebné posudzovať v úhrne za celé zdaňovacie obdobie. Keďže jednotlivé účtovné prípady sa týkajú jedného dlhodobého majetku – predmetného automobilu, pre účely posúdenia, či ide o technické zhodnotenie, je nutné brať do úvahy úhrn jednotlivých výdavkov, tzn. 450 + 500 + 850 = 1 800 eur. Keďže výdavky na rekonštrukcie a modernizáciu v danom prípade prevyšujú v úhrne za zdaňovacie obdobie 2018 sumu 1 700 eur, je potrebné všetky tri výdavky spoločne kvalifikovať ako technické zhodnotenie príslušného automobilu. V súlade s § 21 ods.1 písm. g) zákona o dani z príjmov výdavky na technické zhodnotenie nie sú daňovými výdavkami. V rámci uzávierkových operácií je preto potrebné uskutočniť opravu v účtovaní uvedených jednotlivých výdavkov tak, aby tieto neboli zaúčtované v daňových výdavkoch. Na základe interného účtovného dokladu preukazujúceho, že jednotlivé výdavky uskutočnené a zaúčtované v priebehu roka v úhrne tvoria technické zhodnotenie príslušného hmotného majetku, sa v peňažnom denníku zaúčtuje storno 450 eur, 500 eur a 850 eur v stĺpci „Ostatné výdavky“. Zároveň je potrebné celkovú sumu 1 800 eur zaúčtovať do výdavkov, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane z príjmov, do stĺpca „Nákup majetku“. Samozrejmosťou je zápis príslušného technického zhodnotenia do Knihy dlhodobého hmotného majetku tak, aby došlo k úprave vstupnej, resp. zostatkovej ceny pre účely odpisovania predmetného automobilu.
Pohonné látky
Pri účtovaní výdavkov na nákup pohonných látok v peňažnom denníku je potrebné rešpektovať spôsob ich daňového uplatňovania v zmysle ustanovenia § 19 ods.2 písm. l) zákona o dani z príjmov.
Uplatňovanie podľa prepočítanej spotreby PHL podľa cien platných v čase nákupu PHL
Nákup PHL je potrebné zaúčtovať v peňažnom denníku na základe výdavku peňažných prostriedkov z bankového účtu alebo pokladnice do výdajov ovplyvňujúcich základ dane v stĺpci „výdavky celkom“ v druhovom členení stĺpec „zásoby“. Po prepočte podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze sa o prípadnú prevyšujúcu sumu poníži pôvodná suma zaúčtovaná v stĺpci „ zásoby“, a zároveň sa v peňažnom denníku táto suma uvedie v stĺpci „výdavok neovplyvňujúci základ dane“. Túto úpravu v peňažnom denníku môže vykonať účtovná jednotka mesačne alebo ročne pri uzatváraní účtovných kníh.
Uplatňovanie na základe dokladov o nákupe PHL najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel
V tomto prípade účtuje nákup PHL účtovná jednotka v peňažnom denníku na základe výdavku peňažných prostriedkov z bankového účtu alebo pokladnice a to medzi výdavky ovplyvňujúcich základ dane z príjmov v stĺpci „výdavky celkom„ a v druhovom členení medzi „zásoby“. Ak ide o spotrebu PHL, ktorá súvisí výlučne s podnikateľskými aktivitami účtovnej jednotky, daňovým výdavkom je zaúčtovaná celá čiastka na nákup PHL. Ak je však vykázané aj používanie automobilu na iné účely ako na podnikateľskú činnosť, je potrebné zistiť spotrebu PHL na počet km použitých na iné účely ako na podnikateľskú činnosť a upraviť spotrebu PHL v stĺpci „zásoby“. Spotrebu PHL na inú činnosť ako na podnikanie zaúčtovanú v stĺpci „výdavky celkom“ položku zaúčtovanú v stĺpci „ zásoby“ upraviť, a to takým spôsobom, že vypočítanú spotrebu na inú činnosť vykáže v peňažnom denníku v stĺpci „výdavok neovplyvňujúci základ dane“ a o túto sumu poníži stĺpec „zásoby“ . Uvedenú úpravu v peňažnom denníku môže vykonať mesačne alebo ročne pri uzatváraní účtovných kníh.
Uplatňovanie výdavkov na spotrebu PHL vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu PHL primeraného počtu najazdených kilometrov.
U fyzických osôb účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva sa nákup PHL môže zaúčtovať v čase účtovania nákupu PHL v princípe dvoma spôsobmi:
buď vo výške 100 % preukázaného nákupu PHL a následne v peňažnom denníku cez uzávierkové účtovné operácie vo výške 20 % nákupu PHL ako zníženie výdavkov v členení ako boli výdavky na nákup PHL zaúčtované alebo
ako výdavky ovplyvňujúce základ dane (80 % z preukázaného nákupu PHL) a výdavky neovplyvňujúce základ dane (20 % z preukázaného nákupu PHL).
Daň z motorových vozidiel
Na základe ustanovenia § 19 ods.3 písm. j) zákona o dani z príjmov je okrem iného možné aj daň z motorových vozidiel uplatniť ako daňový výdavok daňovníka. Vychádzajúc z § 4 ods.9 postupov účtovania sa daň z motorových vozidiel v rámci Peňažného denníka účtuje medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení medzi „ostatné výdavky“. Účtuje sa v plnej výške aj v prípade, ak je predmetné motorové vozidlo používané na podnikanie len sčasti.
Havarijné poistenie automobilu
Podmienkou zahrnutia poistného do daňovo uznateľných výdavkov je skutočnosť, aby sa predmetný automobil, na ktorý sa havarijné poistenie vzťahuje používal na dosahovanie zdaniteľných príjmov podnikateľa. Podnikateľ bude mať v prípade poistnej udalosti záujem, aby mal k dispozícii finančné krytie na obnovenie prevádzkyschopnosti motorového vozidla, resp. aby mohol za odcudzené vozidlo kúpiť nové vozidlo. Havarijné poistenie automobilu má teda za účel zabezpečiť zdaniteľné príjmy daňovníka pre prípad vzniku nepredvídateľných udalostí.
v peňažnom denníku v stĺpci „Peňažné prostriedky na bankovom účte – výdavok“ a zároveň medzi výdavky, ktoré ovplyvňujú základ dane v druhovom členení „Služby“ (samozrejme za predpokladu naplnenia podmienok uvedených v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov).
V príslušnej Knihe bankového účtu sumu uhradeného havarijného poistenia ako výdavok.
Je samozrejmé, že ak sa automobil, na ktorý sa havarijné poistenie vzťahuje používa tak na podnikateľské účely ako aj na súkromné účely, možno do daňových výdavkov zahrnúť havarijné poistné len v alikvótnej výške. Účtovne je túto skutočnosť v sústave jednoduchého účtovníctva potrebné zaevidovať v rámci uzávierkových účtovných operácií.
Príklad
Podnikateľ zaplatil havarijné poistné v 6.mesiaci 2019 na obdobie 07/2019 až 06/2020.
Sústava jednoduchého účtovníctva je založená na hotovostnom princípe, tzn. že sa v nej neúčtuje o časovom rozlišovaní nákladov a výnosov ako je tomu v podvojnom účtovníctve. V peňažnom denníku sa účtuje iba o finančných operáciách. Z uvedeného vyplýva, že úhradu poistného (v júni 2019) podnikateľ zaúčtuje do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane do stĺpca „Služby“. V závere roka nebude realizovať žiadne uzávierkové úpravy tohto výdavku, tzn. že celý výdavok ovplyvní základ dane roku 2019.
Zákonné poistenie automobilu
Tento druh poistného má povinný charakter a je predmetom úpravy zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.
v peňažnom denníku v stĺpci „Peňažné prostriedky na bankovom účte – výdavok“ a zároveň medzi výdavky, ktoré ovplyvňujú základ dane v druhovom členení „Služby“ (§ 19 ods.2 písm. a) a § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov).
V príslušnej Knihe bankového účtu sumu uhradeného zákonného poistenia ako výdavok.
Vyradenie automobilu
Predaj automobilu
Podľa § 19 ods.3 písm. b) zákona o dani z príjmov je možné do daňových výdavkov zahrnúť zostatkovú cenu alebo pomernú časť zostatkovej ceny pri vyradení automobilu predajom okrem zostatkovej ceny osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2. V prípade automobilov patriacich do spomínaného kódu klasifikácie sa zostatková cena zahrnuje do výdavkov len do výšky príjmov (výnosov) z predaja zahrnutých do základu dane.
Zostatková cena automobilu sa v zmysle uvedených pravidiel účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií, a to v Knihe dlhodobého hmotného majetku a zároveň v Peňažnom dennníku ako výdavok vynaložený na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov do stĺpca „Ostatné výdavky“.
Príklad
Účtovná jednotka v marci 2019 predala osobný automobil. Jeho zostatková cena k 31.12.2018 bola 12 400 eur. Predajná cena bola 10 000 eur. Ako postupovať v účtovníctve pri zahrnutí zostatkovej ceny do daňových výdavkov?
Za predpokladu, že ide o automobil zatriedený do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2., jeho zostatkovú cenu k 31.12.2018 vo výške 12 400 eur nemôže účtovná jednotka uviesť do daňových výdavkov v plnej výške. Túto uvedie v Peňažnom denníku do daňových výdavkov do stĺpca „Ostatné výdavky“ len do výšky príjmu, plynúceho z predaja automobilu – t.j. 10 000 eur. Z predaja automobilu v predmetnom prípade teda nemôže vzniknúť strata.
Vyradenie automobilu v dôsledku škody
Za škodu je potrebné považovať výlučne také prípady, keď bude automobil zničený, neopraviteľne poškodený alebo nenávratne odcudzený, v dôsledku čoho sa z obchodného majetku vyradí. Za hodnotu škody sa považuje daňová zostatková cena vyradeného automobilu stanovená podľa § 25 ods.3 zákona o dani z príjmov.
Každá zostatková cena automobilu, ktorý bol vyradený v dôsledku škody však nie je vždy daňovým výdavkom v plnej výške. Zostatková cena vyradeného automobilu z dôvodu škody sa v rámci uzávierkových účtovných operácií uplatní do daňových výdavkov pri tzv. daňovníkom zavinených škodách iba do výšky prijatých náhrad.
Príklad
Účtovnej jednotke bol pri povodni v roku 2019 zničený automobil, ktorého zostatková cena k 31.12.2018 bola 4 250 eur. Je možné v roku 2019 medzi výdavky zahrnúť celú túto zostatkovú cenu, ak poisťovňa poskytla poistné plnenie iba vo výške 3 000 eur?
V prípade automobilu sa tento v dôsledku škody spôsobenej živelnou pohromou vyradí z obchodného majetku vyznačením vyradenia v Knihe dlhodobého hmotného majetku. Výška škody sa v takomto prípade bude rovnať zostatkovej cene automobilu 4 250 eur. V súlade s § 19 ods.3 písm. g) bod 1 zákona o dani z príjmov sa v tejto výške v rámci uzávierkových operácií uplatní medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v stĺpci „Ostatné výdavky“, a to bez ohľadu na to, či v súvislosti s takouto škodou na investičnom majetku plynie akákoľvek náhrada alebo nie. Sumu náhrady od poisťovne 3 000 eur je potrebné zaúčtovať v rámci jednoduchého účtovníctva ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v stĺpci „Ostatné príjmy“. V zmysle § 9 ods.2 písm. i) bod 2 zákona o dani z príjmov nejde o príjem oslobodený od dane z príjmov. K internému účtovnému dokladu je potrebné priložiť doklad preukazujúci skutočnosť, že k zničeniu automobilu došlo pri živelnej pohrome (zápis polície, poisťovne a pod.).
Príklad
V auguste 2018 podnikateľovi odcudzili automobil v daňovej zostatkovej hodnote 3 750 eur. Odcudzený automobil bol poistený, pričom poisťovňa už v roku 2018 uhradila poškodenému sumu 3 500 eur. V marci 2019 polícia svojím uznesením potvrdila, že páchateľ je neznámy. Ako sa spomínaný prípad premietne v jednoduchom účtovníctve podnikateľa a s akými dopadmi na daň z príjmov?
V roku 2018 (vznik škody), sa suma náhrady škody mala zaúčtovať v okamihu obdržania do príjmov ovplyvňujúcich základ dane v stĺpci „Ostatné príjmy“ a v tom istom roku (2018) bolo potrebné v rámci uzávierkových operácií zaúčtovať do daňových výdavkov sumu daňovej zostatkovej ceny predmetného automobilu, avšak len do výšky prijatej náhrady – t.j. 3 500 eur.
V zdaňovacom období roku 2019, v ktorom polícia neznámosť páchateľa potvrdila, do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane sa v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje suma 250 eur, nakoľko škoda v tomto zdaňovacom období nadobudla charakter nezavinenej škody v zmysle § 19 ods.3 písm. g) bod 2 zákona o dani z príjmov.
Vyradenie automobilu z obchodného majetku do majetku na osobnú potrebu
Preradenie automobilu z obchodného majetku podnikateľa do majetku na osobnú potrebu podnikateľa nemá na základ dane žiadny vplyv.
Príklad
Ak chce podnikateľ preradiť staré osobné motorové vozidlo z majetku firmy do súkromného vlastníctva, ako to má účtovne vykonať? Aký to bude mať dopad na jeho JÚ a daň z príjmov?
Základnou povinnosťou podnikateľa, ako daňovníka – fyzickej osoby – pri preradení obchodného majetku do osobného užívania bude zaevidovanie takéhoto vyradenia dlhodobého hmotného majetku z obchodného majetku v Knihe dlhodobého majetku, a to predovšetkým dátum a spôsob vyradenia pri predpokladanej dovtedajšej úplnej a správnej evidencii automobilu v súlade s postupmi účtovania v sústave JÚ. Tento zápis je vhodné podložiť protokolom o vyradení majetku z účtovnej evidencie a o jeho preradení do osobného užívania.
Preradenie majetku z podnikania do osobného užívania nemá vplyv na problematiku dane z príjmov podnikateľa – fyzickej osoby. Táto daňová povinnosť môže byť ovplyvnená až prípadným ďalším predajom tohto automobilu, a to v kontexte s ustanovením § 9 ods.1 písm. c) zákona o dani z príjmov.
Vyradenie automobilu v dôsledku darovania
V zmysle ustanovenia § 21 ods.2 písm. f) zákona o dani z príjmov nemožno medzi daňovo uplatniteľné výdavky resp. náklady zahrnúť daňovú zostatkovú cenu trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d) spomínaného právneho predpisu. Uvedené ustanovenie je potrebné vzťahovať napr. aj na vyradenie automobilu z obchodného majetku podnikateľa v dôsledku darovania.
