Najčastejšie chyby vo všeobecných obchodných podmienkach pri predaji cez e-shop

Predaj tovarov a služieb prostredníctvom internetového obchodu, predstavuje pre obchodníkov jednoduchý a efektívny spôsob ako osloviť široký okruh potenciálnych zákazníkov, zvýšiť predaje ponúkaných produktov, a to aj bez potreby prevádzkovania kamennej predajne. Pri takomto spôsobe predaja ide podľa § 14 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), o uzatvorenie zmluvy na diaľku, na ktorú sa vzťahuje prísnejšia ochrana spotrebiteľa, než pri predaji v kamennej predajni, a to najmä z dôvodu, že spotrebiteľ nemá možnosť kupovaný tovar vyskúšať, overiť jeho funkčnosť a vychádza len z opisu, ktorý obchodník poskytne spotrebiteľovi, čím sa len prehlbuje informačná asymetria medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorá je osobnou prítomnosťou spotrebiteľa v kamennej predajni do určitej miery vyvážená.

Okrem uvedeného sa na obchodníka, predávajúceho prostredníctvom e-shopu vzťahujú aj iné predpisy, a to napríklad:

1. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“),
2. zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) a
3. zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o e-shopoch“).

Každý z týchto právnych predpisov stanovuje pre obchodníka povinnosti, ktoré majú dopad aj na všeobecné obchodné podmienky. Paradoxne však ani jeden z vyššie uvedených zákonov (okrem Obchodného zákonníka, avšak v inej súvislosti) nepozná pojem „všeobecné obchodné podmienky“ a ani jeden nehovorí priamo, čo by mali všeobecné obchodné podmienky komplexne obsahovať. Takáto právna roztrieštenosť a neurčitosť vytvára ideálny priestor pre vznik chýb a omylov.

Prvé a najčastejšie pochybenie obchodníka: označenie a uvedenie komunikačných prostriedkov

Častokrát na e-shopoch nie je zrejmé, že aký subjekt ponúkané produkty predáva a akým spôsobom sa môže spotrebiteľ na obchodníka obrátiť, pričom ide o podstatnú vec, nakoľko pri neskorších sporoch je dôležité aby kupujúci vedel voči akému subjektu a akým spôsobom si má svoje práva uplatniť. Aj keď nie je vyslovene upravené, či označenie, resp. uvedenie komunikačných prostriedkov obchodníka musí byť napísané vo všeobecných obchodných podmienkach, tak v tomto prípade predstavujú najvhodnejšie miesto na ich umiestnenie, aby neskôr nevznikli pochybnosti o ich poskytnutí kupujúcemu.

Vo všeobecnosti podľa § 8 Obchodného zákonníka platí, že podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti pod svojim obchodným menom. Zákon o e-shopoch v § 4 ods. 1 ďalej upresňuje, že obchodník musí uviesť názov, obchodné meno a sídlo v prípade právnickej osoby a meno, priezvisko a miesto podnikania v prípade fyzickej osoby, DIČ, ak je platiteľom DPH, e-mailovú adresu a telefónne číslo, označenie registra, ktorý ho zapísal spolu s číslom zápisu a názov a adresu dozorového alebo dohľadového orgánu.

Ďalej Zákon o ochrane spotrebiteľa v § 15 ods. 1 rozširuje okruh komunikačných prostriedkov o iný prostriedok online komunikácie, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uchovávať na trvanlivom médiu obsah písomnej komunikácie s obchodníkom vrátane dátumu a času komunikácie, adresu, kde si spotrebiteľ môže uplatniť práva zo zodpovednosti za vady produktu, odstúpenie od zmluvy a iné.

Orgán dohľadu pri prvom porušení týchto povinností môže uložiť v prípade porušenia Zákona o e-shopoch pokutu od 50 Eur do 1 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie (najviac 50 000 Eur) a pri porušení § 15 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu od 200 Eur do 2 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie (najviac 200 000 Eur).

Neaktuálnosť reklamačného poriadku

Vzhľadom na dynamický rozvoj spotrebiteľského práva a čoraz väčšie množstvo spotrebiteľských vzťahov sa práva a povinnosti vo vzťahu obchodník – spotrebiteľ menia. Ako príklad je vhodné uviesť napríklad prijatie nového zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorým sa okrem zrušenia pôvodných zákonov v oblasti ochrany spotrebiteľa zmenili aj konkrétne práva a povinnosti v rámci reklamácie, resp. vytknutia vady po novom, ktoré sa bežne uvádzajú ako súčasť všeobecných obchodných podmienok, ako napríklad:

1. rozlíšenie medzi zákonnou zodpovednosťou obchodníka za vady a spotrebiteľskou zárukou,
2. zmenou domnienky existencie vady zo 6 mesiacov na 24 mesiacov,
3. zrušenie odborného posúdenia pri zamietnutí reklamácie uplatnenej do 12 mesiacov od kúpy a pod.

Uvedenie neaktuálnych alebo nesprávnych ustanovení vo všeobecných obchodných podmienkach pritom nemusí bezprostredne viesť k poškodeniu spotrebiteľa, avšak v prípade vzniku sporu môže takýto stav predstavovať pre obchodníka významné právne riziko, najmä z hľadiska jeho dôkazného postavenia, ako aj riziko uloženia sankcie zo strany príslušného orgánu dohľadu za porušenie zákonných povinností.

Nedostatočný spôsob oboznámenia spotrebiteľa s obsahom všeobecných obchodných podmienok

Samotné umiestnenie všeobecných obchodných podmienok na webovej stránke obchodníka totiž nemusí byť v každom prípade dostatočné na preukázanie, že spotrebiteľ mal pred uzavretím zmluvy reálnu možnosť oboznámiť sa s ich obsahom. Obchodník by preto mal zabezpečiť, aby boli všeobecné obchodné podmienky spotrebiteľovi sprístupnené spôsobom, ktorý umožňuje ich uchovanie a neskoršiu reprodukciu v nezmenenej podobe. Zároveň je nevyhnutné, aby spotrebiteľ pred odoslaním objednávky jednoznačne potvrdil, že sa s všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámil a súhlasí s ich obsahom. V prípade sporu pritom obchodník nesie dôkazné bremeno týkajúce sa splnenia informačných povinností voči spotrebiteľovi, a preto nestačí iba tvrdiť, že všeobecné obchodné podmienky boli na internetovej stránke dostupné.

Za vhodné možno považovať napríklad odoslanie všeobecné obchodné podmienky na e-mailovú adresu spotrebiteľa spolu s potvrdením objednávky, prípadne ich sprístupnenie v podobe dokumentu, ktorý si spotrebiteľ môže stiahnuť a uchovať. Takýto postup zároveň obchodníkovi umožňuje preukázať, že spotrebiteľovi bolo poskytnuté konkrétne znenie všeobecných obchodných podmienok, a to ešte pred uzavretím zmluvy.

Záver

Všeobecné obchodné podmienky nemožno vnímať iba ako formálnu súčasť internetového obchodu, ale ako dôležitý nástroj, prostredníctvom ktorého obchodník plní viaceré zákonné informačné povinnosti voči spotrebiteľovi. Ich nedostatky pritom nemusia spočívať len v nesprávnom alebo neúplnom obsahu, ale aj v neaktuálnosti jednotlivých ustanovení či v nedostatočnom spôsobe, akým sú spotrebiteľovi sprístupnené. Práve vzhľadom na roztrieštenosť právnej úpravy je preto nevyhnutné, aby obchodník pri tvorbe a pravidelnej aktualizácii všeobecných obchodných podmienok zohľadňoval všetky relevantné právne predpisy a ich aktuálne znenie.

Správne nastavené a spotrebiteľovi preukázateľne sprístupnené všeobecné obchodné podmienky môžu zároveň významne znižovať právne riziká spojené s prevádzkovaním e-shopu a prípadnými spormi so spotrebiteľmi. Všeobecné obchodné podmienky by preto mali byť vytvorené s ohľadom na konkrétny spôsob podnikania obchodníka, pravidelne aktualizované a spotrebiteľovi poskytované takým spôsobom, aby obchodník dokázal v prípade sporu preukázať splnenie svojich informačných povinností.

K téme