Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Viac ako tretina Slovákov žije zo dňa na deň a to im nedovoľuje robiť si plány ani len na šesť mesiacov dopredu.
Tvrdia to autori Tieňovej správy o chudobe a sociálnom vylúčení na Slovensku v roku 2012. Slovenská sieť proti chudobe, Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied a nadácia Friedrich Ebert Stiftung vytvorili dokument, v ktorom vyhodnocujú niekoľko štatistických údajov slovenských aj zahraničných inštitútov.
Problém je aj v nevalorizovaní dávok v hmotnej núdzi
Rozdielom oproti správam, ktoré Slovensko posiela napríklad ústredným orgánom EÚ, je, že chudobu tieňová správa vyhodnocuje aj z ľudskoprávneho hľadiska, hovorí jedna z autoriek sociologička Zuzana Kusá.
Zámerom správy okrem iného je, aby sa o tomto spoločenskom probléme viac diskutovalo, a to aj inak ako iba o ekonomickej téme alebo ako o záťaži na verejných výdavkoch. Poukázať chce aj na nedostatočné politiky ochrany pred chudobou. Kusá kritizuje, že oficiálne správy Slovenskej republiky o chudobe sú stručné, čiastkové a povrchné. „Žiadna správa sa v posledných rokoch nevenovala napríklad otázke dostatočnosti príjmov, ktoré poskytuje štát svojim obyvateľom v rámci systému sociálnej ochrany,“ tvrdí sociologička.
Porovnaním maximálnych dávok v hmotnej núdzi so životným minimom a príjmovou chudobou sa dá podľa nej určiť, že sociálna ochrana z hľadiska príjmov je zlá. Tento nedostatok vystupuje o to ostrejšie, že od roku 2009 sa dávky v hmotnej núdzi nevalorizovali i napriek tomu, že Slovákom rástli životné náklady, zvýšila sa DPH a vzrástli ceny potravín.
„Chudoba je rana ľudskej dôstojnosti,“ tvrdí Kusá. Slovensko sa podľa nej pýši 13-percentnou mierou chudoby, ktorá predstavuje celoeurópsky podpriemer. Z pohľadu na štandardy kúpnej sily však vyplýva, že chudobní Slováci majú výrazne nižšiu možnosť zabezpečiť si živobytie ako napríklad chudobní Briti. Silnejú aj tendencie obviňovať chudobných z toho, že si za svoju životnú situáciu môžu výlučne sami a nie politické elity, tvrdí sociologička. Anna Galovičová zo Slovenskej siete proti chudobe tvrdí, že problém tak nadobúda už aj závažný psychologický rozmer.
