Slovensko na 47. mieste v rebríčku konkurencieschopnosti

Bratislava, 8. septembra 2009 – Slovenská republika sa hodnotení konkurencieschopnosti umiestnila na 47. mieste v rebríčku 133 krajín. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2009-2010, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum (SEF).Oproti minulému roku si SR pohoršila o 1 priečku. Na vrchole rebríčka je Švajčiarsko, ktoré odsunulo minuloročného víťaza, USA, na druhú pozíciu. Nasledujú Singapur, Švédsko a Dánsko. V top 10 naďalej prevažujú európske ekonomiky, keď ďalšie miesta obsadili Fínsko, Nemecko a Holandsko. Česká republika si medziročne polepšila o 2 priečky a umiestnila sa na 31. mieste. Poľsko si zlepšilo pozíciu o 7 miest a v rebríčku je pred Slovenskom na 46. priečke. Maďarsko sa v rebríčku taktiež posunulo nahor – z minuloročného 62. miesta na súčasné 58.Správa o globálnej konkurencieschopnosti hodnotí schopnosť krajín zabezpečiť vysokú úroveň prosperity pre svojich občanov. Sleduje fungovanie verejných inštitúcií, analyzuje hospodárske politiky a faktory podmieňujúce udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte.„Svetová hospodárska kríza spôsobila, že väčšina hodnotených krajín dosiahla v tomto roku nižšie skóre Indexu konkurencieschopnosti v porovnaní s rokom 2008. Kvôli výraznej vzájomnej previazanosti ekonomík však v rebríčku nedošlo k výraznejším posunom“, hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra. V súvislosti s umiestnením Slovenska dodáva: „Nízka schopnosť vlády zlepšovať podnikateľské prostredie, reformovať a odstraňovať zásadné bariéry podnikania spôsobujú, že Slovensko v rebríčku konkurencieschopnosti kleslo už po tretí krát v rade. Toto hodnotenie ukazuje, že SR stráca svoj náskok pred ostatnými krajinami V4. Kým naša ekonomika v rebríčku medziročne klesá, ďalšie krajiny V4 stúpajú a dve sa umiestnili pred nami“.Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikuje SEF vysokú mieru klientelizmu v krajine; v hodnotení tejto oblasti sme na 127. priečke v 133 miestnom rebríčku. Medzi najvýraznejšími konkurenčnými nevýhodami sa ďalej nachádzajú nízka vymožiteľnosť práva, mimoriadne nízka dôvera verejnosti vo finančnú bezúhonnosť politikov, nízka efektívnosť verejných výdavkov, netransparentnosť pri verejnom obstarávaní, vysoké administratívne zaťaženie a náklady poľnohospodárskej politiky. Výrazne zaostáva letecká infraštruktúra a verejná doprava. V oblasti pracovného trhu je problémom nízka pružnosť pracovného práva (rekordný prepad z 15. miesta na 82. v priebehu 3 rokov) a rastúce riziko tzv. úniku mozgov. Medzi výraznými konkurenčnými výhodami sa nachádzajú otvorenosť slovenskej ekonomiky zahraničným investorom prinášajúcim na Slovensko nové technológie, legislatíva podporujúca prílev investícií, nízke colné bariéry, rozvinutý trh tovarov a služieb, vysoká koreláciu medzi výškou miezd a produktivitou práce, nízke riziko terorizmu, zdravý bankový sektor a relatívne dobrá dostupnosť financovania. V oblasti zdravia obyvateľstva dosiahla SR dokonca dve prvenstvá v skupine 133 hodnotených ekonomík ako krajina s najnižším rizikom výskytu malárie a HIV.Na základe úrovne minuloročného HDP bolo Slovensko v roku 2009 prvý krát hodnotené v rámci skupiny rozvinutých krajín, ktorých hospodársky rozvoj je podľa SEF založený predovšetkým na schopnosti inovovať. „Paradoxne práve inovácie, spolu s vysokoškolským vzdelávaním, fungovaním verejných inštitúcií a kvalitou infraštruktúry sú oblasťami, v ktorých Slovensko výrazne zaostáva za vyspelým svetom“, hovorí R. Kičina. Mierne zaostávanie je v základnom vzdelávaní, technologickej vybavenosti krajiny, veľkosti trhu a vyspelosti podnikových procesov. S vyspelým svetom sa môžeme porovnávať v oblasti rozvinutosti trhov. V makroekonomickej stabilite sme dokonca tesne nad priemerom vyspelých krajín.Informáciu poskytla:Podnikateľská aliancia SlovenskaRóbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS   tel.: 02/ 582 33 481, 0907 706 112e-mail: kicina@alianciapas.sk

Odporúčané ebooky

K téme