Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Vzdelanie sestier je na Slovensku dobre nastavené, chýbajú však kompetencie. Uviedla to v rozhovore pre agentúru SITA prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) Iveta Lazorová. „U nás sestra, či je so strednou zdravotníckou školou, či má bakalára, magisterské štúdium, špecializáciu, všetky máme rovnaké kompetencie. Práve to chceme zmeniť, aby sme sestry odbremenili od základnej ošetrovateľskej starostlivosti, čo sa týka hygieny, kŕmenia, polohovania pacientov, ošetrovanie rán, to sú veci, na ktoré nepotrebuje sestra mať vysokoškolské vzdelanie, preto máme kategóriu zdravotníckych pracovníkov – zdravotníckych asistentov,“ konštatovala Lazorová.
Šéfka komory upozornila, že na Slovensku vychovávame zdravotníckych asistentov, avšak neprichádzajú do systému. „Prečo neprichádzajú, pretože časť z nich, ak ukončí školu, ide pracovať do zahraničia za úplne iných podmienok. Časť z nich pokračuje v štúdiu na vysokej škole, lebo nechcú tú prácu robiť, lebo je to najťažšia práca v zdravotníctve, samozrejme najmenej zaplatená,“ dodala Lazorová.
Komora sestier chce nastaviť systém tak, aby sestry, ktoré robia základnú starostlivosť, boli tiež patrične ohodnotené. „Preto my neohovoríme iba o sestrách v tomto zákone (novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti pozn. redakcie), ale aj o ostatných zdravotníckych pracovníkoch. Dnes mladý človek po maturite, zdravotnícky asistent nepôjde robiť túto prácu za 400 eur,“ povedala Lazorová.
Problémom okrem platov sú aj momentálne podmienky. Ak sa má zdravotná sestra podľa Lazorovej v službe starať o 30 pacientov, z toho 15 je nechodiacich, čiže ich treba poumývať, nakŕmiť, spolohovať, nie je schopná potom poskytnúť adekvátnu starostlivosť pre všetkých. „Ak ja nemám ani asistenta, ani sanitára, tak môžem 12 hodín behať a neurobím to, čo by som mala, pretože to sa jednoducho nedá. Často vnímajú pacienti sestry, že sú stále nevrlé, neusmievajú sa, no ale skúste sa usmievať, keď odbehnete „maratón“, aký výraz budete mať. Proste my musíme tisíc vecí naraz riešiť,“ argumentovala Lazorová.
Výraznou prekážkou pri výkone povolania je podľa šéfky komory aj nedostatočné vybavenie. „Aj by ste možno zvládli tých tridsať pacientov, ale nemáte s čím pracovať, pretože vám povedia, že nemáme rukavice, nemáme infúzie, všetko si musíte zháňať, lebo treba šetriť. V takom systéme sa nedá pracovať,“ komentovala. „V Trnave perú obväzy, sestry majú príkaz. V nočných službách perú obväzy – elastické, aby ušetrili, aby sa dali použiť opakovane. To sa robí v mnohých prípadoch, že jednorazové materiály sa predezinfikujú, presterilizujú a opakovane sa používajú,“ upozornila Lazorová na zlú situáciu.
V niektorých krajinách EÚ vyšetrujú pacientov samotné sestry, to by mohlo podľa Lazorovej pomôcť slovenskému systému. Ako vysvetlila, pacient príde, sestra mu spraví kontrolu, posúdi výsledky a podľa toho ho odporučí k lekárovi. „Ak u nás pacient navštívi lekára dvanásťkrát do roka a v EÚ šesťkrát alebo päťkrát, tak asi niekde chyba je, máme viac chorých pacientov, alebo systém nevieme dobre nastaviť?“ pýta sa čelná predstaviteľka komory. Spomínané vyšetrenia, ktoré by robili sestry, môžu ušetriť zdravotníctvu podľa nej mnoho peňazí. „Lekárska starostlivosť je drahá, sesterská by bola oveľa lacnejšia. Čiže ponúkame riešenia, ale nikto to nechce riešiť,“ uzavrela.
