Aké zmeny v systéme starobného dôchodkového sporenia a zabezpečenia nás čakajú od roku 2022?

V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa momentálne nachádza návrh ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme. Návrhom sa okrem iného upravuje automatický vstup do druhého dôchodkového piliera pre mladých ľudí s možnosťou výstupu do dvoch rokov, minimálna príspevková sadzba do druhého piliera, či právo odísť do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch.

Cieľom nového zákona je:

• prijať ústavnú úpravu definujúcu základné parametre prvého a druhého piliera dôchodkového systému,
• zreformovať všetky piliere dôchodkového systému s cieľom zlepšiť finančnú udržateľnosť a zvýšiť dôchodky pre občanov,
• zlepšiť informovanosť a transparentnosť dôchodkového systému pre občanov,
• v tzv. prvom pilieri (priebežne financovaný systém)
  • posilniť udržateľnosť väzbou na demografický vývoj a posilniť transparentnosť a spravodlivosť systému,
  • zaviesť spravodlivý systém valorizácie dôchodkov,
  • spravodlivo zohľadniť obdobia výkonu práce a samostatnej zárobkovej činnosti, poberania materského a rodičovského príspevku vo vzťahu k nároku na dôchodok,
  • umožniť pracujúcim deťom prispievať k dôchodku ich rodičov formou asignácie časti ich príspevku z vymeriavacieho základu,
  • spravodlivo upraviť minimálny dôchodok,
• v tzv. druhom pilieri (starobné sporenie)
  • zaviesť automatický vstup pre osoby do 35 rokov veku, s možnosťou výstupu v určenej dobe,
  • zaviesť dobre nastavenú investičnú politiku, vychádzajúcu z rozhodnutí profesionálnych investorov a posudzovať kapitalizáciu príspevkov s použitím medzinárodných benchmarkov,
  • zlepšiť postupný programový výber.

Od navrhovaných ústavných zmien v oblasti dôchodkového systému sa očakáva vytvorenie podmienok pre dlhodobú stabilitu dôchodkového systému a vytvorenie základného rámca pre širšie štrukturálne reformy.

Účinnosť novej právnej úpravy sa navrhuje od 1. januára 2022.

Základné ustanovenia

Nový ústavný zákon ustanovuje niektoré podrobnosti o základnom práve na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a ustanovuje organizáciu starobného dôchodkového systému. Návrh ústavného zákona má za cieľ ustanoviť na ústavnej úrovni východiská a základné limity, obmedzenia pre zákonnú úpravu tohto základného práva. Hlavným cieľom je, aby vo veciach, ktoré návrh ústavného zákona upravuje explicitne určitým spôsobom, nebolo možné zákonnou úpravou tento spôsob zmeniť. Ide napríklad o ustanovenia o organizácii starobného dôchodkového systému v tzv. prvom pilieri, ktorý nebude možné zveriť osobe súkromného práva alebo o ustanovenia o tzv. valorizácii starobných dôchodkov, ktoré budú predstavovať jediný možný spôsob plošného zvyšovania starobných dôchodkov do budúcnosti. Vo veciach, kde sa predpokladá zákonná úprava a zároveň pre prípad jej prijatia sa očakáva určitá jej kvalita sa navrhujú aj konkrétne parametre takejto úpravy.

Starobný dôchodkový systém

Starobný dôchodkový systém je organizovaný ako univerzálny systém, založený na jednotných podmienkach výkonu základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe pre všetky zúčastnené osoby, bez možnosti odlišnej úpravy pre konkrétne, druhovo určené skupiny zúčastnených osôb, ak takúto úpravu výslovne neumožňuje tento ústavný zákon. Tvorí ho starobné dôchodkové zabezpečenie a starobné dôchodkové sporenie. Na účely hmotného zabezpečenia v starobe môžu byť zákonom ustanovené dobrovoľné sporiace nástroje nad rámec starobného dôchodkového systému.

Suma uhradených platieb spojených s účasťou na starobnom dôchodkovom zabezpečení a starobnom dôchodkovom sporení musí byť v zákonnej úprave základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe zohľadnená. Náročnosť alebo všeobecná prospešnosť činnosti, ktorú počas doby účasti zúčastnená osoba vykonávala môže byť zohľadnená v zákonnej úprave doby účasti, ako podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia alebo v zákonnej úprave hodnoty tohto starobného dôchodku. Zákonná úprava starobného dôchodkového zabezpečenia musí byť založená na solidarite medzi jednotlivými generáciami zúčastnených osôb, ako aj medzi zúčastnenými osobami v rámci jednej generácie.

Starobný dôchodok

Hmotným zabezpečením v starobe je starobný dôchodok. Starobný dôchodok je možné poskytovať ako peňažné plnenie alebo v peniazoch oceniteľné plnenie. Starobný dôchodok sa poskytuje zo starobného dôchodkového zabezpečenia, a ak je osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení, aj zo starobného dôchodkového sporenia.

Účasť na starobnom dôchodkovom systéme je spojená s povinnosťou úhrady platby s výnimkami, ktoré ustanoví zákon. Základ pre výpočet povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom zabezpečení a s účasťou na starobnom dôchodkovom sporení musí byť rovnaký.

Zákon môže ustanoviť, že zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa poskytuje aj plnenie na účely základného práva na hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu spojeného s podstatným poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo pri strate živiteľa. Ak dôjde ku kumulácii nárokov na plnenie alebo kumulácii plnení pri výkone základného práva na hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu spojeného s podstatným poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo pri strate živiteľa, zákon môže ustanoviť, že sa poskytuje len jedno plnenie, ktoré je pre osobu výhodnejšie alebo ustanoviť, že sa niektoré plnenia poskytujú len v čiastočnej hodnote.

Starobné dôchodkové zabezpečenie

Starobné dôchodkové zabezpečenie je organizované ako priebežne financovaný systém a vykonáva ho subjekt verejnej správy.

Účasť na starobnom dôchodkovom zabezpečení, v rozsahu ustanovenom zákonom, vzniká a zaniká zo zákona. Pre osoby, ktorým účasť na dôchodkovom zabezpečení nevzniká a nezaniká zo zákona môže byť ustanovená aj možnosť dobrovoľnej účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení.

Sumu, ktorú môže subjekt, ktorý vykonáva starobné dôchodkové zabezpečenie použiť na správu starobného dôchodkového zabezpečenia ustanoví zákon. Štát každoročne poskytne na starobné dôchodkové zabezpečenie prostriedky v sume rovnajúcej sa sume povinných platieb spojených s účasťou na starobnom dôchodkovom sporení za predchádzajúci kalendárny rok.

Vznik nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia je podmienený splnením aspoň jednej z nasledujúcich kombinácií podmienok:

1. dosiahnutie doby účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení a dosiahnutie počtu rokov veku,
2. dosiahnutie doby účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení a dosiahnutie počtu odpracovaných rokov.

Zákon ustanoví okamih vzniku nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia. Tiež sa zákonom ustanoví, čo sa považuje za dobu účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení a v akej časti musí byť doba účasti spojená so splnením povinností spojených s úhradou povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom zabezpečení a môže ustanoviť aj iné kvalitatívne podmienky spojené s dobou účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení alebo jej časťou a spôsob určenia hodnoty starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia tak, aby starostlivosť o maloleté dieťa, počas ktorej osoba nevykonávala zárobkovú činnosť, nemala negatívny vplyv na hodnotu starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia.

Spôsob určenia hodnoty starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia vo väzbe na okamih vzniku nároku na starobný dôchodok alebo okamih uplatnenia tohto nároku sa zákonom ustanoví tak, aby celková suma predpokladaných doživotne poskytnutých starobných dôchodkov zo starobného dôchodkového zabezpečenia bola v priemere rovnaká bez ohľadu na to, kedy nárok na starobný dôchodok vznikne alebo je uplatnený, zohľadňujúc priemernú strednú dĺžku života v Slovenskej republike, predpokladané úpravy starobného dôchodku v budúcnosti a zmenu hodnoty starobného dôchodku v čase.

Podmienka počtu rokov veku sa zákonom ustanoví tak, aby počet rokov veku bol priamo úmerne závislý od zmeny priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike a zmena priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike sa zohľadňovala bez potreby ďalšej právnej úpravy alebo vykonania právneho úkonu.

Ak zákon ustanoví možnosť poskytovať zúčastnenej osobe plnenie aj pred vznikom nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia, ktoré sa poskytuje z prostriedkov starobného dôchodkového zabezpečenia, musí zároveň ustanoviť, že toto plnenie sa poskytuje len do okamihu vzniku nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia a suma takto poskytnutého plnenia sa zohľadní v hodnote starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia.

Starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa v jednom kalendárnom roku poskytuje najviac v hodnote dvanástich starobných dôchodkov zo starobného dôchodkového zabezpečenia.

Zákon ustanoví dobu účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení, vrátane kvalitatívnych podmienok s ňou spojených, po ktorej dosiahnutí musí hodnota starobného dôchodku dosahovať hodnotu, ktorá postačuje na zabezpečenie základných životných podmienok.

Výška starobného dôchodku

Hodnota poskytovaného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa každému poberateľovi pravidelne zvyšuje o zákonom ustanovené percento tak, aby zvýšenie bolo priamo úmerne závislé od rastu životných nákladov domácností osôb, ktorým je poskytovaný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia, vyjadrených vývojom spotrebiteľských cien.

Hodnota poskytovaného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa každému poberateľovi mimoriadne zvýši o zákonom ustanovené percento, ak neexistuje vysoké riziko dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky a súčasne sú dosiahnuté zákonom ustanovené hodnoty makroekonomických ukazovateľov.

Zákon ustanoví mechanizmus korekcie, ktorý sa uplatní, ak existuje vysoké riziko dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky. Mechanizmus korekcie môže spočívať v jednej z nasledovných možností alebo v ich kombinácii:

1. úprava podmienok pre povinné platby spojené s účasťou na starobnom dôchodkovom zabezpečení, vedúca k zvýšeniu výberu prostriedkov z týchto platieb,
2. úprava okamihu vzniku nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia,
3. dočasné pozastavenie alebo spomalenie zvyšovania hodnoty nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia platnej ku dňu začatia jeho poskytovania, ak zákon takýto spôsob zvyšovania hodnoty nároku na starobný dôchodok ustanoví.

Príplatok k starobnému dôchodku

Osoba, ktorej je poskytovaný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia a ktorá vychovala dieťa, má nárok na príplatok k starobnému dôchodku zo starobného  dôchodkového zabezpečenia v sume časti uhradenej povinnej platby spojenej s účasťou dieťaťa, ktoré vychovala, na starobnom dôchodkovom zabezpečení. Príplatok je najmenej v sume jednej pätiny sumy uhradenej povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom systéme. Uplatnenie nároku a poskytovanie príplatku nemá vplyv na hodnotu nároku na starobný dôchodok ani na hodnotu starobného dôchodku dotknutého dieťaťa zo starobného dôchodkového zabezpečenia.

Starobné dôchodkové sporenie

Starobné dôchodkové sporenie je organizované ako príspevkovo definovaný kapitalizačný systém, ktorého cieľom je najmä dlhodobé zhodnocovanie povinných platieb uhradených na starobné dôchodkové sporenie a môže ho vykonávať subjekt verejnej správy alebo subjekt súkromného práva.Ten, kto vykonáva starobné dôchodkové sporenie, podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.

Účasť na starobnom dôchodkovom sporení vzniká v okamihu vzniku účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení, ak tento okamih nastal najmenej 30 rokov predzákonom ustanoveným okamihom vzniku nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia.

Zánik účasti na starobnom dôchodkovom sporení je podmienený jednostranným právnym úkonom zúčastnenej osoby. Zúčastnená osoba môže vykonať právny úkon vedúci k zániku účasti na starobnom dôchodkovom sporení len v zákonom ustanovenej lehote, ktorá nesmie byť dlhšia než dva roky odo dňa vzniku účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

Sumu, ktorú môže subjekt, ktorá vykonáva starobné dôchodkové sporenie použiť na správu starobného dôchodkového sporenia ustanoví zákon, pričom miera zhodnotenia povinných platieb uhradených na starobné dôchodkové sporenie, vyhodnocovanej voči referenčným ukazovateľom sa v tejto sume zohľadňuje.

Suma povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom sporení je najmenej jedna štvrtina sumy povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom systéme.

Nárok na starobný dôchodok

Nárok na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia vzniká v okamihu vzniku nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia. 

Starobný dôchodok zo starobného  dôchodkového sporenia sa poskytuje formou doživotného finančného plnenia. Hodnota starobného dôchodku zo starobného  dôchodkového sporenia sa určuje v závislosti od hodnoty nasporenej sumy a priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike. Hodnota nasporenej sumy primerane zohľadňuje dobu účasti na starobnom dôchodkovom sporení, platby uhradené na starobné dôchodkové sporenie a ich zhodnotenie a náklady na správu starobného dôchodkového sporenia.

Starobný dôchodok zo starobného  dôchodkového sporenia je možné poskytnúť jednorazovo v celej hodnote nasporenej sumy alebo v jej časti len pri uplatnení si nároku na starobný dôchodok zo starobného  dôchodkového sporenia a len, ak

1. vzhľadom na nízku hodnotu nasporenej sumy celkom zjavne nie je doživotným poskytovaním možné dosiahnuť primerané hmotné zabezpečenie v starobe, alebo
2. ide o jednorazové poskytnutie osobe v osobitne ťažkej životnej situácii, kedy by doživotné poskytovanie nebolo spravodlivé požadovať.

Nasporená suma zo starobného  dôchodkového sporenia pred uplatnením nároku na starobný dôchodok zo starobného  dôchodkového sporenia je predmetom dedenia.

Zhodnocovanie povinných platieb

Zhodnocovanie povinných platieb uhradených na starobné dôchodkové sporenie musí byť vykonávané tak, aby zúčastnenej osobe zachovávalo vysokú pravdepodobnosť čo najvyššieho starobného dôchodku zo starobného  dôchodkového sporenia, pri zohľadnení veku osoby, v ktorom jej účasť na starobnom dôchodkovom sporení vznikla a zohľadnení a pravidelnom prehodnocovaní vývoja priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike a predpokladaného okamihu vzniku nároku na starobný dôchodok zo starobného  dôchodkového sporenia.

Osoba, ktorá vykonáva dôchodkové sporenie je povinná ho vykonávať s cieľom zhodnocovať povinné platby uhradené na starobné dôchodkové sporenie a zachovávať vysokú pravdepodobnosť čo najvyššieho starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia. Podmienky zhodnocovania povinných platieb uhradených na starobné dôchodkové sporenie, týkajúce sa najmä pravidiel udržateľného investovania, investičných nástrojov a určovania vhodnej investičnej politiky, ako aj výberu spôsobov zhodnotenia vo vzťahu k referenčným ukazovateľom ustanoví zákon.

Informovanosť

Osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom systéme a na dobrovoľnom sporení na účely hmotného zabezpečenia v starobe má právo na informácie týkajúce sa predpokladaného stavu a vývoja jej hmotného zabezpečenia v starobe, s cieľom umožniť dlhodobo plánovať a prijímať zodpovedné rozhodnutia na dosiahnutie takého hmotného zabezpečenia v starobe, ktoré najviac zodpovedá možnostiam a potrebám zúčastnenej osoby.

Spoločné ustanovenia

Ak Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dospeje k záveru, že existuje vysoké riziko dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky predloží Národnej rade Slovenskej republiky návrh opatrení v starobnom dôchodkovom zabezpečení, ktoré prispejú k zníženiu tohto rizika a k zabezpečeniu udržateľnosti starobného dôchodkového systému v nasledujúcich troch kalendárnych rokoch. Návrh opatrení predloží vláda do šiestich mesiacov odo dňa zverejnenia záveru o existencii vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky.

Každý návrh všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky musí obsahovať vyčíslenie vplyvov jeho schválenia na starobný dôchodkový systém.

Prechodné ustanovenia

Tento ústavný zákon sa vzťahuje aj na nároky zo základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktoré vznikli pred dňom účinnosti tohto ústavného zákona, ak to nie je v neprospech oprávnených osôb.

Ustanovenie čl. 5 ods. 4 sa na nároky podľa odseku 1 použije len, ak oprávnená osoba nevyužila možnosť skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok z dôvodu výchovy alebo starostlivosti o dieťa podľa doterajších predpisov.

Počet odpracovaných rokov sa na účely čl. 5 ods. 1 ustanoví k účinnosti tohto ústavného zákona s platnosťou na rok 2022 na 40 rokov.

Počet rokov veku sa na účely čl. 5 ods. 1 ustanoví k účinnosti tohto ústavného zákona s platnosťou na rok 2022 na 63 rokov.

Ustanovenia článku 8 sa prvýkrát použijú od 1. januára 2023. Príplatok podľa článku 8 ods. 1 je do 31. decembra 2029 najviac v sume päť percent zo základu na výpočet povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom systéme.

Ustanovenie článku 10 ods. 2 sa prvýkrát použije od 1. januára 2024. Suma povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom sporení podľa článku 10 ods. 2 je do 31. decembra 2029 najviac šesť percent zo základu na výpočet povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom systéme.

Odporúčané ebooky

K téme