Ako riešiť omeškanie so splnením zmluvného záväzku
Medzi nároky v súvislosti s omeškaním patrí aj nárok strany dotknutej omeškaním požadovať náhradu škody.
Omeškanie vo všeobecnosti nemá za následok zánik záväzku
V súčasnom uponáhľanom svete sa snáď nenájde nikto, kto by už niečo nezmeškal. Odpúšťanie drobných prehreškov v podobe posúvania termínov a neskoršieho uhrádzania faktúr tak trochu patrí k dobrým obchodným vzťahom. Čo však robiť v prípade, keď sa z doby splatnosti stáva čisto orientačný termín a jej nedodržiavanie takpovediac národným športom?
Kedy dochádza k splneniu záväzku
Zjednodušene možno povedať, že predmetom každého záväzku je povinnosť jednej strany (prípadne i obidvoch strán) poskytnúť druhej strane určité plnenie (niečo druhej strane dať alebo určitým spôsobom konať, prípade sa nejakého konania zdržať alebo niečo strpieť) a povinnosť druhej strany ponúknuté plnenie prijať. Strana, ktorá má plnenie poskytnúť, sa vo všeobecnosti označuje ako dlžník a strana, ktorá má plnenie prijať, ako veriteľ.
Na to, aby poskytnutie plnenia, resp. prijatie plnenia, malo za následok prirodzený zánik daného záväzku (teda jeho splnenie), musí spĺňať určité kvalitatívne požiadavky. V prípade dlžníka sa vyžaduje, aby plnil (i) riadne a (ii) včas. Riadnym plnením je potrebné rozumieť také plnenie, ktoré spĺňa všetky náležitosti dojednané stranami alebo vyplývajúce z právnych predpisov, a to najmä v súvislosti s predmetom plnenia (čo sa malo plniť), spôsobom plnenia (ako sa to malo plniť), miestom plnenia (kde sa malo plnenie poskytnúť), osobou, ktorá mala plnenie poskytnúť aj osobou, ktorej sa malo plniť. Včasné plnenie je plnenie uskutočnené v dobe dojednanej stranami, pričom v závislosti od povahy záväzku môže ísť o termín dokedy sa má splniť (napr. vykonanie stavebných úprav do 3 mesiacov od podpisu zmluvy), alebo o presný termín, kedy sa má plniť (napr. poskytnutie cateringových služieb v určený deň a hodinu).
Avšak na to, aby mohol dlžník plniť riadne a včas, sa spravidla vyžaduje aj spolupôsobenie druhej strany – veriteľa (napr. v podobe umožnenia vstupu na pozemok za účelom vykonania stavebných úprav, prevzatia vykonaného diela a pod.). Pokiaľ veriteľ v rozpore s dojednaniami s dlžníkom neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo ak neposkytne dlžníkovi súčinnosť potrebnú na riadne splnenie záväzku dlžníka, porušuje tým svoje povinnosti.
Čo je omeškanie?
Omeškanie predstavuje porušenie vyššie uvedených povinností niektorou zo strán, teda keď dlžník nesplní svoj záväzok riadne alebo včas (tzv. omeškanie dlžníka), alebo keď veriteľ neprijme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne súčinnosť potrebnú na riadne splnenie. Omeškanie trvá až do riadneho splnenia predmetných povinností alebo do času, kým záväzok zanikne iným spôsobom (napr. odstúpením od zmluvy niektorou zo strán).
Strana však nie je v omeškaní, pokiaľ svoj záväzok nemôže splniť v dôsledku omeškania druhej strany – napríklad ak veriteľ v rozpore so svojimi povinnosťami odmieta poskytnúť dlžníkovi súčinnosť potrebnú na riadne splnenie dlžníkovho záväzku, dlžník po dobu takéhoto omeškania veriteľa nie je v omeškaní so splnením svojho záväzku. Zákon pritom pamätá aj na takéto prípady a umožňuje dlžníkovi alternatívne splnenie záväzku, a to v podobe uloženia predmetu plnenia do úradnej úschovy; vynaložené náklady spojené s takýmto alternatívnym splnením znáša veriteľ.
Je potrebné zdôrazniť, že omeškanie vo všeobecnosti nemá za následok zánik záväzku. V prípade omeškania dlžníka je dlžník v omeškaní aj naďalej povinný poskytnúť dojednané plnenie, a to v dodatočnej primeranej lehote, ktorú by mu na tento účel mal veriteľ poskytnúť; ak dlžník nesplní svoj záväzok ani v dodatočnej lehote, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť. Výnimkou sú prípady, kedy je čas plnenia určený presne a zo zmluvy (alebo z povahy veci) vyplýva, že na oneskorenom plnení veriteľ nemôže mať záujem – v takýchto prípadoch platí, že pokiaľ veriteľ dlžníkovi bez zbytočného odkladu neoznámi, že trvá na dodatočnom plnení, zmluva sa od začiatku zrušuje.
Úroky z omeškania
O úrokoch z omeškania hovoríme v súvislosti s omeškaním dlžníka so splnením peňažného záväzku. V dôsledku takého omeškania vzniká veriteľovi (popri nároku na splnenie záväzku) nárok na zaplatenie úrokov z omeškania (resp. poplatku z omeškania v prípade nájomných vzťahov). Jedná sa o nárok, ktorý veriteľovi vzniká priamo zákona. V tejto súvislosti je však potrebné rozlišovať, či ide o občianskoprávny alebo o obchodnoprávny vzťah (typicky vo vzájomných vzťahoch medzi podnikateľmi). V prípade občianskoprávnych vzťahov výšku úrokov z omeškania stanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Úprava úrokov z omeškania v obchodnoprávnych vzťahoch je trochu odlišná – veriteľ má právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., podľa ktorého sa sadzba úrokov z omeškania rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Namiesto takto stanovených úrokov z omeškania však môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, ktorá sa následne použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Pokiaľ je dlžníkom tzv. subjekt verejného práva, je v prípade omeškania s plnením peňažného záväzku povinný zaplatiť úroky z omeškania minimálne vo výške stanovenej vyššie uvedeným nariadením vlády, a to aj v prípade, ak je v zmluve dojednaná nižšia výška úrokov z omeškania.
Ďalšie nároky v súvislosti s omeškaním
Rozdielna výška úrokov z omeškania nie je jediným rozdielom medzi omeškaním v občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahoch. Obchodný zákonník (na rozdiel od Občianskeho zákonníka) pre prípad, že v zmluve nie je lehota splatnosti upravená, stanovuje lehotu splatnosti v trvaní 30 dní odo dňa, kedy nastala „rozhodujúca udalosť“ (deň doručenia dokladu, deň poskytnutia plnenia veriteľom, prípadne deň skončenia prehliadky plnenia veriteľa), pričom jej márnym uplynutím sa dlžník dostáva do omeškania. Okrem toho má veriteľ v prípade omeškania dlžníka aj právo na tzv. paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku tejto paušálnej náhrady nákladov takisto stanovuje vyššie uvedené nariadenie vlády a predstavuje 40 eur jednorazovo, bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Obchodný zákonník okrem toho vymedzuje tzv. nekalé zmluvné podmienky a nekalú zmluvnú prax – jedná sa o také zmluvné dojednania, resp. obchodnú prax, týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré sú v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod; takéto dojednania, resp. prax, Obchodný zákonník sankcionuje neplatnosťou. Na posúdenie, či ide o nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax, sú podľa Obchodného zákonníka rozhodujúce všetky okolnosti prípadu, najmä súlad so zásadou poctivého obchodného styku, povaha predmetu plnenia záväzku a existencia spravodlivého dôvodu.
Ďalším nárokom v súvislosti s omeškaním je nárok strany dotknutej omeškaním požadovať náhradu škody. V prípadoch omeškania so splnením peňažného záväzku sa však tohto nároku môže strana dotknutá omeškaním domáhať len vtedy, ak škoda nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania (v prípade občianskoprávnych vzťahov), resp. úrokmi z omeškania a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (v prípade obchodnoprávnych vzťahov). Okrem toho, ak má strana, ktorá sa dostane do omeškania, v súvislosti s plnením záväzku vo svojej dispozícii vec patriacu druhej strane, prechádza na ňu po dobu omeškania nebezpečenstvo škody na tejto veci (pokiaľ toto nebezpečenstvo neznášala už predtým).
Omeškanie a odstúpenie od zmluvy
S omeškaním so splnením záväzku môže byť napokon spojené aj právo druhej strany odstúpiť od zmluvy. Toto právo a podmienky jeho uplatnenia môžu byť upravené v zmluve, no vyplývajú aj priamo zo zákona – Obchodný zákonník stanovuje, že ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
Porušenie zmluvy sa považuje za podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy (alebo to v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na okolnosti prípadu), že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy; pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Ak omeškanie predstavuje nepodstatné porušenie zmluvy, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy vtedy, keď strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
Pre prípad omeškania si napokon môžu strany dojednať aj právo na uplatnenie iných sankcií. V týchto prípadoch najčastejšie pôjde o rôzne zmluvné pokuty, ale môže sa jednať napr. aj o „urýchlenie splatnosti“, kedy sa v dôsledku omeškania so zaplatením určitej splátky stane splatnou celá pohľadávka.
Ako sa chrániť pred omeškaním druhej strany
Na tento problém žiaľ neexistuje univerzálny recept. Hoci omeškanie nie je najhoršou formou porušenia zmluvných povinností, v praxi predstavuje jeden z najväčších problémov a nezriedka zapríčiňuje tzv. „druhotnú platobnú neschopnosť“. Z preventívnych opatrení možno odporučiť venovať v zmluvách primeranú pozornosť nastaveniam harmonogramov plnení, úprave akceptačných procedúr a lehôt na odstraňovanie prípadných nedostatkov, otázkam vzniku nároku na vystavenie faktúry, plynutia lehoty splatnosti a jej prípadného prerušenia či spočívania, ale aj problematike doručovania a komunikácie strán.
Zmluvné strany si môžu taktiež dojednať rôzne zabezpečovacie inštitúty, využitie ktorých umožňuje slovenský právny poriadok. Ani tá najdokonalejšia zmluva nedokáže eliminovať riziko omeškania úplne; môže však stranám poskytnúť viacero nástrojov na odstránenie či zmenšenie vzniknutých škôd. A v neposlednom rade je vždy potrebné, aby strany aj v prípade určitých problémov medzi sebou komunikovali a snažili sa nájsť konštruktívne riešenie, ktoré stranám môže neraz ušetriť dlhé a nákladné spory, i keď za cenu malých obetí na obidvoch stranách.
Autor: JUDr. Matej Sedláček, autor je advokát v advokátskej kancelárii NIELSEN MEINL, s.r.o.