Ako vyplniť daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby v roku 2021 (za rok 2020)

Daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby do troch kalendárnych mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia (kalendárny rok, alebo hospodársky rok, prípadne iné zákonom určené obdobie), ak zákon neurčuje inak. Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu alebo deň pracovného pokoja (nedeľa, sviatok, štátny sviatok), posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Ak je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, podáva sa daňové priznanie za rok 2020 do 31. 3. 2021.

Číselné údaje, vyjadrujúce peňažné sumy, sa uvádzajú v eurách, s presnosťou na eurocenty. Všetky prepočty sa vykonajú s presnosťou na dve desatinné miesta, pričom druhá číslica za desatinnou čiarkou sa upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej, tak, že zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny a zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, sa zväčšuje o jednu.

Ak daňovník zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky a nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky alebo nemá na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, je povinný podať priznanie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. Ak tento daňovník má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť, alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky alebo má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, je povinný podať priznanie do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Správca dane môže na žiadosť daňovníka podanú najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie priznania predĺžiť lehotu na podanie priznania najviac o tri kalendárne mesiace u daňovníka v konkurze a likvidácii. U ostatných daňovníkov sa predĺži lehota na podanie priznania na základe oznámenia podaného správcovi dane najneskôr do uplynutia lehoty na podanie priznania najviac o tri kalendárne mesiace, resp. o šesť kalendárnych mesiacov pri dosiahnutí zdaniteľných príjmov zo zdrojov v zahraničí.

Každý daňovník je povinný podať priznanie v ustanovenej lehote s výnimkou daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie za podmienok vymedzených v § 41 ods. 1 zákona, ktorý nemusí podať priznanie, ak má iba príjmy uvedené v tomto ustanovení. Priznanie je povinný podať aj ten daňovník, ktorého správca dane vyzve na podanie priznania podľa § 15 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Priznanie sa podáva vecne príslušnému orgánu, t. j. daňovému úradu. Na účely podania priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa zákona a v termíne na podanie priznania ju uložiť podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Pred uplynutím lehoty na podanie priznania môže daňovník podľa ustanovenia § 16 ods. 1 daňového poriadku podať opravné priznanie, kedy sa toto tlačivo označí ako “opravné” v záhlaví I. časti.

Ak daňovník zistí, že jeho daň má byť vyššia, ako bola ním priznaná alebo správcom dane vyrubená, je podľa § 16 ods. 2 daňového poriadku povinný podať do konca nasledujúceho mesiaca po tomto zistení dodatočné priznanie, kedy sa toto tlačivo označí v záhlaví ako “dodatočné daňové priznanie”. Dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt povinný podľa § 16 ods. 3 daňového poriadku podať aj vtedy, ak zistí, že daňová strata je nižšia ako bola uvedená v priznaní. V II. časti, v oddiele – Dodatočné daňové priznanie uvedie deň, kedy došlo k zisteniu skutočnosti, ktorá zakladá povinnosť podať dodatočné priznanie.

Daň je splatná v lehote na podanie priznania alebo v lehote do ôsmich dní od doručenia oznámenia čísla účtu správcom dane vedeného pre daňovníka, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie priznania. Z rozdielu medzi daňou vypočítanou v priznaní a vyššou daňou uvedenou v dodatočnom priznaní, daňou zistenou správcom dane alebo určenej správcom dane podľa pomôcok, uloží správca dane daňovníkovi pokutu podľa
§ 155 daňového poriadku. Pri určení a vyrubení výšky úroku z omeškania za oneskorené zaplatenie dane postupuje správca dane podľa § 156 daňového poriadku.

Tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb si môžete stiahnuť tu: Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2020

Elektronicky môžete vyplniť daňové priznanie na stránke finančnej správy.

V prémiovej časti obsahu nájdete:

• I. časť – Údaje o daňovníkovi
• II. časť – Výpočet základu dane a dane
• III. časť –Tabuľky pomocných výpočtov a doplňujúcich údajov
• IV. časť – Zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia podľa § 17f zákona
• V. časť – Podiely na zisku (dividendy) a iné príjmy, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e zákona
• VI. časť –Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov právnickej osoby
• VIII. časť – Žiadosť o platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f v splátkach
• IX. časť – Žiadosť o vrátenie daňového preplatku

I. časť – Údaje o daňovníkovi

V riadku 02 sa uvedie identifikačné číslo organizácie (IČO). IČO sa zarovnáva sprava. Ak IČO obsahuje menej ako 12 čísiel, nepoužité polia zostávajú prázdne.
V riadku 03 sa uvedie trojmiestny kód právnej formy daňovníka. Len v prípade daňovníka, ktorým je pozemkové spoločenstvo a spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov (resp. iné spoločenstvo) sa doteraz uvádzal okrem trojmiestneho kódu aj štvrtý údaj (číslo), ktorý slúžil len na rozlíšenie spoločenstiev pre daňové účely. Zavedením osobitného kódu právnej formy daňovníka pre pozemkové spoločenstvo (272 a pre spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov (271) už štvrtý údaj (číslo) nie je potrebný, a preto sa u daňovníka nevypĺňa.

Verejná obchodná spoločnosť 111
Spoločnosť s ručením obmedzeným 112
Komanditná spoločnosť 113
Nadácia 117
Neinvestičný fond 118
Nezisková organizácia 119
Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby 120
Akciová spoločnosť 121
Európske zoskupenie hospodárskych záujmov 122
Európska spoločnosť 123
Európske družstvo 124
Jednoduchá spoločnosť na akcie 125
Poľovnícka organizácia 141
Družstvo 205
Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov 271
Pozemkové spoločenstvo 272
Združenie spoločníkov pozemkových úprav 273
Štátny podnik 301
Národná banka Slovenska 311
Banka – štátny peňažný ústav 312
Rozpočtová organizácia 321
Príspevková organizácia 331
Verejná výskumná inštitúcia 333
Fondy 381
Verejnoprávna inštitúcia 382
Iná organizácia verejnej správy 383
Zahraničná osoba 421
Doplnková dôchodková poisťovňa 434
Komoditná burza 445
Združenie (zväz, spolok, spoločnosť, klub a iné) 701
Politická strana, politické hnutie 711
Cirkevná organizácia 721
Stavovská organizácia –profesná komora 741
Komora (s výnimkou profesných komôr) 745
Záujmové združenie právnických osôb 751
Obec (obecný úrad), mesto (mestský úrad) 801
Samosprávny kraj (úrad samosprávneho kraja) 803
Medzinárodné organizácie a združenia 921
Zastúpenie zahraničnej právnickej osoby 931

V riadku 04 sa uvedie kód SK NACE Rev. 2 podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností. Kód SK NACE nahrádza kód OKEČ a klasifikáciu kódov SK NACE možno nájsť na internetovej stránke www.statistics.sk. V kolónke „Hlavná, prevažná činnosť“ sa uvádza názov činnosti, z ktorej v zdaňovacom období daňovník dosiahol najvyšší príjem.

Právny nástupca daňovníka, ktorý podáva priznanie za daňovníka podľa § 49 ods. 6 zákona, uvádza v riadku 01 daňové identifikačné číslo daňovníka a v riadku 05 názov daňovníka, za ktorého podáva priznanie.
Podľa prechodného ustanovenia § 52zk zákona sa ustanovenie § 46b v znení účinnom do 31. decembra 2017 naposledy uplatnilo za zdaňovacie obdobie končiace 31. decembra 2017 a ak je zdaňovacím obdobím hospodársky rok za zdaňovacie obdobie končiace v priebehu kalendárneho roka 2018. Ak daňovník zaplatil za zdaňovacie obdobia končiace v rokoch 2015 až 2017 a pri zdaňovacom období, ktorým je hospodársky rok, končiace v rokoch 2015 až 2018, daňovú licenciu podľa § 46b zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017, nárok podľa § 46b ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017 na zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní sa uplatňuje aj po 31. decembri 2017 v súlade s § 46b ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017.

U daňovníka na účely určenia výšky daňovej licencie na účely zápočtu daňovej licencie podľa § 46b a § 52zk zákona sa vyznačí, či:

• k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
• jeho ročný obrat presiahol 500 000 eur,
• uplatňuje zníženie daňovej licencie podľa § 46b ods. 3 zákona na polovicu.

Definícia ročného obratu nebola ustanovená priamo v zákone, ale zákon sa odvolával na § 6 ods. 4 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa za ročný obrat považuje u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva súhrn výnosov zo všetkých ním vykonávaných činností za príslušné zdaňovacie obdobie. Daňovník, ktorý uplatňuje započítanie daňovej licencie podľa § 52zk zákona a § 46b ods. 5 zákona, zaškrtne polia na prvej strane a zároveň vyplní riadok 900, t. j. uvedie sumu daňovej licencie, ktorú by teoreticky platil (podľa kritérií, ktoré spĺňa k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, za ktoré podáva priznanie napr. k 31.12.2020), ak by v príslušnom zdaňovacom období vykázal daňovú stratu alebo daň nižšiu ako je ustanovená výška daňovej licencie. Započítanie daňovej licencie vykoná daňovník v riadkoch 900 až 1000 a vyplní tabuľku K.

II. časť – Výpočet základu dane a dane

Popis položky

V riadku 100 sa uvedie u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva výsledok hospodárenia pred zdanením, zistený v účtovníctve (zisk alebo strata), neupravený vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti o nárok na podiel na zisku, či o povinnosť k úhrade straty vo vzťahu k spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárom komanditnej spoločnosti. U daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva sa uvedie rozdiel medzi príjmami a výdavkami (kladný alebo záporný). Ak je výsledkom hospodárenia zisk, alebo ak je rozdiel medzi príjmami a výdavkami kladný, riadok 100 sa označí znamienkom plus (+). Ak je výsledkom hospodárenia strata, alebo ak je rozdiel medzi príjmami a výdavkami záporný, riadok 100 sa označí znamienkom mínus (-). Súčasťou riadku 100 je aj výsledok hospodárenia (zisk alebo strata) stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí.

V riadku 100 uvádza daňovník vykazujúci výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo výsledok hospodárenia upravený podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona (tabuľka G2 riadok 3 alebo tabuľka G3 riadok 4).

Daňovník vyplňujúci tabuľku G2 predkladá ako prílohu priznania evidenciu v rozsahu účtovnej závierky, z ktorej by vyčíslil výsledok hospodárenia, ak by účtoval podľa opatrení vydaných Ministerstvom financií Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve okrem poznámok.

Daňovník vyplňujúci tabuľku G3 predkladá ako prílohu priznania prehľad úprav vykonaných podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/011053/2006-72 z 15. februára 2006, ktorým sa ustanovuje spôsob úpravy výsledku hospodárenia vykázaného daňovníkom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo v znení Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 19. decembra 2006 č. MF/026217/2006-72 a Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. februára 2015 č. MF/006689/2015-721 v rámci transformácie výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia (tabuľka G3 riadok 4).
V riadku 100 vykazuje daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie účtujúci:

• a) v sústave podvojného účtovníctva výsledok hospodárenia v úhrne z hlavnej nezdaňovanej a zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti uvedený v tabuľke C1 v riadku 1,
• b) v sústave jednoduchého účtovníctva rozdiel príjmov a výdavkov v úhrne z nezdaňovanej a zdaňovanej činnosti uvedený v tabuľke C2 v riadku 1.

Položky zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami

V riadku 110 sa uvedie aj rozdiel zvyšujúci základ dane, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných a finančných vzťahoch závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných a finančných vzťahoch (§ 17 ods. 5 zákona), ak nie je súčasťou výsledku hospodárenia v riadku 100.
V riadku 130 sa uvedú v úhrne výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 alebo § 21a zákona a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore alebo nad rozsah § 19 zákona z III. časti – tabuľka A, okrem súm uvedených v riadkoch 140, 150 a 180.
V riadku 140 sa uvádzajú sumy podľa § 17 ods. 19 zákona, ktoré sú daňovým výdavkom až po zaplatení, t. j. neboli zaplatené do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa o nich účtovalo ako o náklade:

• kompenzačné platby vyplácané podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach,
• výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,
• výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka,
• odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby,
• výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 zákona vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nezmluvného štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 zákona pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli,
• výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1, 69.2, 70.1 a 70.22,
• paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby,
• výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe podľa § 50 a § 51 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe v znení neskorších predpisov, ak neboli zaplatené. Úprava základu dane pri nesplnení ďalších podmienok podľa § 17 ods. 19 písm. h) zákona okrem podmienky zaplatenia sa vykoná v riadku 305.
• výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a) zákona,
• daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa zákona č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Upozornenie

V prípade výdavkov (nákladov) zaúčtovaných v zdaňovacom období predchádzajúcom kalendárnemu roku 2020, resp. hospodárskemu roku, ktorý začal po 1. januári 2020, sa uplatňuje § 17 ods. 19 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019 aj po 31. decembri 2019 [napr. výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov zaúčtované do 31. decembra 2019 sa zahrnujú do základu dane rovnomerne počas doby ich platnosti najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené; normy a certifikáty neprevyšujúce obstarávaciu cenu 2 400 eur sa zahrnú do základu dane jednorazovo, avšak len po zaplatení].
V riadku 150 sa uvádza dočasný rozdiel, o ktorý odpisy hmotného majetku uplatnené v účtovníctve prevyšujú odpisy tohto majetku podľa zákona (III. časť, kladný rozdiel riadku 1 a riadku 6 tabuľky B). V opačnom prípade sa použije riadok 250.

V riadku 170 sa vykoná úprava (zvýšenie) základu dane v prípade zrušenia daňovníka s likvidáciou a pri vyhlásení konkurzu (§ 17 ods. 8 zákona). U daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva budú v tomto riadku zahrnuté aj zostatky vytvorených zákonných rezerv a opravných položiek, tvorba ktorých bola uznaná za daňový výdavok (ak nesúvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu) za predpokladu, že táto úprava nie je už premietnutá v riadku 100. V tomto riadku sa uvedú aj rozdiely vzniknuté pri úprave základu dane pri predaji podniku (§ 17a zákona), pri nepeňažnom vklade (§ 17b a § 17d zákona) a pri zrušení daňovníka bez likvidácie (§ 17c a § 17e zákona), pričom ide o rozdiely, ktoré vznikajú u daňovníka, ktorý predáva podnik alebo jeho časť, vkladá nepeňažný vklad, daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie. V tomto riadku sa rovnako uvedú rozdiely, ktoré podľa ustanovení § 17a až 17e zákona vznikajú u daňovníka, ktorý kupuje podnik alebo jeho časť, je príjemcom nepeňažného vkladu alebo je právnym nástupom daňovníka zrušeného bez likvidácie. Úprava (zníženie) základu dane sa vykoná v riadku 280. Rozčlenenie položiek (podľa účtovných kupín) z úhrnnej sumy uvedenej v tomto riadku sa uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka.

V riadku 180 sa uvedú ostatné sumy zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami uvedený v riadku 100, ak nie sú už uvedené v riadkoch 110 až 170. Daňovník, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti v tomto riadku uvedie rozdiel medzi jeho podielom na základe dane (alebo daňovej strate) a podielom na výsledku hospodárenia verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, pokiaľ je tento rozdiel kladný (ak je tento rozdiel záporný, uvedie ho v riadku 290).
V riadku 180 sa uvedú aj:

• kurzové rozdiely zvyšujúce výsledok hospodárenia uvedený v riadku 100, vyplývajúce z uplatnenia § 17 ods. 17 zákona; uplatnenie osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov alebo ukončenie uplatňovania osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 zákona sa vyznačí na strane 1 priznania,
• sumy, ktoré v dôsledku zmeny účtovnej metódy pri použití medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17 ods. 2 písm. d) zákona (okrem úpravy základu dane podľa § 17 ods. 44 zákona) zvýšili vlastné zdroje, a ktoré by inak ovplyvnili zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období,
• suma zvýšenia základu dane (ak nie je súčasťou riadku 100) podľa § 17i zákona,

Vecná náplň riadku 180 sa uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka.

Položky znižujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami

V riadku 210 sa uvádzajú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 zákona, ak sú súčasťou riadku 100. Podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona predmetom dane nie je podiel na zisku vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, podiel na výsledku podnikania vyplatený tichému spoločníkovi, vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou okrem týchto príjmov plynúcich od daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona. Podľa § 52 ods. 24 zákona, ustanovenie § 12 ods. 7 písm. c) zákona sa použije na podiely na zisku vyplácané zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti zákona, t. j. na podiely na zisku vyplácané z výsledku hospodárenia vykázaného v zdaňovacom období za rok 2004, resp. z výsledku hospodárenia vykázaného v zdaňovacom období nasledujúcom po roku 2003. V riadku 210 sa uvedú aj príjmy nezahrnované do základu dane podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona, z ktorých je daň vyberaná zrážkou (§ 43 zákona), vybraním ktorej je daňová povinnosť splnená.

V riadku 240 sa uvedú príjmy (výnosy) oslobodené od dane podľa § 13a a § 13b zákona, ak sú súčasťou sumy v r. 100. Ide o príjmy (výnosy) z :

• odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom, a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov) – § 13a zákona,
• odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie počítačového programu (softvér), ktorý je výsledkom vývoja vykonávaného daňovníkom a podlieha autorskému právu, a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov) – §13a zákona,
• predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom – § 13b zákona.

U daňovníka, ktorý vypĺňa riadok 240, sa zaškrtne súčasne na 1. strane priznania možnosť: „Uplatnenie oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b zákona a vypĺňa sa aj Príloha k § 13a a § 13b zákona.
V riadku 1 tejto prílohy sa uvádza úhrnná výška uplatneného oslobodenia podľa § 13a zákona, v riadku 2 úhrnná výška uplatneného oslobodenia podľa § 13b zákona. Údaj z riadku 3, na ktorom sa uvádza úhrnná výška oslobodenia spolu podľa § 13a a § 13b zákona, sa prenáša do riadku 240. V Prílohe k § 13a a § 13b zákona daňovník uvádza aj číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený, alebo názov počítačového programu (softvér).
V riadku 260 sa uvedú príjmy (výnosy) z predaja akcií akciovej spoločnosti, obchodného podielu u spoločníka s ručením obmedzeným alebo u komanditistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí oslobodené od dane podľa § 13c zákona, ak sú súčasťou sumy v r. 100 a sú splnené podmienky pre oslobodenie uvedené v § 13c zákona a § 52zn ods. 17 zákona.
V riadku 270 sa uvedú sumy:

• výdavky (náklady) podľa § 17 ods. 19 zákona, ktoré boli zaplatené v zdaňovacom období za ktoré sa priznanie podáva – viď výdavky (náklady) uvedené v riadku 140 (ak nie sú súčasťou sumy v riadku 100),
• výdavky (náklady), o ktorých bolo účtované v nákladoch a ktoré sa do 31. decembra 2003 zahrnovali do základu dane až po ich zaplatení sa v súlade s § 52 ods. 12 zákona zahrnú do základu dane po ich zaplatení aj po 31. decembri 2003.

V riadku 290 sa uvedú ostatné sumy znižujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami uvedený v riadku 100, ak nie sú už uvedené v riadkoch 210 až 280.
V riadku 290 sa uvedú aj:

• kurzové rozdiely znižujúce výsledok hospodárenia uvedený v riadku 100, vyplývajúce z uplatnenia § 17 ods. 17 zákona; uplatnenie osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov alebo ukončenie uplatňovania osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 zákona sa vyznačí na strane 1 priznania,
• sumy, ktoré v dôsledku zmeny účtovnej metódy pri použití medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17 ods. 2 písm. d) zákona (okrem úpravy základu dane podľa § 17 ods. 44 zákona) znížili vlastné zdroje, a ktoré by inak ovplyvnili zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období.
• suma zníženia základu dane (ak nie je súčasťou riadku 100) podľa § 17i zákona v znení účinnom od 1. januára 2020.

Vecná náplň riadku 290 sa uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka.

Položky upravujúce základ dane alebo daňovú stratu

V riadku 301 sa uvádza základ dane alebo daňová strata podľa § 17 ods. 38 zákona. U daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, je súčasťou tohto základu dane alebo daňovej straty aj časť základu dane alebo daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, pripadajúca na spoločníka alebo komplementára. V tomto riadku sa uvádza aj základ dane alebo daňová strata nerezidenta vyčíslená v riadku 10 tabuľky H.

Riadok 302 vypĺňa daňovník, ktorý nespĺňa podmienku výšky základu dane uvedeného v riadku 301 pre možnosť uplatnenia celého ročného odpisu, resp. pomernej časti ročného odpisu z osobného automobilu so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 34 zákona) a daňovník, ktorý nespĺňa podmienku výšky základu dane pre možnosť uplatnenia nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci pri prenajatom osobnom automobile so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 35 zákona). Uvádza sa suma, ktorá zvyšuje základ dane. Suma celého ročného odpisu je súčasťou sumy v riadku 2 tabuľky B.

V riadku 303 sa uvádza suma členských príspevkov vyplývajúcich z nepovinného členstva v právnickej osobe, ktorá prevyšuje limit ustanovený v § 19 ods. 3 písm. n) zákona.

V riadku 304 sa u daňovníka, u ktorého nie je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, uvádza suma výdavkov za alkoholické nápoje – víno (§ 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. spotrebnej dane z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov) poskytované ako reklamný predmet, prevyšujúca 5 % zo základu dane. Víno je považované za reklamný predmet, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur/ks. Ak hodnota vína spĺňajúceho kritérium reklamného predmetu presiahne v úhrne 5 % zo základu dane uvedeného v riadku 301, uvedie sa v riadku 304 suma prevyšujúca týchto 5 %.

V riadku 305 sa uvádza suma zvýšenia základu dane podľa § 17 ods. 19 písm. h) zákona.
Podľa § 17 ods. 19 písm. h) zákona sú súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe, poskytnuté počas obdobia trvania tejto zmluvy v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane. Ak daňovník vykáže v riadku 301 daňovú stratu alebo 0 je povinný o sumu zaplateného sponzorského zvýšiť základ dane. V tomto riadku sa uvádza aj suma nepoužitého sponzorského, ak sponzor vykázal kladný základ dane v riadku 301, avšak sponzorovaný nepoužil všetky prostriedky prijaté na základe zmluvy o sponzorstve v športe v príslušnom zdaňovacom období.

V riadku 306 sa uvádza suma zvýšenia základu dane podľa § 17 ods. 39 zákona. Ak držiteľ motorového vozidla , ktoré je určené na predaj do jedného roka od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike nevykoná prevod držby motorového vozidla a zároveň do 15 dní po uplynutí tejto lehoty neuhradí poplatok podľa 6. bodu poznámok k položke 65 sadzobníka správnych poplatkov zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. v znení zákona č. 342/2016 Z. z. vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, je povinný v zdaňovacom období, v ktorom uplynie lehota na úhradu tohto poplatku, zvýšiť základ dane o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovania, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Takto postupuje v každom zdaňovacom období, až kým nedôjde k úhrade poplatku.

V riadku 307 sa uvádza v úhrne suma zníženia základu dane podľa § 17 ods. 37 zákona pri poskytovaní praktického vyučovania žiakovi na základe učebnej zmluvy uzatvorenej medzi daňovníkom ako zamestnávateľom a zákonným zástupcom žiaka alebo plnoletým žiakom podľa § 19 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V riadku 308 sa uvádza v úhrne suma kladných základov dane kontrolovaných zahraničných spoločností podľa § 17h zákona, u ktorých vzniká povinnosť zahrnúť ich do základu dane podľa § 17h ods. 4 až 6 zákona. Suma uvedená v r. 308 môže byť v budúcich zdaňovacích obdobiach aj záporná, ak by daňovník uplatnil postup podľa § 17h ods. 9 až 11 zákona; v tomto prípade uvádza sumu v r. 308 so záporným znamienkom (-).

Základ dane alebo daňová strata

Riadok 320 vypĺňa len komanditná spoločnosť a verejná obchodná spoločnosť (verejná obchodná spoločnosť vypĺňa priznanie len po riadok 400, na ktorom vykazuje nulu).
V riadku 330 sa uvedie úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, ktoré sa podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vynímajú zo zdanenia na území Slovenskej republiky. Na účely vyňatia základov dane podliehajúcich zdaneniu v zahraničí je základom dane rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami podľa zákona, vyčíslený podľa § 14 zákona.

Ak je daňovníkom spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti, bude suma uvedená v tomto riadku obsahovať aj na neho pripadajúcu pomernú časť príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí z tejto spoločnosti, vynímaných zo základu dane podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ak sú zahrnuté do základu dane v riadku 310.
Daňovník uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka rozčlenenie úhrnnej čiastky z tohto riadku na časť vzťahujúcu sa k verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, a na časť vzťahujúcu sa k vlastnej podnikateľskej činnosti daňovníka.

Položky odpočítateľné od základu dane uvedeného v r. 400

V riadku 410 sa vykoná odpočet daňovej straty na základe výpočtu v tabuľke D.
V riadku 500 sa uvádza základ dane z riadku 400 znížený o daňovú stratu. Ak je v riadku 400 uvedená daňová strata alebo nula, potom sa v riadku 500 uvedie nula.

Zníženie základu dane

V riadku 501 sa vykoná odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona na základe výpočtu uvedeného v Prílohe k § 30c zákona – Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj a údaje o projektoch výskumu a vývoja podľa § 30c zákona.
V hornej časti Prílohy k § 30c zákona uvedie daňovník číslo projektu z celkového počtu projektov (napr. 001/001, 002/003 a pod.) a dátum začiatku realizácie projektu. V stĺpci 1 sa uvádza vždy zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol nárok na odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona, pričom údaje sa vyplňujú od najstaršieho obdobia po najnovšie. V stĺpci 2 sa uvedie celková výška nároku na odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30c ods. 1 zákona, ktorá daňovníkovi v zdaňovacom období vznikla pri jednotlivom projekte. V stĺpci 3 daňovník uvádza nárok na odpočet výdavkov (nákladov) alebo jeho časť, ktorú si odpočítava v príslušnom zdaňovacom období. Ak daňovník realizuje viaceré projekty, je povinný vyplniť prílohu za každý projekt samostatne (každý projekt = samostatná príloha). Riadky 7, 8 a 9 sa vypĺňajú iba v Prílohe k § 30c zákona, v ktorej sa uvádza projekt č. 1.
Riadok 7 obsahuje úhrnnú sumu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 1 zákona skutočne odpočítavanú v danom zdaňovacom období za všetky projekty. Riadok 7 vypĺňa aj daňovník, ktorý odpočítava výdavky (náklady) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona iba na jeden projekt, pričom tento riadok obsahuje rovnaký údaj, aký je uvedený v riadku 6. Suma v riadku 7 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 500.
V riadku 8 sa uvedie suma odpočtu podľa § 30c ods. 2 zákona skutočne odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období. Suma v riadku 8 po zohľadnení sumy v riadku 7 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 500. Daňovník uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka sumu odpočtu výdavkov podľa § 30c ods. 2 zákona na ktorej odpočítanie má nárok v príslušnom zdaňovacom období, ako aj neuplatnenú sumu odpočtu podľa § 30c ods. 2 zákona, ktorú si prenáša do nasledujúcich zdaňovacích období podľa § 30c ods. 9 zákona.
Riadok 9 sa vypĺňa iba v Prílohe k § 30c zákona, v ktorej sa uvádza projekt č. 1 a obsahuje súčet súm uvedených v riadku 7 a riadku 8. Suma v riadku 9 nesmie byť vyššia ako suma uvedená v riadku 500; zároveň sa suma uvedená v riadku 9 prenáša do riadku 501 priznania.
V Prílohe k § 30c zákona sa uvádzajú aj ciele, ktoré sa daňovník snaží projektom dosiahnuť a ktoré sú merateľné po ukončení projektu.

Upozornenie

Podľa § 52zza ods. 17 zákona v znení účinnom od 1. januára 2020 je možné v zdaňovacom období, ktoré začalo najskôr 1. januára 2020 podľa § 30c ods. 1 zákona odpočítať 200 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj.

V riadku 510 sa uvádza základ dane z riadku 500 znížený o odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj. Ak je v riadku 500 uvedená nula, potom sa v tomto riadku a v riadku 600 uvedie nula.

Sadzba dane a daň pred uplatnením úľav na dani a uplatnením zápočtu dane zaplatenej v zahraničí

V riadku 550 sa uvádza sadzba dane podľa § 15 písm. b) prvého bodu podbodu 1a. alebo podbodu 1b. zákona.

Ak suma v riadku 560 je rovná alebo nižšia ako 100 000 eur, uvedie sa v riadku 550 sadzba dane 15 %.

Ak suma v riadku 560 je vyššia ako 100 000 eur, uvedie sa v riadku 550 sadzba dane 21 %.

Upozornenie

U daňovníka, ktorý podáva priznanie na tomto tlačive za kratšie zdaňovacie obdobie roka 2021 sa v riadku 550 uvádza sadzba dane podľa § 15 písm. b) prvého bodu podbodu 1a. alebo podbodu 1b. zákona v znení účinnom od 1. januára 2021. Ak suma v riadku 560 je rovná alebo nižšia ako 49 790 eur, uvedie sa v riadku 550 sadzba dane 15%. Ak suma v riadku 560 je vyššia ako 49 790 eur, uvedie sa v riadku 550 sadzba dane 21 %.

V riadku 560 sa uvádza úhrn zdaniteľných príjmov daňovníka, od ktorého sa odvíja možnosť uplatnenia sadzby dane z príjmov vo výške 15 %, ak tento úhrn neprevyšuje sumu 100 000 eur. Úhrn zdaniteľných príjmov sa vypočíta z tabuľky C1 (riadok 6), alebo tabuľky C2 (riadok 6), alebo tabuľky F (riadok 1), alebo tabuľky G1 (riadok 1) upraveného o položky vzťahujúce sa k výnosom z tabuľky G3 (riadok 2 a 3) alebo tabuľky G2 (riadok 1) znížený o tie príjmy (výnosy), ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené a z tabuľky H (riadok 2 až 10 stĺpca 1).

Úľavy na dani

V riadku 610 sa uvádza úľava na dani (napr. podľa § 35, 35a, 35b a § 35c zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na prechodné ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 zákona a § 30a a 30b zákona). V tomto riadku sa uvádza aj suma úľavy na dani podľa § 30d zákona, ktorú si uplatňuje sociálny podnik podľa zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. U daňovníka v popise položky riadku 610 sa vypíše na označené miesto tá úľava, ktorá sa uplatňuje.

Daň po uplatnení zápočtu dane zaplatenej v zahraničí

V riadku 710 sa uvádza zápočet dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45 zákona, uvedenej v III. časti – tabuľke E a v riadku 10.

Zápočet daňovej licencie z predchádzajúcich zdaňovacích období podľa § 46b a 52zk zákona

V riadku 900 sa na účely zápočtu daňovej licencie podľa § 52zk zákona uvádza ustanovená suma daňovej licencie podľa § 46b ods. 2, 3 a 6 zákona účinného do 31. decembra 2017, a to na základe skutočností, či daňovník k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia bol platiteľom dane z pridanej hodnoty, či jeho ročný obrat za zdaňovacie obdobie presiahol 500 000 eur a či by si uplatňoval zníženie daňovej licencie podľa § 46b ods. 3 zákona na polovicu.
Riadok 900 sa vypĺňa u daňovníka, ktorý uplatňuje započítanie daňovej licencie podľa § 46b ods. 5 a podľa § 52zk zákona, pričom uvedie sumu daňovej licencie, ktorú by teoreticky platil, ak by v príslušnom zdaňovacom období vykázal daňovú stratu alebo daň nižšiu ako je ustanovená výška daňovej licencie (podľa kritérií, ktoré spĺňa k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, za ktoré podáva daňové priznanie napr. k 31.12.2020) .
Riadky 910 až 1000 sa vypĺňajú len v prípade, ak je vyplnený údaj v riadku 5 v stĺpci 4 tabuľky K, t. j. len v prípade zápočtu kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou z predchádzajúcich zdaňovacích období.
V riadku 910 sa uvádza kladný rozdiel medzi daňou z riadku 800 a ustanovenou sumou daňovej licencie z riadku 900, od ktorého je možné odpočítať kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou z predchádzajúcich zdaňovacích období.
V riadku 920 sa uvedie suma zápočtu kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou z predchádzajúcich zdaňovacích období podľa § 46b ods. 5 a § 52zk zákona na základe výpočtu v tabuľke K.
V riadku 1000 sa uvedie daň po zápočte daňovej licencie z predchádzajúcich zdaňovacích období ako rozdiel dane uvedenej v riadku 800 a započítavaného kladného rozdielu uvedeného v riadku 920.

Daň upravená o preddavky na daň a daňovú licenciu

V riadku 1010 sa uvádza suma preddavkov na daň zaplatených daňovníkom v zdaňovacom období podľa § 42, § 51c ods. 1 zákona a § 24a zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (ďalej len „lex korona“) (znížená o časť prevyšujúcu preddavky na daň zaplatené do lehoty na podanie priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ktorá bola daňovníkovi vrátená na základe žiadosti podľa § 42 ods. 9 zákona a § 24a ods. 4 lex korona). Daňovník do tejto sumy uvádza aj tie preddavky na daň, ktoré uhradil po skončení zdaňovacieho obdobia, do lehoty na podanie priznania, ak sa vzťahujú k daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa priznanie podáva (napr. preddavok splatný v novembri 2020, ktorý daňovník uhradil vo februári 2021, t. j. do lehoty na podanie priznania (31.3.2021), avšak vzťahuje sa na zdaňovacie obdobie roka 2020). Rovnako súčasťou tejto sumy je aj preplatok použitý na úhradu preddavkov podľa § 79 daňového poriadku. Do tejto sumy sa nezapočítavajú preddavky na daň platené daňovníkom na budúce zdaňovacie obdobie.
V riadku 1030 sa uvádza suma dane vybraná zrážkou platiteľom dane za daňovníka, ak zrazená daň je považovaná za preddavok na daň podľa § 43 ods. 6 a 7 zákona.
V riadku 1040 sa uvádza celková suma preddavkov na daň, pričom suma dane vybranej zrážkou uvedená v riadku 1030 je započítaná na preddavok na daň v plnej výške v súlade s § 43 ods. 7 zákona.
V riadku 1050 sa uvádza daň po prípadnom zápočte daňovej licencie z predchádzajúcich zdaňovacích období pred úpravou o preddavky na daň.
V riadku 1060 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona. V tomto riadku sa uvádza suma z riadku 29 – IV. časti – Zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia podľa § 17f zákona.
V riadku 1061 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 30 – IV. časti vzťahujúca sa k presunu majetku daňovníka, odchodu daňovníka alebo presunu podnikateľskej činnosti daňovníka do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok.
V riadku 1062 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 31 – IV. časti vzťahujúca sa k presunu majetku daňovníka, odchodu daňovníka alebo presunu podnikateľskej činnosti daňovníka do iného štátu, ako je štát uvedený v riadku 1061.
V riadku 1070 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona z riadku 9 – V. časti – Podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e zákona.
V riadku 1080 sa uvádza celková daň ako súčet riadkov 1050, 1060 a 1070.
V riadku 1090 sa uvádza daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona, ktorú bude daňovník platiť v splátkach. Podľa § 17g ods. 1 zákona má daňovník možnosť daň vzťahujúcu sa na presun majetku daňovníka, odchod daňovníka alebo presun podnikateľskej činnosti daňovníka do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, platiť v splátkach. Ak chce daňovník túto možnosť využiť vyplní sa riadok 1090, kde sa uvedie sumu z riadku 1061 a zároveň sa vypĺňa VIII. časť – Žiadosť o platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona v splátkach.
V riadku 1100 sa uvádza daň na úhradu, t. j. nedoplatok dane (+). Ak daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní nepresiahne sumu 5 eur, v riadku 1100 sa uvedie nula a daň na úhradu sa neplatí, a to aj v prípade, ak daňovník použije postup podľa § 50 zákona.
V riadku 1101 sa uvádza daňový preplatok (-). Suma dane vybranej zrážkou uvedená v riadku 1030 je započítaná na preddavok na daň v plnej výške v súlade s § 43 ods. 7 zákona.

Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň

V riadku 1110 sa uvádza daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie na účely stanovenia výšky platených preddavkov na daň podľa § 42 ods. 6 zákona. Pri výpočte sa základ dane uvedený v riadku 500 prenásobí sadzbou dane uvedenou v riadku 550. Táto suma sa zníži o hodnotu uvedenú v riadku 610.
Pri stanovení preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby sa postupuje podľa § 42 ods. 1 a 2 zákona.
Ak si daňovník uplatňuje v riadku 610 úľavu v zmysle § 35, resp. § 35a zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, riadok 1110 sa nevyplňuje a daňovník nie je povinný platiť preddavky na daň.

Dodatočné daňové priznanie

Riadky 1120 až 1190 sa vypĺňajú len vtedy, ak daňovník podáva dodatočné priznanie. Hodnoty v riadkoch 1120, 1140, 1160 a 1180 sa uvádzajú v absolútnych hodnotách, t. j. bez znamienka mínus (-).

Upozornenie:

Predchádzajúcim priznaním sa rozumie priznanie podané v lehote na podanie priznania podľa § 49 zákona (riadne alebo opravné priznanie) alebo podľa § 21 lex korona, alebo bezprostredne predchádzajúce dodatočné priznanie, ak daňovník podal ďalšie dodatočné priznanie.

V riadku 1120 sa uvádza daň, ktorá bola uvedená v riadku 1050 v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie.
V riadku 1130 sa uvádza zvýšenie (+) alebo zníženie (-) dane v dodatočnom priznaní oproti dani uvedenej v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie.
V riadku 1140 sa uvádza posledná známa daňová strata uvedená v riadku 400 v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie (v tomto prípade bude v riadku 1120 uvedená 0).
V riadku 1150 sa uvádza zvýšenie (+) alebo zníženie (-) daňovej straty v dodatočnom priznaní oproti daňovej strate uvedenej v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak posledná známa daňová strata prechádza do kladnej sumy dane, v riadku 1150 sa uvedie čiastka z riadku 1140 so znamienkom mínus (-). Ak sa posledná známa kladná čiastka dane mení na daňovú stratu, v riadku 1150 sa uvedie suma z riadku 400 so znamienkom plus (+).
V riadku 1160 sa uvádza posledná známa daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona uvedená v riadku 1060 v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie.
V riadku 1170 sa uvádza zvýšenie (+) alebo zníženie (-) dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona v dodatočnom priznaní oproti dani z osobitného základu dane podľa § 17f zákona uvedenej v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie.
V riadku 1180 sa uvádza posledná známa daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona uvedená v riadku 1070 v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie.
V riadku 1190 sa uvádza zvýšenie (+) alebo zníženie (-) dane z osobitného základu dane podľa § 51e zákona v dodatočnom priznaní oproti dani z osobitného základu dane podľa § 51e zákona uvedenej v predchádzajúcom priznaní (riadnom alebo dodatočnom) podanom za príslušné zdaňovacie obdobie.

III. časť –Tabuľky pomocných výpočtov a doplňujúcich údajov

U daňovníka sa vypĺňajú len tie tabuľky III. časti, ktoré vecne súvisia s údajmi jeho priznania.

Tabuľka A – Položky, ktoré nie sú daňovými výdavkami

Táto tabuľka je rozpisom úhrnnej sumy uvedenej v II. časti v riadku 130.
V riadku 6 sa uvádzajú výdavky na reprezentáciu a výdavky na reklamné predmety podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona.
V riadku 16 sa uvedú v úhrne ostatné položky, ktoré sú súčasťou sumy uvedenej v II. časti riadku 130, a nie sú súčasťou riadkov 1 až 15. V tomto riadku sa uvádzajú aj výdavky (náklady) na víno, avšak len tie, ktoré boli vynaložené na víno nespĺňajúce kritérium reklamného predmetu, t. j. ktorého hodnota prevyšuje 17 eur/ks. Limitácia výdavkov na víno, ktoré spĺňa kritérium reklamného predmetu, sa u daňovníka, u ktorého nie je výroba vína hlavným predmetom činnosti, uvádza v riadku 304.

Tabuľka B – Odpisy hmotného majetku

V riadku 2 uvádza daňovník úhrn daňových odpisov hmotného majetku pred úpravou podľa § 17 ods. 34 zákona, ktorý zahŕňa:

• odpisy hmotného majetku pripadajúce na počet mesiacov od zaradenia majetku do užívania v prípade, ak bol majetok obstaraný počas zdaňovacieho obdobia, t. j. odpisy v 1. roku odpisovania
• ročné odpisy hmotného majetku ako v ďalších rokoch odpisovania (celoročný odpis)
• pomernú časť odpisu hmotného majetku neuplatnenú v 1. roku odpisovania
• odpisy hmotného majetku, u ktorého je prerušené odpisovanie podľa § 22 ods. 9 zákona
• odpisy vypočítané podľa § 26 ods. 6 a 7 zákona (časová a výkonová metóda odpisovania).

Súčasťou riadku 2 nie sú odpisy, ktoré si môže uplatniť daňovník pri predaji hmotného majetku, u ktorého je cena limitovaná výškou príjmov (výnosov) dosiahnutých z predaja podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona, pripadajúce na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval. Tieto sa uvádzajú v riadku 5.

Tabuľka C1 – Výsledok hospodárenia pred zdanením vykázaný daňovníkom, ktorý nie je zriadený alebo založený na podnikanie, účtujúcim v sústave podvojného účtovníctva

Údaje v tabuľke C1 sa vypĺňajú u daňovníka účtujúceho podľa:

• a) Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 14. novembra 2007 č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov,
• b) Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 30. novembra 2005 č. MF/24035/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre Sociálnu poisťovňu v znení neskorších predpisov,
• c) Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. augusta 2007 č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov.

V riadku 4 sa uvádza suma pred zdanením vyčíslená ako rozdiel podľa § 17 ods. 16 zákona, t. j. zisk z predaja tohto majetku. Údaj uvedený v tomto riadku je samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter pre účely správcu dane.
V riadku 5 sa uvádza suma príjmov z nájomného a z reklám pred zdanením vrátane príjmov z reklám oslobodených od dane podľa § 13 ods. 1 písm. g) zákona. Údaj uvedený v tomto riadku je samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter pre účely správcu dane.
V riadku 6 sa uvádza celková suma výnosov z hlavnej nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti.

Tabuľka C2 – Rozdiel príjmov a výdavkov vykázaný daňovníkom, ktorý nie je zriadený alebo založený na podnikanie, účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva

Údaje v tabuľke C2 vypĺňajú daňovníci účtujúci podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 1. decembra 2010 č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky, účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania (oznámenie č. 472/2010 Z. z.) v znení neskorších predpisov.
V riadku 4 sa uvádza suma pred zdanením vyčíslená ako rozdiel podľa § 17 ods. 16 zákona, t. j. zisk z predaja tohto majetku. Údaj uvedený v tomto riadku je samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter na účely správcu dane.
V riadku 5 sa uvádza suma príjmov z nájomného a z reklám pred zdanením vrátane príjmov z reklám oslobodených od dane podľa § 13 ods. 1 písm. g) zákona. Údaj uvedený v tomto riadku je samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter na účely správcu dane.
V riadku 6 sa uvádza celková suma príjmov z nezdaňovanej činnosti a zo zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti.

Tabuľka D – Evidencia a odpočet straty podľa § 35a a 35b zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a podľa § 30, § 30a, § 30b, § 52za ods. 4 zákona, § 52zza ods. 16 zákona a po zohľadnení odpočtu daňových strát podľa § 24b lex korona. (k r. 410 II. časti)

V stĺpci 1 sa uvádza osobitný odpočet daňovej straty po skončení uplatňovania nároku na daňový úver podľa § 35a a § 35b zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. V riadku 1 daňovník uvádza celkovú výšku daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré si prvýkrát uplatňoval nárok na daňový úver. V riadku 2 uvádza sumu odpočítavanú v príslušnom zdaňovacom období a v riadku 3 zostávajúcu časť na odpočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Ak suma uvedená v riadku 2 pozostáva z daňových strát vykázaných podľa rôznych zákonov o dani z príjmov uvedie sa spôsob vyčíslenej sumy v riadku 2 na odpočítanie v bežnom období v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka.

V stĺpcoch 2 a 3 v riadku 1 sa uvádza výška daňovej straty vykázaná v jednotlivých zdaňovacích obdobiach u daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b zákona. V riadku 2 sa uvádza suma odpočítavaná v príslušnom zdaňovacom období podľa § 30a ods. 3 písm. b) alebo § 30b ods. 3 písm. b) zákona, t. j. daňová strata je odpočítavaná nerovnomerne do výšky vykázaného základu dane. V riadku 3 sa uvádza vždy zostatok neodpočítanej daňovej straty, ktorú je možné odpočítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

V stĺpcoch 4 až 8 v riadku 1 sa uvádza celková výška daňovej straty vykázanej podľa § 30 zákona za príslušné zdaňovacie obdobie. Daňové straty sa vypĺňajú od najstaršej vykázanej daňovej straty po naposledy vykázanú daňovú stratu za predchádzajúce zdaňovacie obdobia. Daňová strata vykázaná v príslušnom zdaňovacom období sa uvádza iba v riadku 400 a v tabuľke D sa uvádza až v nasledujúcom zdaňovacom období. V riadku 2 sa uvedie suma daňovej straty, ktorú daňovník odpočíta od základu dane v príslušnom zdaňovacom období.
Podľa§ 24b lex korona mohol daňovník v predchádzajúcom zdaňovacom období neuplatnené daňové straty za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2015 až 2018 odpočítať od základu dane najviac v úhrnnej hodnote 1 000 000 eur. Daňovník odpočítaval iba tú časť neuplatnenej daňovej straty na ktorú mal nárok, t. j. neodpočítaval daňovú stratu na ktorej odpočítanie zanikol nárok v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, napr. z dôvodu nevykázania dostatočného základu dane alebo z dôvodu vykázania daňovej straty.
U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, bolo možné odpočítať neuplatnené daňové straty vykázané v zdaňovacích obdobiach 2015 až 2018, podľa § 24b lex korona v priznaní, ak posledný deň lehoty na podanie priznania uplynul v období od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020.
U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, bolo možné odpočítať daňové straty podľa § 24b lex korona, ak posledný deň lehoty na podanie priznania uplynul v období od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020.
Odpočet daňovej straty podľa § 24b lex korona sa môže uplatniť iba v jednom zdaňovacom období, ak lehota na podanie priznania uplynula v roku 2020 za viaceré zdaňovacie obdobia.Ak daňovník v predchádzajúcom zdaňovacom období uplatňoval daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia končiace v rokoch 2015 až 2018 podľa § 24b lex korona, pri odpočte daňovej straty alebo jej neodpočítanej časti, ktorá môže byť odpočítaná v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva priznanie na tomto tlačive a v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, postupuje v súlade s § 30 a § 52zza ods. 16 zákona. To znamená, že zostávajúce neuplatnené časti daňovej straty daňovník uplatní v zdaňovacích obdobiach, v ktorých by ich uplatnil podľa § 30 zákona, ak by nebol prijatý lex korona, tzn. 2. štvrtinu vykázanej daňovej straty, resp. zostávajúcu časť tejto štvrtiny odpočíta v druhom roku odpočtu príslušnej daňovej straty, 3. štvrtinu vykázanej daňovej straty, resp. jej zostávajúcu časť odpočíta v treťom roku odpočtu príslušnej daňovej straty a 4. štvrtinu vykázanej daňovej straty, resp. jej zostávajúcu časť odpočíta v štvrtom roku umorovania príslušnej daňovej straty.
Ak bola daňová strata v predchádzajúcom priznaní odpočítavaná podľa § 24b lex korona, suma odpočítavanej daňovej straty v riadku 2 nemusí zodpovedať ¼ vykázanej daňovej straty (obdobne zostávajúca časť na odpočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach v riadku 3).
Podľa § 30 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019 daňové straty vykázané do 31. decembra 2019 u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok a daňové straty u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok vykázané najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, ktoré začalo v roku 2019 a skončilo v roku 2020, je možné odpočítať najviac vo výške ¼ ročne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Napríklad u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok je možné daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie roka 2016 odpočítať vo výške poslednej ¼ v zdaňovacom období roka 2020 (ak daňovník na túto časť daňovej straty neuplatnil odpočet daňovej straty podľa § 24b lex korona).
Podľa § 30 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2020 a § 52zza ods. 16 zákona daňové straty vykázané počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré začína najskôr 1. januára 2020, je možné odpočítať najviac do výšky 50 % základu dane uvedeného v riadku 400, a to počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období.
V riadku 3 sa uvádza zostatok daňovej straty, ktorú je možné odpočítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 ods. 1 zákona.
V stĺpci 9 sa uvádza v riadku 2 súčet súm z riadku 2 v stĺpcoch 1 až 8 (tento súčet sa uvedie aj v riadku 410 priznania). V riadku 3 sa uvádza súčet súm z riadku 3 v stĺpcoch 1 až 8.

Tabuľka E – Zápočet dane zaplatenej v zahraničí

V riadku 1 sa uvádza kladný základ dane prevzatý z II. časti z riadku 400.
V riadku 2 sa uvádza úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých je uplatňovaný zápočet podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Úhrnom príjmov (základov dane) zdanených v zahraničí sa na účely zápočtu rozumie rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami podľa zákona, vyčíslený podľa § 14 zákona.
Rozpis čiastkových základov dane v členení podľa jednotlivých štátov sa uvedie v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka.
V riadku 2 sa uvádza úhrn príjmov (základov dane) znížený o hrubé príjmy (výnosy) vzťahujúce sa k hybridnému prevodu podľa § 45 ods. 5 zákona v znení účinnom od 1. januára 2020.
V riadku 3 sa uvedie percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období [(r. 2 : r. 1) x 100], zaokrúhlený na dve desatinné miesta podľa § 47 zákona. Ak vypočítaný percentuálny podiel je vyšší ako 100, v riadku 3 sa uvedie v maximálnej výške 100,00.
V riadku 4 sa uvedie maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať [(r. 700 II. časti x r. 3) : 100].

V riadku 5 sa uvedie čistý príjem (výnos) z hybridného prevodu podľa § 17i zákona v znení účinnom od 1. januára 2020, t. j. hrubý príjem (výnos) z hybridného prevodu znížený o výdavky (náklady) súvisiace s hybridným prevodom.
V riadku 6 sa uvedie percentuálny podiel čistých príjmov (výnosov) z hybridného prevodu zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období [(r. 5 : r. 1) x 100]. Súčet vypočítaných percentuálnych podielov z riadkov 3 a 6 nesmie byť vyšší ako 100, v riadku 6 sa potom uvedie vo výške, ktorá v úhrne s riadkom 3 nepresiahne 100,00.
V riadku 7 sa uvedie maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné z hybridného prevodu započítať [(r. 700 II. časti x r. 6) : 100].
V riadku 8 sa uvedie úhrn dane zaplatenej v zahraničí uplatňovanej na zápočet, vzťahujúcej sa k príjmom uvedeným v riadku 2 a 5. Pri započítavaní dane zaplatenej z príjmu v zahraničí na úhradu dane podľa zákona je daňovník povinný preukázať výšku dosiahnutého príjmu a sumu dane zaplatenej z tohto príjmu v zahraničí. V tomto riadku sa uvedie len tá časť dane, ktorá môže byť v štáte zdroja príjmov vybraná v súlade s príslušným ustanovením zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Pri prepočte dane zaplatenej v zahraničí na euro sa na účely zápočtu použije kurz uvedený v § 31 zákona. Prepočet čiastky uvedenej v tomto riadku podľa jednotlivých mien sa uvedie v osobitnej prílohe.
V riadku 10 sa uvedie výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať (uvedie sa nižšia suma z riadkov 8 a 9). Suma uvedená v tomto riadku sa prevezme do riadku 710 – II.

Príklad

Spoločnosť A so sídlom na území SR uzatvorila v roku 2020 zmluvu o dočasnom prevode dlhopisov na 2 roky na spoločnosť B so sídlom v zahraničí. Spoločnosť A tak získala finančné prostriedky vo výšky 50 000 eur s povinnosťou každoročnej fixnej platby vo výške 550 eur, predstavujúcej úrokový náklad. Počas roka 2020 došlo k splatnosti alikvotného úrokového výnosu z prevedených dlhopisov vo výške 750 eur, z ktorého bola v zahraničí vybraná daň zrážkou vo výške 10 %, t. j. 75 eur. Spoločnosť A aj spoločnosť B sa považujú za majiteľov dlhopisov, t. j. aj za príjemcu úrokového výnosu a obe si tento príjem zahrnú do základu dane a uplatnia zápočet na zrazenú daň. Uvedená situácia spĺňa definíciu hybridného prevodu podľa § 17i ods. 3 písm. c) zákona účinného od 1. januára 2020. Podľa § 45 ods. 5 zákona v znení účinnom od 1. januára 2020 si môže spoločnosť A započítať daň vybranú v zahraničí pri hybridnom prevode najviac v sume pripadajúcej na čistý príjem (výnos) zahrnutý do základu dane. Spoločnosť A tak hrubý príjem (výnos) z hybridného prevodu, t. j. úrokový výnos vo výške 750 eur neuvedie na r. 2. V r. 5 uvedie čistý (príjem) výnos z hybridného prevodu vo výške 200 eur (750 – 550), t. j. čistú sumu príjmov (výnosov) zahrňovanú do zdaniteľných príjmov z tohto realizovaného obchodu. V r. 6 sa vypočíta pomer čistého (príjmu) výnosu z hybridného prevodu k základu dane na r. 1 a v r. 7 výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú bude možné započítať na daňovú povinnosť.

Tabuľka F – Doplňujúce údaje

Tabuľku vypĺňa daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona. Túto tabuľku nevypĺňa daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, tabuľku F nevypĺňa ani daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie, keďže vypĺňa tabuľku C1 alebo C2 podľa spôsobu vedenia účtovníctva. Túto tabuľku vypĺňa aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty stálej prevádzkarne vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona.

Tabuľka G1 – Výsledok hospodárenia vykázaný v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo

Tabuľku G1 vypĺňa každý daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona.

Tabuľka G2 – Výsledok hospodárenia vykázaný podľa evidencie v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve

Tabuľku G2 vypĺňa daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva v súlade s § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve. Tento daňovník nevypĺňa tabuľku F. Daňovník vyplňujúci tabuľku G2 predkladá ako prílohu priznania evidenciu v rozsahu účtovnej závierky, z ktorej by sa vyčíslil výsledok hospodárenia, ak by daňovník účtoval podľa opatrení vydaných Ministerstvom financií Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve, napr. pre banky, poisťovne, správcovské spoločnosti a pod. okrem poznámok. Daňovník – obchodná spoločnosť podľa § 17a ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve, predkladá evidenciu v rozsahu účtovnej závierky podľa opatrenia vydaného MF SR podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve v závislosti od toho, do ktorej veľkostnej skupiny by sa podľa § 2 ods. 5 až 8 zákona o účtovníctve zatriedila okrem poznámok.

Tabuľka G3 – Úprava výsledku hospodárenia vykázaného v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo

Tabuľku G3 vypĺňa daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo podľa § 17a zákona o účtovníctve a upravuje tento výsledok hospodárenia podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 15. februára 2006 č. MF/011053/2006-72 v znení Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 19. decembra 2006 č. MF/026217/2006-72 a Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. februára 2015 č. MF/006689/2015-721.

Ako prílohu priznania predkladá daňovník vyplňujúci tabuľku G3 prehľad úprav vykonaných podľa citovaného opatrenia z výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia.

Tabuľka H – Výpočet základu dane nerezidenta

Tabuľku vypĺňa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) tretí bod zákona] (ďalej len „nerezident“), ktorý podnikal v zdaňovacom období na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo dosahoval príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky a príjmy, z ktorých daň vybranú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň podľa § 43 ods. 6 a 7 zákona.
V riadku 1 sa uvádza úhrn základov dane alebo daňových strát daňovníka z činností vykonávaných prostredníctvom jeho stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky a ktorý zisťuje základ dane iným spôsobom ako podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) zákona.
V riadku 2 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.
V riadku 3 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.

V riadku 4 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. e) tretieho bodu zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.
V riadku 5 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. e) piateho bodu zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.
V riadku 6 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. e) bodu 13 zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.
V riadku 7 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.
V riadku 8 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. g) zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.
V riadku 9 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. h) zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.
V riadku 10 v stĺpci 1 sa uvádzajú príjmy nerezidenta dosiahnuté zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. i) zákona. V stĺpci 2 sa uvádza úhrn výdavkov vynaložených na tieto príjmy za predpokladu, že to zákon umožňuje.

Tabuľka I – Transakcie závislých osôb podľa § 2 písm. n) zákona

Tabuľku vypĺňa daňovník, ktorý uskutočňuje transakcie so závislými osobami v tuzemsku aj v zahraničí.
V riadku 1 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosových úrokov z poskytnutých úverov alebo pôžičiek, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie sumu nákladových úrokov z prijatých úverov alebo pôžičiek, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100.
V riadku 2 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z predaja služieb, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie sumu nákladov na nákup služieb, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100.
V riadku 3 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z poskytnutých licenčných práv (z príjmu za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie), ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie sumu nákladov z prijatých licenčných práv (z odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie), ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. Licenčnými poplatkami, ktoré sa uvádzajú v riadku 3, sa rozumejú odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how), alebo odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, alebo nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky. Daňovník už neuvádza tieto transakcie na iných riadkoch tabuľky I.
V riadku 4 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z predaja nehmotného majetku, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie úhrnnú sumu obstarávacích cien nakúpeného nehmotného majetku počas zdaňovacieho obdobia. V tomto riadku sa uvádza nehmotný majetok, pri ktorého predaji, resp. nákupe dochádza k prevodu všetkých majetkových a dispozičných práv k nehmotnému majetku. V riadku 4 „Nehmotný majetok“ daňovníci uvádzajú napr. príjem z predaja nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou. Napr. softvérová spoločnosť vyvinula softvér k fiškálnym pokladniciam „ERP“, avšak po určitom období zistila, že aktivity súvisiace s poskytovaním tohto softvéru nie sú pre spoločnosť ziskové. Dôvodom bolo, že softvérová spoločnosť nenašla dostatok zákazníkov na trhu. Z tohto dôvodu v rámci skupiny závislých osôb našla partnera (závislú osobu), ktorý má vybudované dostatočné portfólio zákazníkov, pre ktorých by bol daný produkt vhodný. Na základe toho mu majetkové právo k tomuto softvéru predala, a tým mu predala právo nakladať s týmto majetkom. Softvérová spoločnosť stratila predajom tohto majetkového práva právo nakladať s nim a šíriť ho ďalej. Príjem z takéhoto predaja potom daňovník uvádza v riadku 4 tabuľky I priznania.
V riadku 5 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z predaja hmotného majetku, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie úhrnnú sumu obstarávacích cien nakúpeného hmotného majetku počas zdaňovacieho obdobia.
V riadku 6 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z predaja finančného majetku, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie úhrnnú sumu obstarávacích cien nakúpeného finančného majetku počas zdaňovacieho obdobia.
V riadku 7 v stĺpci 1 uvedie sumu výnosov z predaja materiálu, výrobku alebo tovaru, ktorá ovplyvnila výšku výsledku hospodárenia vykázaného v riadku 100. V stĺpci 2 uvedie úhrnnú sumu obstarávacích cien nakúpených zásob materiálu, výrobkov alebo tovaru počas zdaňovacieho obdobia.

Tabuľka J – vybrané údaje o príjmoch nerezidenta podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona

Tabuľku J vypĺňa nerezident, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) zákona, ak dosahuje príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona.
V riadku 1 sa uvádza výnos dosiahnutý z prevodu nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky.
V riadku 2 sa uvádza výnos z nájomného a iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky.

Tabuľka K – Evidencia a zápočet daňovej licencie podľa § 46b zákona

Tabuľku K vypĺňa daňovník, ktorý uplatňuje zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou z predchádzajúcich zdaňovacích období (riadok 820 priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie). Keďže tabuľka K obsahuje nielen zápočet, ale aj evidenciu daňovej licencie podľa § 46b zákona, vypĺňa tabuľku K aj ten daňovník, ktorý síce v príslušnom zdaňovacom období, t. j. v zdaňovacom období za ktoré podáva priznanie, neuplatňuje započítanie daňovej licencie (napr. z dôvodu vykázania daňovej straty), avšak v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach mu vznikol nárok na zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou. Do tabuľky uvádza práve tieto kladné rozdiely z predchádzajúcich zdaňovacích období.). Údaje v tabuľke K sa vyplňujú od najstaršieho obdobia po najnovšie.
V stĺpci 1 uvedie daňovník zdaňovacie obdobie, v ktorom vykázal kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou. V stĺpci 2 uvedie celkovú sumu kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou bez ohľadu na to, akú sumu už z tohto kladného rozdielu započítal. V stĺpci 3 uvádza časť kladného rozdielu, ktorú započítal v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. V stĺpci 4 uvádza sumu kladného rozdielu, ktorý započítava v príslušnom zdaňovacom období a v stĺpci 5 uvedie sumu kladného rozdielu, zostávajúcu na zápočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Ak daňovník v stĺpci 5 vykáže zostávajúcu časť vo výške 0,- t. j. kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou vykázaný za jednotlivé zdaňovacie obdobie je plne započítaný, alebo ak v súlade s § 46b ods. 5 a ods. 8 písm. a) zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017 nárok na zápočet daňovej licencie alebo kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou v nasledujúcom zdaňovacom období zaniká, nevykazuje toto obdobie pri vyplnení tabuľky K v nasledujúcom zdaňovacom období.
V stĺpci 4 v riadku 5 sa uvádza celková suma kladného rozdielu započítavaná v príslušnom zdaňovacom období, ktorej výška však nesmie presiahnuť sumu uvedenú v riadku 910 priznania. Údaj zo stĺpca 4 v riadku 5 sa zároveň prenáša do riadku 920 priznania.

IV. časť – Zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia podľa § 17f zákona

V tejto časti sa vypočíta daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona. Vzhľadom na možnosť platenia dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona vzťahujúcu sa na presun majetku daňovníka, odchod daňovníka alebo presun podnikateľskej činnosti daňovníka do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, v splátkach, je potrebné rozlíšiť, na ktorú časť dane z osobitného základu dane je možné povoliť splátky. Pri zdaňovaní podľa § 17f zákona, ktoré sa uvádza v tejto časti priznania sa uplatňuje „fikcia predaja“, t. j. vyčíslenie základu dane ako pri predaji individuálneho majetku alebo podniku alebo jeho časti.
Riadky 1 až 13 sa vypĺňajú iba pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok.
V riadkoch 1 až 6 stĺpca 1 sa v úhrne podľa jednotlivých kategórii majetku uvedie reálna hodnota individuálneho majetku presunutého do zahraničia podľa § 17f ods. 1 zákona.
V riadkoch 1 až 6 stĺpca 2 sa v úhrne podľa jednotlivých kategórii majetku uvedú výdavky, ktoré je možné uplatniť k jednotlivým druhom majetku, a to výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g), § 19 ods. 3 písm. b) e) a h), § 21 ods. 2 písm. k) zákona a hodnotu zásob.
V riadku 7 sa uvedie reálna hodnota majetku a záväzkov presunutých podľa § 17f ods. 2 zákona pri odchode daňovníka do zahraničia alebo pri presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do zahraničia.
Riadky 8 a 9 vypĺňa iba daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) zákona (obdobne ako pri predaji podniku alebo jeho časti). Daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) alebo písm. d) zákona, vyplní iba riadok 7 a následne pokračuje až riadkami 10 a 11.
V riadku 10 sa uvedie úhrn súm, ktoré zvyšujú osobitný základ dane (obdobne ako základ dane vyčíslený pri predaji podniku alebo jeho časti) primerane podľa § 17a zákona.
V riadku 11 sa uvedie úhrn súm, ktoré znižujú osobitný základ dane (obdobne ako základ dane vyčíslený pri predaji podniku alebo jeho časti) primerane podľa § 17a zákona.
V riadku 12 sa uvedie zisk/strata z osobitného základu dane vyčísleného pri odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do zahraničia
V riadku 13 sa uvedie zisk/strata z presunu majetku daňovníka, odchodu daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do štátu, pri ktorom sa umožňuje platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona v splátkach.

Riadky 14 až 26 sa vypĺňajú iba pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti alebo jej časti do štátu, pri ktorom nie je možné platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona v splátkach. Riadky 14 až 26 sa vyplnia obdobne ako riadky 1 až 13.
V riadku 27 sa uvedie celkový osobitný základ dane podľa § 17f ods. 1 a 2 zákona ako súčet osobitných základov dane z riadkov 13 a 26, avšak celkový osobitný základ dane podľa § 17f ods. 3 zákona nesmie mať zápornú hodnotu. Ak je súčet týchto riadkov záporné číslo, uvedie sa v tomto riadku 0.
V riadku 29 sa uvedie daň z osobitného základu dane [(r. 27 x r. 28) : 100]. Suma z riadku 29 sa uvedie aj v riadku 1060 v II. časti.
V riadku 30 sa uvádza časť dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 29, ktorú je možné na základe rozhodnutia daňovníka platiť podľa § 17f zákona v splátkach. Suma z riadku 30 sa uvedie aj v riadku 1061 v II. časti.
V riadku 31 sa uvádza časť dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 29, ktorú nie je možné platiť podľa § 17g zákona v splátkach. Suma z riadku 30 sa uvedie aj v riadku 1062 v II. časti.

V. časť – Podiely na zisku (dividendy) a iné príjmy, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e zákona

Podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona sú predmetom dane príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) zákona, ak plynú od daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona.
V riadkoch 1 až 3 stĺpca 1 sa uvedie úhrn príjmov (neznížených o výdavky) podľa jednotlivých kategórií príjmov, a to podiel na zisku (dividenda), podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona.
V riadku 4 sa v stĺpci 1 uvedie úhrn vyrovnacích podielov, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona. V riadku 4 v stĺpci 2 sa uvedie úhrn výdavkov, o ktoré je možné znížiť vyrovnacie podiely podľa § 51e ods. 3 zákona, t. j. o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) zákona a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a zákona, a to za každý podiel jednotlivo. Ak hodnota splateného vkladu je vyššia ako vyrovnací podiel, na rozdiel sa neprihliada.
V riadku 5 sa v stĺpci 1 uvedie úhrn podielov na likvidačnom zostatku, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona. V riadku 5 v stĺpci 2 sa uvedie úhrn výdavkov, o ktoré je možné znížiť podiely na likvidačnom zostatku podľa § 51e ods. 3 zákona, t. j. o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) zákona a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a zákona, a to za každý podiel jednotlivo. Ak hodnota splateného vkladu je vyššia ako podiel na likvidačnom zostatku na rozdiel sa neprihliada.
V riadku 7 sa uvedie osobitný základ dane podľa § 51e zákona ako rozdiel úhrnu príjmov (výnosov) z riadku 6 stĺpca 1 a úhrnu výdavkov (nákladov) z riadku 6 stĺpca 2.
V riadku 9 sa uvedie daň z osobitného základu dane podľa § 51e zákona ako súčin základu dane z riadku 7 a sadzby dane 35 % z riadku 8.

VI. časť –Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov právnickej osoby

V súlade s § 50 ods. 1 zákona, je daňovník oprávnený vyhlásiť v priznaní v lehote na podanie priznania, že suma zodpovedajúca ustanovenému percentu zaplatenej dane (podiel zaplatenej dane) sa má poukázať ním určenej právnickej osobe (prijímateľovi). Podmienky poskytnutia podielu zaplatenej dane prijímateľovi sú uvedené v § 50 zákona. Daňovník, ktorý neuplatňuje postup podľa § 50 zákona, vyznačí túto skutočnosť v VI. časti vyplnením zaškrtávacieho poľa. Daňovník, ktorý uplatňuje postup podľa § 50 zákona, vyznačením zaškrtávacieho poľa dáva súhlas správcovi dane s uverejnením svojich údajov v rozsahu podľa § 50 ods. 8 zákona.
IČO sa zarovnáva sprava. Ak IČO obsahuje menej ako 12 čísiel, nepoužité polia zostávajú prázdne.

V riadku 1 sa uvádza suma dane z príjmov právnickej osoby, z ktorej je možné poukázať podiel zaplatenej dane podľa § 50 zákona. V riadku 1 sa uvedie suma z riadku 1080. Ak súčasťou riadku 1080 je aj daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona, ktorú bude platiť daňovník v splátkach podľa § 17g zákona, potom v riadku 1 uvedie rozdiel súm uvedených v riadku 1080 a riadku 1090.
Riadok 2 vypĺňa daňovník pri poukázaní podielu zaplatenej dane po 31. decembri 2020, ktorý najneskôr v lehote na podanie priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % z r. 1 ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, na účely vymedzené v § 50 ods. 5 zákona. Daňovník v tomto riadku uvedie sumu skutočne poskytnutých finančných prostriedkov ako dar, ktorý poskytol v priebehu zdaňovacieho obdobia, ako aj sumu poskytnutého daru najneskôr do lehoty na podanie tohto priznania.
Príklad
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok poskytol v priebehu zdaňovacieho obdobia roka 2020 finančný dar vo výške 1 000,- € a do lehoty na podanie priznania poskytol ešte finančný dar vo výške 300,- €. Priznanie podal v lehote na podanie priznania, v ktorom vykázal v VI. časti v riadku 2 sumu skutočne poskytnutých finančných prostriedkov ako dar vo výške 1 300,- €. V riadku 1 vykázal daň 200 000,- €. Suma zodpovedajúca 0,5 % z riadku 1 bola vo výške 1 000,- €. Daňovník splnil podmienku podľa § 50 ods. 1 písm. b) zákona a je oprávnený vyhlásiť v priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa môže poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4 zákona. Suma finančného daru poskytnutého do lehoty na podanie priznania, uvedená v riadku 2 sa započítava do sumy finančného daru poskytnutého za zdaňovacie obdobie 2020 a nie je možné túto sumu alebo jej časť započítať ako finančný dar poskytnutý za zdaňovacie obdobie roka 2021.
Riadok 3 vypĺňa len ten daňovník, ktorý poskytol finančné prostriedky ako dar v ustanovenej výške uvedenej v riadku 2. V tomto prípade je oprávnený poukázať sumu 2 % z riadku 1 (minimálne 8 eur pre jedného prijímateľa).
Riadok 4 vypĺňa len ten daňovník, ktorý v lehote na podanie priznania neposkytol žiadne finančné prostriedky ako dar, resp. poskytol finančný dar, ktorého výška bola nižšia ako je 0,5 % z riadku 1. V tomto prípade je oprávnený poukázať sumu 1 % z riadku 1 (minimálne 8 eur pre jedného prijímateľa).

Osoba oprávnená na podanie priznania za právnickú osobu

Uvedú sa údaje o osobe oprávnenej na podanie priznania za právnickú osobu. V časti Vzťah k právnickej osobe sa uvedie vzťah podľa toho, akú pozíciu osoba v spoločnosti zastáva napr. konateľ, správca spoločenstva prípadne, ak ide o inú osobu splnomocnenú na podanie priznania za právnickú osobu uvedie sa napr. daňový poradca, advokát.
Priznanie podpisuje štatutárny orgán daňovníka alebo iná osoba oprávnená podať priznanie za daňovníka. Ak štatutárny orgán daňovníka pozostáva z viacerých členov, podpisuje priznanie tá osoba (resp. tie osoby), ktorá je oprávnená na konanie a zastupovanie spoločnosti spôsobom uvedeným v Obchodnom registri Slovenskej republiky (napr. predseda predstavenstva, konateľ, komplementár, prokurista, likvidátor, správca konkurznej podstaty) príp. v iných registroch (napr. register spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, register neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby a pod.). Ak sa podáva priznanie za zdaňovacie obdobie podľa § 41 ods. 8, 13 a 14 zákona, podáva a podpisuje ho posledný štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu zapísaný v Obchodnom registri pred výmazom daňovníka z Obchodného registra, oprávnený konať za daňovníka v rozsahu zapísanom v Obchodnom registri pred výmazom daňovníka z Obchodného registra a v lehote na podanie priznania je povinný daň aj zaplatiť.

Počet príloh

V mieste, kde daňovník vyhlasuje, že všetky údaje uvedené v priznaní sú správne a úplné, vyplňuje daňovník aj počet príloh, ktoré sú súčasťou priznania. Samostatnou prílohou priznania sa rozumie napr.:

• evidencia v rozsahu účtovnej závierky (súvaha, výkaz ziskov a strát = 2 ks samostatných príloh) k tabuľke G2
• prehľad úprav výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia k tabuľke G3
• Príloha k § 13a a § 13b zákona
• Príloha k § 30c zákona – každý projekt predstavuje samostatnú prílohu (v prípade obojstrannej tlače počet príloh predstavuje počet listov)
• Príloha k VI. časti – Údaje o ďalších prijímateľoch – každá strana prílohy predstavuje samostatnú prílohu (v prípade obojstrannej tlače počet príloh predstavuje počet listov).

Prílohou priznania je Príloha k § 13a a § 13b zákona, Príloha k § 30c zákona a Príloha k VI časti, aj keď ich daňovník nevypĺňa.

VIII. časť – Žiadosť o platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f v splátkach

Podľa § 17g ods. 1 zákona môže daňovník požiadať o platenie dane podľa § 17f zákona v splátkach, ak sa vzťahuje na presun majetku daňovníka, odchod daňovníka alebo presun podnikateľskej činnosti alebo jej časti do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak tento štát uzatvoril so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok. Žiadosť podáva podľa § 17g ods. 2 zákona v priznaní, a to zaškrtnutím políčka, v ktorom daňovník žiada o platenie dane z osobitného základu dane podľa § 17f zákona z riadku 1090 v splátkach.
V priznaní si môže daňovník navrhnúť výšku a dátum splatnosti jednotlivých splátok. Daň z osobitného základu dane podľa § 17f zákona sa platí v splátkach počas 5-tich rokov počnúc rokom, v ktorom bola daň vyrubená. Podľa § 17g ods. 3 zákona správca dane povolí platenie dane v splátkach najskôr po uplynutí lehoty na podanie priznania, pričom výšku splátok a ich lehotu splatnosti určí správca dane v rozhodnutí. Pri určení výšky splátok a ich splatnosti správca dane môže vychádzať z výšky a splatnosti splátok navrhovaných daňovníkom v VIII. časti.

IX. časť – Žiadosť o vrátenie daňového preplatku

súlade s nariadením EÚ č. 260/2012 je IBAN identifikátor platobného účtu, t. j. je to medzinárodne štandardizovaná forma čísla bankového účtu používaná pre bankové operácie. Tento sa od 1.2.2014 musí používať pre vnútroštátne aj cezhraničné transakcie v rámci bankového styku.
Ak daňovník žiada o vrátenie daňového preplatku poštovým poukazom, je možné podľa § 79 ods. 6 daňového poriadku takto poukázať do výšky 15 000 eur vrátane.
Daňovník, ktorý žiada vrátenie daňového preplatku na bankový účet vedený v zahraničí (cezhraničný prevod finančných prostriedkov) v inom formáte ako IBAN, uvádza v VII. časti – Miesto na osobitné záznamy daňovníka číslo účtu, SWIFT/BIC kód, názov banky, mesto a štát banky alebo pobočky banky daňovníka.

Odporúčané ebooky

K téme