Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Krízové riadenie podniku, keď sa podnik dostáva do nepriaznivej finančnej situácie, vzniká potreba pre krízové riadenie. Je to riadenie podniku, ktorého cieľom je vyviesť podnik z problémov, zachrániť ho alebo zabezpečiť likvidáciu s čo najmenšími stratami pre veriteľov a vlastníkov. Krízové riadenie zahŕňa riadenie činnosti podniku v procese konsolidácie, sanácie, preventívnej likvidácie, konkurzu alebo vyrovnania.
Konsolidácia podniku a sanácia podniku
Konsolidáciu by sme mohli charakterizovať ako vnútorné ozdravenie podniku s cieľom znížiť nebezpečnú úroveň podnikového rizika. Podnik sa zachová, čo sa týka rozsahu, organizačnej štruktúry a predmetu činnosti. Hľadajú a riešia sa ohniská ťažkostí a problémov. Následne sa prijímajú úsporné opatrenia.
Konsolidačné opatrenia môžu byť z finančného hľadiska zamerané na tieto tri okruhy aktivít:
stabilizácia, resp. zvýšenie podnikového obratu,
znižovanie nákladov, a to predovšetkým nákladov fixného charakteru, ktoré trvalo zaťažujú podnik,
opatrenia zamerané na znižovanie finančných rizík, ktoré sa týkajú najmä úpravy objemu a štruktúry majetku a kapitálu.
Voľba týchto opatrení musí vychádzať z analýzy príčin podnikových ťažkostí a musí sa prispôsobiť jej výsledkom. Okrem toho by sme mali na danú problematiku nazerať vždy komplexne a brať do úvahy aj prípadné vedľajšie účinky.
Sanáciou chápeme súbor opatrení zameraných na prekonanie trvalejšej nelikvidity alebo hrozivo sa znižujúcej rentability podniku. Cieľom je zachrániť podnik pred likvidáciou. Pred začatím sanácie tiež treba analyzovať príčiny kritického postavenia podniku. Ak sa príde k záveru, že podnik možno zachrániť pred likvidáciou, zostavuje sa plán sanačných opatrení. Ich realizácia má vždy odraz a často aj prvotný impulz vo financiách podniku.
Z tohto hľadiska rozoznávame tieto formy sanácie:
Čistá sanácia – cez úhradu podnikovej straty na ťarchu základného imania.
Sanácia získaním nových prostriedkov od vlastníkov – dodatočné platby vlastníkov nezvyšujú základné imanie podniku, ale uhrádzajú stratu a poskytujú likvidné prostriedky rozširujúce priestor na realizáciou sanačných opatrení.
Sanácia úpravou záväzkov voči veriteľom – napr. dohodou s veriteľmi o odklade splatnosti niektorých podnikových záväzkov, zmenou časti krátkodobých záväzkov na strednodobé, resp. dlhodobé, dohodou o odpustení časti záväzkov alebo kapitalizáciou záväzkov (tým rozumieme premenu veriteľa na spoluvlastníka – jeho pohľadávka sa premení na kapitálovú účasť).
Sanácia cez zníženie viazaného kapitálu v podniku a jeho následným zvýšením, ktorého cieľom je presvedčiť okolie o schopnosti podniku prekonať svoje ekonomické problémy.
Sanácia je vždy drastickým zásahom do života podniku. Pri jej plánovaní a realizácií je výhodou nezávislý pohľad schopný zbaviť sa „podnikovej slepoty“. Preto sa na tento cieľ vo väčších podnikoch využívajú služby poradenskej agentúry.
Likvidácia podniku
Ak sa nám nepodarilo vyriešiť problémy konsolidáciu či sanáciou, nastupuje likvidácia. Existuje viacero hľadísk posudzovania likvidácie. Podľa vplyvu na podnikateľskú činnosť poznáme likvidáciu formálnu a neformálnu.
Pri formálnej likvidácií podnik zaniká len právne, ale jeho podnikateľská činnosť pokračuje. Tak je to napr. pri zmene právnej formy podniku alebo pri fúzií. Pri vecnej likvidácií sa zastaví podnikateľská činnosť a spravidla zanikne firma aj právne (nastane aj výmaz z obchodného registra).
Z hľadiska rozsahu likvidácie možno hovoriť o čiastočnej alebo úplnej likvidácií. Podľa toho, kto dáva impulz na likvidáciu, poznáme dobrovoľnú a nútenú likvidáciu. Z finančného hľadiska čiastočná likvidácia znamená, že z celkového komplexu podnikového majetku sa vyčleňuje len časť, ktorá sa speňaží. Z takto získaných likvidných prostriedkov sa uhrádzajú podnikové záväzky a časť vlastného kapitálu sa vracia vlastníkom.
Dobrovoľná čiastočná likvidácia nastáva na základe slobodného rozhodnutia vlastníkov. Medzi časté dôvody patria: smrť vlastníka, vystúpenie spoločníka alebo spoločníkov s rozhodujúcim podielom, vypovedanie úverov veriteľmi či snaha vyhnúť sa súdnej forme likvidácie, t.j. konkurzu alebo vyrovnaniu.
Nútená čiastočná likvidácia vzniká spravidla v týchto prípadoch: podnik získal úver, ktorý musel kryť hypotékou na niektoré svoje nehnuteľnosti, alebo poskytnúť veriteľom záložné právo na časť hnuteľných aktív a nie je schopný splácať úver. Alebo vzniká v súvislosti s vyrovnaním, ktoré je podnik nútený ponúknuť svojim veriteľom.
Úplná vecná likvidácia podniku zahŕňa aj jeho právnu likvidáciu. Podnikateľská činnosť sa zruší, celý majetok sa speňaží a prostriedky sa použijú na úhradu záväzkov a zvyšok sa rozdelí medzi vlastníkov.
Konkurz a vyrovnanie
Konkurz sa vyhlasuje vtedy, keď sú splnené právnym poriadkom určené predpoklady, keď má dlžnícky podnik viac veriteľov a nie je schopný dlhší čas platiť svoje splatné záväzky, alebo je nadmierne zadlžený. Za týchto podmienok možno na konkurzom súde začať konkurzné konanie alebo vyrovnávacie konanie.
Účelom je pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku. Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať sám dlžník, ktorýkoľvek z jeho veriteľov alebo likvidátor. Na výzvu súdu musí podnik zostaviť zoznam aktív a pasív s uvedením svojich dlžníkov a veriteľov. Súd pri vyhlásení konkurzu určí súčasne správcu konkurznej podstaty, na ktorého prechádza v plnej miere oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty.
Veritelia dlžníka musia prihlásiť svoje pohľadávky v lehote určenej súdom. Na preskúmanie prihlásených pohľadávok nariaďuje súd prieskumné pojednávanie. Hlavnou úlohou správcu je speňažiť konkurznú podstatu v súlade s rozhodnutím súdu buď predajom jednotlivých zložiek, alebo podniku ako celku formou dražby, alebo mimo dražby. Konečnú správu o speňažení spolu s vyúčtovaním predkladá správca súdu. Následne súd vydá rozvrhové uznesenie.
Z výnosu konkurzu sa uspokojujú pohľadávky v záväzne určenom poradí:
výdavky a odmena správcovi konkurznej podstaty,
pohľadávky proti podstate (nároky na úhradu nákladov, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu – udržiavanie a správa podstaty),
dane, poplatky, clá, pohľadávky z realizovaných štátnych záruk,
ostatné nároky veriteľov zasa v záväznom poradí.
Ak sa v priebehu konkurzného konania ešte nevydalo rozvrhové uznesenie, úpadca môže navrhnúť, aby konkurz skončil núteným vyrovnaním. V návrhu sa musí uviesť, aké vyrovnanie úpadca ponúka a prípadne aj subjekty ochotné ručiť za splnenie núteného vyrovnania.
Ak nie sú formálne prekážky, nariadi súd pojednávanie o nútenom vyrovnaní a odloží speňaženie podstaty. Keď sa úplne a načas splnia podmienky núteného vyrovnania schválené súdom, súd zruší konkurz. Dôležité je, že tým sa úpadca zbaví záväzku nahradiť konkurzným veriteľom ujmu, ktorú vyrovnaním utrpeli – t.j. prípadne neuspokojené časti prihlásených pohľadávok veriteľov už nemožno vymáhať.
Dlžník môže aj sám podať návrh na mimokonkurzné vyrovnávacie konanie (dobrovoľné vyrovnanie), umožňujúce vyhnúť sa hroziacemu konkurzu, ktorý máva vo väčšine prípadov za následok úplný hospodársky zánik podniku. Keď súd povolí vyrovnanie, ustanoví vyrovnávacieho správcu, nariadi vyrovnávacie pojednávanie, vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje nároky a rozhodne o opatreniach na zabezpečenie dlžníkovho majetku. Dlžník má pri vyrovnaní iné postavenie ako v konkurze.
Môže svoj podnik ďalej riadiť, no v niektorých úkonoch ho súd obmedzuje. Na vyrovnávacom pojednávaní súd zistí, či s navrhovaným vyrovnaním súhlasí dostatočný počet veriteľov (u nás to upravuje nový zákon o konkurze a reštrukturalizácií z roku 2006). Ak dlžník splní podmienky vyrovnania, môže sa potom ďalej venovať svojmu podniku. Pokiaľ nie, tak nasleduje vyhlásenie konkurzu.
Bankrot a nový začiatok
Podnikatelia môžu zamedziť úpadku, ak predpokladajú ťažkosti a pozorne sledujú finančnú situáciu cez finančné ukazovatele. Je nevyhnutné neustále vyhodnocovať situáciu a zohľadňovať prípadné riziká a zmeny, ktoré by mohli ohroziť podnik v budúcnosti. Už predom sa treba pripraviť na meniace sa podmienky a pripraviť viaceré scenáre možného vývoja.
Zákon o konkurze a reštrukturalizácií z roku 2006, ktorému predchádzal zákon o konkurze a vyrovnaní č. 328 z roku 1991 vymedzuje nové pojmy ako úpadok a riešenie úpadku cez konkurz, reštrukturalizáciu a konanie o oddlžení. Popisuje tiež likvidáciu, konkurzné konanie a možné rozhodnutia súdu. Podrobné informácie získate na www.europa.eu, kde okrem iného nájdete aj prehľad zákonov a právnych predpisov týkajúcich sa tejto problematiky.
Odborné a právne poradenstvo v oblasti konkurzného konania vám poskytnú aj:
Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania,
Slovenská obchodná a priemyselná komora,
Regionálne poradenské a informačné centrum v Bratislave a v Prešove.
lm
Spracované podľa Vlachynský a kol: Podnikové financie. Bratislava : Súvaha, 1999Internetové zdroje: http://ec.europa.eu/youreurope/business/deciding-to-stop/handling-bankruptcy-and-starting-afresh/slovakia/index_sk.htm (3.11.2011)
