V praxi sa stretávame s tým, že aj samotný daňový úrad má problémy orientovať sa v tejto problematike, píše vedúci právneho oddelenia firmy M2 Business s.r.o.
Zábezpeka na DPH z pohľadu podvodov nič nerieši
Zákonodarca pokladá svoje posledné novely za nevyhnutné v boji proti daňovým únikom spôsobených najmä neoprávnenými nadmernými odpočtami. Osobne si však úprimne myslím, že akákoľvek právna úprava týkajúca sa registrácie k DPH nevyrieši problém s daňovým podvodmi.
Zloženie zábezpeky v tomto smere nič nerieši. Ide predsa „len“ o registráciu spoločnosti k DPH, ktorej ani samotný zákon nepripisoval donedávna dôležitý význam, to sa však už zmenilo… . Nezmenila sa však filozofia zákona, a ani samotná filozofia registračných konaní a mechanizmov, čiže pripisovanie „dôležitosti“ tomuto inštitútu nie je na mieste.
Registráciu k DPH môžeme rozdeliť na dobrovoľnú, povinnú a zákonnú. Každý tento typ registrácie podlieha iným podmienkam a postupu daňového úradu.
Dobrovoľná registrácia k DPH
Princíp dobrovoľnej registrácie spočíva v tom, že podnikateľ je zdaniteľnou osobou (inak povedané, musí preukázať, že vykonáva podnikateľskú činnosť alebo ide vykonávať podnikateľskú činnosť). Za účelom preukázania tejto skutočnosti vyžaduje daňový úrad od podnikateľa deklarovanie svojej činnosti a to predložením podnikateľského zámeru, faktúr, zmlúv, objednávok, atď.
Ak podnikateľ preukáže, že je zdaniteľnou osobou, tak sa „posúva do druhého kola“, kde sa už rozhoduje o výške zábezpeky. Výška zábezpeky je daná podľa vyjadrenia daňovej správy od mnohých faktorov (prostredníctvom týchto faktorov sa posudzuje „akási“ rizikovosť podnikateľa pri platení DPH, a teda aj výška samotnej daňovej zábezpeky).
Stručný postup pri dobrovoľnej registrácii k DPH:
- Podanie žiadosti s prílohami – podnikateľský zámer, faktúry, zmluvy (ak sa podá len žiadosť, tak daňový úrad by mal k predloženiu predmetných príloh žiadateľa vyzvať)
- Do 60 dní získava podnikateľ „výstup“. Daňový úrad v tejto lehote posúdi či je žiadateľ zdaniteľnou osobou. Ak áno, tak zároveň v tejto lehote vyzve podnikateľa na zloženie finančnej zábezpeky, pričom podnikateľ má na zloženie peňazí 20 dní. Všetko sa musí udiať v lehote 60 dní, čiže logicky by mala zo strany daňového úradu výzva na zloženie finančnej zábezpeky najneskôr na 30 až 40 deň od podania žiadosti ( nepočítam lehoty spôsobené doručovaním, čiže predmetný čas by mal byť ešte kratší ).
Povinná registrácia k DPH
Princíp povinnej registrácie k DPH spočíva najmä v dosiahnutí obratu požadovaného zákonom vo výške 49 790,- € za obdobie posledných 12 mesiacov. V tomto prípade už nemožno hovoriť o nejakom pláne vykonávať podnikateľskú činnosť (tá sa reálne už uskutočňuje, čoho dôkazom je dosiahnutie obratu).
Povinná registrácia k DPH sa prelína s dobrovoľnou registráciou k DPH v časti týkajúcej sa preukázania pozície podnikateľa ako zdaniteľnej osoby, čiže či podnikateľ reálne vykonáva podnikanie. Táto skutočnosť sa skúma teda aj pri povinnej registrácii k DPH.
Pri povinnej registrácii však neprichádza do úvahy „len“ zámer vykonávať podnikanie v blízkej budúcnosti. Tento zámer je však možný pri dobrovoľnej registrácii k DPH, ktorý sa napríklad preukazuje zmluvami o budúcej spolupráci. Inak, jednoduchšie povedané, ak podnikateľ chce byť platiteľom DPH, avšak zatiaľ nemá „v rukách“ nič, len novozaloženú spoločnosť bez zmlúv, faktúr, objednávok, majetku, tak logicky nemôže preukázať výšku požadovaného obratu na povinnú registráciu.
Moc v rukách úradníka
V zmysle zákona, ale aj samotnej Európskej judikatúry, však možno za preukázanie zdaniteľnej osoby pri dobrovoľnej registrácii k DPH (rozumej osoba, ktorá už reálne podniká, je „naštartovaná“, nakupuje, predáva, poskytuje, služby, fakturuje = nie je v štádiu „tesne“ pred podnikaním) považovať aj predloženie dôveryhodného plánu uskutočňovať podnikanie v blízkej budúcnosti, napríklad predložením zmlúv o budúcich spoluprácach, potvrdení o budúcom možnom odbere, atď.
Žiaľ, predmetné skúma daňový úradník (resp. komisia daňových úradníkov) podľa vlastného názoru, pohľadu na vec, pričom pohľady rôznych ľudí sa môžu líšiť. Zákon však v tomto smere dáva „moc“ do rúk úradníka, nakoľko je to jednoducho na jeho úvahe ( v právnej rovine sa hovorí o tzv. správnej úvahe úradníka, pri ktorej mu zákon dáva možnosť rozhodovať „na hrane“ povedané aj svojvôľou ).
Inak povedané, úradník nekoná tak, že keď je splnené A, tak musí urobiť B. Pri jeho správnej úvahe aj keď je splnené A, tak nemusí ale aj môže urobiť B, čiže rozhodnutie závisí od jeho uhla pohľadu na vec. Logicky riziko takejto právnej úpravy môže otvárať priestor pre korupciu, na druhej strane nie je ani optimálne stavať úradníka do pozície „robota“, kedy keď sa splní A, tak automaticky nasleduje B. Inkorporácia týchto inštitútov, ako aj ich vzájomný pomer, musí byť do právnej úpravy veľmi starostlivo zvažovaný, hodnotený úvahami a dopadmi na „bežný život“ podnikateľov, a nás všetkých vôbec.
Povinná zábezpeka
Povinná registrácia sa okrem vyššie uvedeného líši od dobrovoľnej registrácie právnym nárokom na vydanie osvedčenia k DPH za splnenia podmienok, kratšou lehotou a najmä možnosťou daňového úradu finančnú zábezpeku aj vymáhať. Ak podnikateľ nezloží finančnú zábezpeku, tak pri povinnej registrácii k DPH ju môže daňový úrad vymáhať aj cestou exekútora. Nezloženie zábezpeky pri dobrovoľnej registrácii k DPH má za následok „iba“ nevydanie osvedčenia, daňový úrad ju však nemôže vymáhať.
RADA: Určite by som neodporúčal žiadať o DPH tým, ktorí majú nedoplatky na dani, nakoľko môžu byť nemilo prekvapení tým, že daňový úrad začne vyrubenú zábezpeku aj vymáhať!
Zákonná registrácia
Líši sa od vyššie uvedených registrácii postupom daňového úradu. Skrátením lehôt, kedy samotné rozhodnutie daňového úradu má len deklaratórne účinky. V tomto prípade netreba skladať finančnú zábezpeku, a to dokonca aj vtedy, ak podnikateľ má/mal daňové nedoplatky.
Bližšie rozobratie, analýzu a postup správcu dane pri jednotlivých druhoch registrácie si rozoberieme v ďalšej sérií článkov.