Konateľ s.r.o. – štatutár, aké platí odvody a daň?

Pri založení obchodnej spoločnosti sa väčšina spoločníkov zamýšľa nad tým, v akom postavení by mali v spoločnosti figurovať a čo je pre nich ako aj pre spoločnosť najjednoduchšie a najmenej finančne náročné. Kto je štatutár, spoločník a konateľ spoločnosti?

Spoločník ako konateľ alebo zamestnanec s.r.o.?

Spoločníci obchodných spoločností môžu vystupovať voči obchodnej spoločnosti v rôznych postaveniach či už ako zamestnanec, spoločník, ktorý je, zároveň, štatutárnym zástupcom a poberá odmenu za výkon svojej funkcie alebo ako spoločník, ktorému sa vypláca podiel na zisku dosiahnutý v obchodnej spoločnosti. Tieto jednotlivé postavenia majú rôzne úskalia a pravidlá z pohľadu daní, odvodov do fondov sociálneho a zdravotného zabezpečenia, ale aj z účtovného hľadiska.

V tomto článku vám povieme viac o

• spoločníkovi ako zamestnancovi spoločnosti,
• spoločníkovi ako konateľovi, štatutárovi spoločnosti,
• spoločníkovi ako zamestnancovi a konateľovi spoločnosti,
• spoločníkovi a jeho príjem vo forme podielu na zisku.

Spoločník ako zamestnanec spoločnosti

Spoločník obchodnej spoločnosti sa môže rozhodnúť, že bude v obchodnej spoločnosti pôsobiť ako zamestnanec. To znamená, že má uzatvorený pracovný pomer podľa Zákonníka práce. Z pohľadu zákona o dani z príjmov a tiež z pohľadu odvodov vystupuje spoločník ako každý iný zamestnanec.

V prvom kroku si musí spoločník uvedomiť, že ak sa rozhodne byť zamestnancom, spoločnosť ako taká je jeho zamestnávateľ, a preto je potrebné, aby sa zaregistrovala na daňovom úrade ako platiteľ dane zo závislej činnosti, a to ku dňu, ku ktorému vznikla povinnosť vyplatiť príjem. Táto povinnosť musí byť splnená najneskôr do 15 dní od vzniku povinnosti zrážať daň alebo preddavky na daň.

Príjem spoločníka ako zamestnanca bude posudzovaný ako príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov). Postup pri zdaňovaní príjmov spoločníka je taký istý ako u každého iného zamestnanca, tzn. spoločník podpíše v spoločnosti vyhlásenie, v ktorom uvedie, či si bude uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane, daňový bonus, či je poberateľom nejakého dôchodku a všetky ostatné skutočnosti vo vyhlásení uvedené.

Pokiaľ má spoločník podpísané vyhlásenie a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane alebo si nezdaniteľnú časť základu dane neuplatňuje, príjem sa bude vždy zdaňovať preddavkom na daň z príjmov (§ 35 zákona o dani z príjmov).

Okrem dohodnutej odmeny za vykonanú prácu v pracovnej zmluve môže spoločník – zamestnanec dostávať iné peňažné aj nepeňažné príjmy. Z hľadiska zákona o cestovných náhradách sa spoločník posudzuje tak isto ako ostatní zamestnanci. To znamená, že príjem cestovných náhrad pri pracovných cestách je pre neho príjmom, ktorý nie je predmetom dane z príjmov, a teda sa nezdaňuje okrem vreckového poskytnutého na zahraničných pracovných cestách.

Spoločník – zamestnanec má tiež nárok, podľa Zákonníka práce, na zabezpečenie stravy a pitného režimu zo strany zamestnávateľa. Takto poskytnutá hodnota stravy (v nepeňažnej forme a tiež nealkoholické nápoje na pracovisku) sú príjmy oslobodené od dane z príjmov, preto sa nezdaňujú.

Pokiaľ by spoločník – zamestnanec používal na vykonávanie svojej činnosti osobné motorové vozidlo zaradené v majetku spoločnosti a používal by ho aj na súkromné účely, čo je dosť bežná situácia v praxi, je potrebné toto používanie brať ako nepeňažný príjem spoločníka. Nepeňažný príjem za používanie motorového vozidla aj na súkromné účely sa zdaňuje vo výške 1 % z obstarávacej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac používania. V prípade, žeby bolo spoločníkovi poskytnuté auto, ktoré je z požičovne alebo nie je zaradené v majetku spoločnosti, výška nepeňažného príjmu pre účely zdanenia bude vyčíslená ako 1 % z ceny vozidla u pôvodného vlastníka alebo z bežnej ceny motorového vozidla.

Z hľadiska odvodov do fondov zdravotného a sociálneho zabezpečenia je spoločník v pracovnom pomere posudzovaný ako každý iný zamestnanec s príjmom zo závislej činnosti.

• Vymeriavacím základom pre odvody do zdravotnej poisťovne je príjem zo závislej činnosti a výška odvodu je 4 % pre zamestnanca a 10 % pre zamestnávateľa.
• Vymeriavacím základom pre odvody do fondov Sociálnej poisťovne je príjem zo závislej činnosti a výška odvodov je 9,4 % pre zamestnanca a 25,2 % pre zamestnávateľa.

Samozrejme, pri odvodoch do zdravotnej a Sociálnej poisťovne platia pri určovaní vymeriavacieho základu výšky minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu

• minimálny vymeriavací základ do zdravotnej poisťovne pre rok 2012 nie je za zamestnanca určený a maximálny vymeriavací základ je 2307 eur,
• minimálny vymeriavací základ pre všetky poistenia v Sociálnej poisťovni nie je určený pre zamestnanca a zamestnávateľa,
• maximálny vymeriavací základ pre nemocenské a garančné poistenie je 1153,50 eur,
• maximálny vymeriavací základ pre starobné, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, poistné do rezervného fondu solidarity je 3076 eur,
• pre úrazové poistenie maximálny vymeriavací základ neexistuje.

Spoločník ako konateľ, štatutár spoločnosti

Spoločník obchodnej spoločnosti nemusí byť v spoločnosti zamestnaný ako zamestnanec. Môže za svoju prácu poberať odmenu za výkon funkcie konateľa. Z pohľadu zákona o dani z príjmov je tento príjem považovaný za príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov).

Spoločnosť, ako taká, nie je jeho zamestnávateľ, ale je potrebné, aby sa zaregistrovala na daňovom úrade za platiteľa dane zo závislej činnosti a to ku dňu, ku ktorému vznikla povinnosť vyplatiť príjem. Táto povinnosť musí byť splnená najneskôr do 15 dní od vzniku povinnosti zrážať daň alebo preddavky na daň.

Pokiaľ má spoločník podpísané vyhlásenie a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane, alebo si nezdaniteľnú časť základu dane neuplatňuje, príjem sa bude vždy zdaňovať preddavkom na daň z príjmov (§ 35 zákona o dani z príjmov).

Okrem dohodnutej odmeny za výkon funkcie môže konateľ dostávať iné peňažné aj nepeňažné príjmy. Z hľadiska zákona o cestovných náhradách sa konateľ posudzuje tak isto ako ostatní zamestnanci. To znamená, že príjem cestovných náhrad pri pracovných cestách je pre neho príjmom, ktorý nie je predmetom dane z príjmov, preto sa nezdaňuje.

Pokiaľ by konateľ z titulu výkonu funkcie používal na vykonávanie svojej činnosti osobné motorové vozidlo zaradené v majetku spoločnosti a používal by ho aj na súkromné účely, čo je dosť bežná situácia v praxi, je potrebné toto používanie brať ako nepeňažný príjem spoločníka. Nepeňažný príjem za používanie motorového vozidla aj na súkromné účely sa zdaňuje vo výške 1 % z obstarávacej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac používania.

V prípade, že by bolo konateľovi poskytnuté vozidlo, ktoré je z požičovne alebo nie ja zaradené v majetku spoločnosti, výška nepeňažného príjmu pre účely zdanenia bude vyčíslená ako 1 % z ceny vozidla u pôvodného vlastníka alebo z bežnej ceny motorového vozidla.

V prípade, že sa konateľovi poskytuje iba nepeňažné plnenie (napr. používa automobil zaradený do majetku spoločnosti aj na súkromné účely) a tento nepeňažný príjem sa mu zdaňuje, konateľ musí za toto používanie spoločnosti zaplatiť, keďže sa to nedá odpočítať od jeho príjmu.

Z hľadiska odvodov do zdravotnej poisťovne sa konateľ spoločnosti bez pracovného pomeru posudzuje ako zamestnanec s príjmom zo závislej činnosti.

• Vymeriavacím základom pre odvody do zdravotnej poisťovne je príjem zo závislej činnosti a výška odvodu je 4 % pre zamestnanca a 10 % pre zamestnávateľa.
• Podľa zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je potrebné odmenu za výkon funkcie konateľa posudzovať z hľadiska pravidelnosti jej vyplácania. Pokiaľ sa odmena za výkon funkcie konateľa vypláca pravidelne, z tejto odmeny je potrebné hradiť odvody nasledovne:

Legenda:

NP = nemocenské poistenie
PvN = poistenie v nezamestnanostiDP + RFS = dôchodkové poistenie + rezervný fond solidarity
GP = garančné poistenie
UP = úrazové poistenie

V obidvoch prípadoch, teda aj v prípade spoločníka ako zamestnanca alebo vo výkone funkcie konateľa, netreba zabúdať na povinnosti spoločnosti:

• vykonať na požiadanie ročné zúčtovanie dane alebo vystaviť potvrdenie o zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkoch na daň,
• predkladať správcovi dane štvrťročné prehľady o zrazených preddavkoch na daň,
• predkladať do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku ročné hlásenie o vyúčtovaní dane,
• odvádzať preddavok na daň daňovému úradu najneskôr do piatich dní po výplate.

Spoločník ako zamestnanec a konateľ spoločnosti

V praxi sa môže vyskytnúť aj situácia, keď spoločník obchodnej spoločnosti je zamestnancom spoločnosti a okrem príjmu za vykonanú prácu v rámci pracovného pomeru poberá odmenu za výkon funkcie konateľa na základe mandátnej zmluvy. V tomto prípade nie je možné samostatne zdaniť tej istej osobe príjem na základe pracovného pomeru a osobitne príjem za výkon funkcie, ak plynú naraz v tom istom mesiaci. Tieto príjmy sa musia zdaniť spolu. Príjem zdanený preddavkom na daň z príjmov je konateľ povinný uviesť do daňového priznania alebo do ročného zúčtovania dane.

Spoločník a jeho príjem vo forme podielu na zisku

Spoločník obchodnej spoločnosti nemusí byť v spoločnosti zamestnaný ako zamestnanec a nemusí za svoju prácu poberať ani odmenu za výkon funkcie konateľa. V žiadnom prípade nebude porušovať zákon o nelegálnom zamestnávaní, či iný predpis. Ak má svoju s.r.o., môže postupovať tak, že si v s.r.o. nebude vyplácať žiaden plat a odmeny, ale len podiel na zisku, ktorý  spoločnosť vytvorí.

Táto situácia sa v praxi často vyskytuje v prípade, že spoločník je spoločníkom vo viacerých obchodných spoločnostiach a fyzicky nevykonáva prácu pre všetky spoločnosti. Jeho príjem z výsledkov spoločnosti je len v podobe podielu na zisku obchodnej spoločnosti.

Z pohľadu zákona o dani z príjmov tento príjem nie je považovaný za predmet dane z príjmov.

Z dôvodu zamedzenia dvojitého zdanenia sa príjmy vyplácané ako podiely na zisku alebo tantiémy členov štatutárnych a dozorných orgánov obchodných spoločností alebo družstiev, ktorí sa podieľajú na základnom imaní, nepovažujú za predmet dane z príjmov. Spoločnosť, z ktorej dosiahnutého zisku sa podiely vyplácajú, nie je teda v postavení zamestnávateľa a nie je potrebné, aby sa registrovala na daňovom úrade za platiteľa dane zo závislej činnosti.

Tu je potrebné poznamenať, že v prípade výplaty podielov na zisku obchodných spoločností nie je možné vyplácať preddavky ani zálohy na podiely na zisku. Podiely na zisku je možné vyplatiť iba v prípade dosiahnutia zisku, na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti, po odvedení prídelu do zákonného rezervného fondu a vysporiadaní neuhradenej straty minulých rokov.

Z hľadiska odvodov do zdravotnej poisťovne sa situácia od 1.1.2011 zmenila a podiel vyplácaný na zisku obchodnej spoločnosti sa považuje za dividendu, z ktorej je potrebné zaplatiť odvod na verejné zdravotné poistenie.

Dňa 15.4.2012 nadobudla účinnosť vyhláška MZ SR č. 130/2012 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, preplatkov a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie, ktorá upravuje spôsob spracovania a výpočtu ročného zúčtovania za rok 2011 zdravotnou poisťovňou. Súčasťou vyhlášky je aj tlačivo „Oznámenie o príjmoch za rok 2011“, ktorým si poistenci splnia oznamovaciu povinnosť do 31.5.2012. Tlačivo vypĺňajú a odovzdávajú poistenci, ktorí mali v roku 2011 tieto príjmy:

1. príjmy podľa §10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení – tzv. dividendy (príjmy podľa § 3 ods. 2 písm. c) a § 5 ods. 7 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov), pričom povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po 1.1.2011,
2. príjmy z výkonu činnosti osobného asistenta.

Čo sa odvodov do Sociálnej poisťovne týka, vyplatený podiel na zisku nezakladá povinnosť odvádzať odvodový balík poistení, ktorý zastrešuje táto inštitúcia. Dosiahnutý zisk musí zdaniť obchodná spoločnosť 19 % daňou z príjmov.

Príklad:

Porovnanie výšky nákladov pre spoločnosť podľa postavenia spoločníka vo firme za predpokladu, že hrubá mzda, odmena konateľa a výška vyplateného podielu na zisku je rovnaká hodnota 1 942 eur.

jl

Odporúčané ebooky

K téme