Kto môže uvažovať o reštrukturalizácii podniku v roku 2024 a aký dopad to má na zamestnancov?

V aktuálnom článku si priblížime proces reštrukturalizácie, jej dopad podnikanie a vzťahy podnikateľa. Reštrukturalizácia je jedným z dostupných spôsobov riešenia úpadku podnikateľa. V porovnaní s konkurzom, kedy sa majetok podnikateľa speňažuje s cieľom uspokojiť nároky veriteľov a firma zaniká, možno reštrukturalizáciu označiť ako ozdravný proces, v rámci ktorého sa podnikateľ zbaví časti svojich dlhov a môže ďalej pokračovať vo výkone svojej podnikateľskej činnosti.

Právny rámec pre reštrukturalizáciu

Právny rámec pre reštrukturalizáciu poskytuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Cieľom tohto právneho predpisu je riešenie úpadku dlžníka speňažením jeho majetku a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov (konkurz) alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne (reštrukturalizácia).

Reštrukturalizácia je zákonom ustanovený postup, ktorý obsahuje množstvo rôznych procesných úkonov a povinne ustanovených lehôt. Cieľom týchto ustanovení je najmä predchádzanie neúmernému predlžovaniu celého konania. Jednou z dôležitých podmienok reštrukturalizácie je uspokojenie pohľadávok veriteľov vo väčšom rozsahu, ako by boli uspokojené v prípade likvidačného konkurzu a zachovaná podstatná časť podnikania.

Z vyššie uvedeného sa môže javiť, že druhý spôsob v podobe reštrukturalizácie je výhodný pre všetky strany a tak by mohol byť preferovaný. Podnikanie ostáva pri reštrukturalizácii zachované a postupne sú uspokojované pohľadávky veriteľov dlžníka. Aby však dlžník mohol vstúpiť do reštrukturalizácie, musí predtým spĺňať zákonom ustanovené predpoklady. Výhody reštrukturalizácie zadlženého podniku tak môže využiť len ten podnikateľ, ktorý je v úpadku a spĺňa zákonom predpísané podmienky.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii definuje, kedy je dlžník v úpadku. Dlžník je úpadku vtedy, ak je platobne neschopný alebo predlžený. V praxi ide o nasledovné prípady:

• právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi,

• fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa ďalších ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, aj v takom prípade sa predpokladá, že dlžník je platobne neschopný,

• za predlženú považuje zákon takú osobu, ktorá je povinná viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/20002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jej majetku.

Upozornenie:

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii výslovne ustanovuje, že každý dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak zo stavu svojho podnikania zistí, že mu hrozí úpadok, je povinný bez zbytočného odkladu prijať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Za týmto účelom má každý dlžník zákonnú povinnosť sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie a stav svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas zistiť prípadnú hrozbu a prijať potrebné opatrenia na odvrátenie hroziaceho úpadku.

V prémiovej časti obsahu nájdete:

• Postup pri vstupe do reštrukturalizácie
• Začatie reštrukturalizačného konania
• Dopad reštrukturalizácie na zamestnancov zadlženého podnikateľa
• Hroziaci úpadok a preventívna reštrukturalizácia od 1.5.2022 a 17.7.2022

K téme