Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
V júni 2014 boli predložené, prerokovávané alebo prijaté viaceré legislatívne zmeny týkajúce sa podnikateľov. Prečítajte si o nich viac.
Novela zákona o životnom minime
Novela zákona zabraňuje tomu, aby sa pri poklese životných nákladov nízkopríjmových domácností, resp. čistých peňažných príjmov na osobu znižovala suma životného minima. Zníženie sumy životného minima by pritom znamenalo aj pokles výšky rodičovského príspevku, prídavku na dieťa, daňového bonusu na dieťa či nezdaniteľnej časti základu dane.
Novela zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
Zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami budú po novom zamestnávatelia povinne zabezpečovať pre všetkých zamestnancov. Doposiaľ sa takéto opatrenie vzťahovalo len na rizikových pracovníkov, teda 3. a 4. kategórie.
Kým pri nerizikových zamestnancoch stačí, ak dohľad nad ich pracovnými podmienkami bude zaisťovať bezpečnostný technik či zdravotnícky pracovník, u rizikových kategórií tak musí urobiť tím zdravotníckych pracovníkov, ako je to i v súčasnosti.
„V prípade fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, sa povinnosť chrániť svoje zdravie (a zdravie obyvateľov) vzťahuje len na osoby vykonávajúce rizikové práce, teda práce v kategórii tri a štyri. U ostatných osôb je ochrana ich zdravia pri práci v dobrovoľnej rovine,“ konštatuje ministerstvo zdravotníctva.
Účinnosť novelizovanej legislatívy je stanovená na prvý august tohto roka. Podpísať ju ešte musí prezident SR.
Parlament schválil pravidlá, podľa ktorých sa budú od začiatku budúceho roka vyplácať dôchodky z druhého penzijného piliera. Možnosť výberu časti nasporenej sumy dostanú tí sporitelia, ktorých súčet dôchodkov z prvého a druhého piliera bude vyšší, ako by bol ich dôchodok, ak by do druhého piliera nevstúpili a dostávali by penziu výlučne zo štátneho, priebežného piliera.
Druhou podmienkou bude to, aby súčet ich doživotných dôchodkov z prvého a druhého piliera bol vyšší ako fiktívny starobný dôchodok z prvého piliera pre osobu, ktorá získala 42 rokov dôchodkového poistenia a zarábala počas života v priemere 1,25-násobok priemernej mzdy na Slovensku.
Touto novelou sa nepriamo novelizuje aj Zákonník práce. Podľa nových pravidiel sa obmedzilo trvanie dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru sa od začiatku júla. Dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti budú môcť od začiatku budúceho mesiaca trvať najviac jeden rok.
Dohody, ktoré boli uzatvorené pred 1. júlom tohto roka, sa skončia najneskôr 30. júna budúceho roka. Odmenu za vykonanú prácu na dohodu musí zamestnávateľ vyplatiť najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.
Tento zákona nadobudol účinnosť 1. júla, niektoré jeho časti potom 1. januára 2015.
Poslanci za KDH Július Brocka a Alojz Přidal predložili v júni do parlamentu návrh novely Zákonníka práce, ktorým chcú rozšíriť zákaz nariadenia práce alebo dohodnutia práce v maloobchodnom predaji počas nedele a všetkých štátom uznaných sviatkov. V súčasnosti zamestnancovi v maloobchode nemožno nariadiť prácu 1. januára, na veľkonočnú nedeľu, na Štedrý deň po 12-tej hodine a 25. decembra.
Navrhovaná účinnosť novely je 1. januára 2015.
Pôvodne mal parlament o novele hlasovať v piatok 11. júla, poslanci za KDH však pred hlasovaním požiadali, aby o návrhu rozhodoval parlament až o dva mesiace.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR) pripravilo návrh novely Zákonníka práce, ktorým sa majú od začiatku budúceho roka sprísniť podmienky agentúrneho zamestnávania. Jednou zo zmien bude zavedenie princípu spoločnej zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa a agentúry dočasného zamestnávania za dodržiavanie mzdových podmienok pracovníka.
Miesto výkonu zamestnania v pracovnej zmluve bude musieť byť totožné s miestom pridelenia zamestnanca. Rezort práce a sociálnych vecí tiež navrhuje zakázať ďalšie dočasné prideľovanie zamestnanca počas trvania dočasného pridelenia, ako aj obmedziť maximálnu dĺžku dočasného pridelenia a počet opätovných pridelení u toho istého užívateľského zamestnávateľa.
Ako riešenie rezort ponúka obmedzenie maximálneho obdobia dočasného pridelenia u toho istého zamestnávateľa na dvanásť, prípadne osemnásť mesiacov. Ak by to obdobie malo podľa trvať dlhšie, zamestnávateľ bude musieť tohto zamestnanca prijať ako interného zamestanca.
K materiálu bolo začaté medzirezortné pripomienkové konanie.
Novelu predložili poslanci za Smer-SD, KDH a SDKÚ-DS. Poslanci chcú návrhom zaviesť možnosť platiť miestne dane za trafostanice a ďalšie stavby, ktoré doteraz neboli platené. Podľa návrhu bude napríklad možnosť vyrubiť daň za stavby, ktoré slúžia na predaj, ako sú rôzne stánky či kiosky. Podľa doteraz platného zákona, keďže neboli pevne spojené so zemou, nemohli byť zdaňované. Novela má zaviesť platbu za podzemné garáže. Pri nich sa stanoví výmera podľa najväčšej plochy ktoréhokoľvek z podzemných podlaží. Upravuje sa tiež platba pri zbere komunálneho odpadu.
Navrhovaná účinnosť novely je 1. novembra 2014.
Parlament v júni posunul zákon do druhého čítania, rozhodovať sa tak o ňom bude na ďalšej schôdzi.
Novela by mala dať právny základ pre rozlíšenie dvoch typov s.r.o. – s povinným základným imaním presahujúcim určitú sumu (napr. 25 tis. eur) a so základným imaním 1 euro. V súvislosti so znížením požiadavky na vytváranie základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným sa navrhuje, aby sa spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré nemajú základné imanie aspoň vo výške 25 tis. EUR označovali ako „spoločnosti povinné uvádzať základné imanie“.
Rozhodujúca bude hodnota základného imania zapísaná v obchodnom registri (bez ohľadu na rozsah jeho splatenia). Spoločnosti povinné uvádzať hodnotu základného imania budú povinné na obchodných dokumentoch vždy uvádzať výšku základného imania a rozsah jeho splatenia. Osoby, ktoré konajú v ich mene budú povinné zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, keďže v opačnom prípade sa bude mať za to, že ich úmyslom je prevziať ručenie za uspokojenie pohľadávok v súvislosti s obchodnými dokumentmi.
Účelom tohto návrhu zákona je napríklad aj zriadenie registra diskvalifikovaných osôb. Ustanovenie zavádza základný predpoklad pre zavedenie tzv. registra diskvalifikácií. Rozhodnutie o diskvalifikácii (vylúčení) môže byť priamo rozhodnutie zakazujúce výkon funkcie člena štatutárneho alebo dozorného orgánu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstve (uložené v trestnom konaní), alebo rozhodnutie, pri ktorom sa bude mať za to, že ide o rozhodnutie o diskvalifikácii. Diskvalifikácia bude spočívať výlučne v zákaze možnosti vystupovať ako člen štatutárneho alebo dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve, ako aj v zákaze pôsobiť ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby alebo prokurista.
Zákon má zároveň sprísniť sprísnenie podmienky v zákone o konkurze a vyrovnaní.
Navrhovaná účinnosť novely je 1. januára 2015.
K materiálu bolo začaté medzirezortné pripomienkové konanie.
Novela nariadenia vlády o maximálnej intenzite investičnej pomoci
Ministerstvo mení nariadenie vlády o poskytovaní investičnej pomoci na základe usmernenia Európskej komisie o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 až 2020. Podľa nového nariadenia bude Slovensko rozdelené na tri zóny, A, B a C, kde zatriedenie okresov do jednotlivých zón vychádza z miery evidovanej nezamestnanosti.
Do zóny A budú zatriedené okresy s mierou nezamestnanosti vyššou ako 135 % priemernej miery nezamestnanosti v SR, do zóny B patria okresy s mierou nezamestnanosti vyššou ako 100 % a do zóny C okresy s mierou nezamestnanosti najviac 100 %.
Na základe novely už investori, ktorí sa rozhodnú na Slovensku investovať v high-tech sektoroch,, nebudú mať výnimku vo forme možnej vyššej investičnej pomoci.
Toto nariadenie vlády nadobúdlo účinnosť 1. júla 2014.
Po novom by mala spotrebiteľov na finančnom trhu chrániť Národná banka Slovenska, ktorá by mala dostať väčšie právomoci. Na Národnú banku Slovenska prechádza aj pôsobnosť nad poskytovateľmi spotrebiteľských úverov, ktorými sú banky a pobočky zahraničných bánk. „Kontrolóri národnej banky budú môcť v rámci kontrol vystupovať aj pod utajenou identitou. Ide o tzv. metódu mystery shopping, teda kontrolného nákupu finančnej služby. Preukázať sa budú môcť až po preverení postupu dohliadaného subjektu,“ píše ministerstvo financií s dodatkom, že počas kontrol kontrolóri budú mať tiež možnosť zhotovovať napríklad videozáznamy s cieľom využiť ich ako dôkazový prostriedok.
Pri porušení práv spotrebiteľov zo strany finančných inštitúcií bude môcť Národná banka Slovenska udeľovať sankcie. Podľa závažnosti sa rozsah sankcií pohybuje od drobných pokút až po odobratie licencie. Kontrolóri budú vedieť uložiť sankciu aj priamo na mieste kontroly.
Navrhovaná účinnosť novely je 1. januára 2015.
K materiálu bolo ukončené medzirezortné pripomienkové konanie.
