Nárok zamestnanca na odstupné
Zákonník práce určuje zamestnávateľovi na základe § 76 povinnosť poskytnúť zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru odstupné. Výška odstupného závisí od toho, či je pracovný pomer ukončený dohodou alebo výpoveďou, zároveň ju ovplyvňuje aj dĺžka pracovného pomeru zamestnanca. Z nasledujúceho článku sa dozviete, aká je výška odstupného a kedy má naň zamestnanec nárok.
Odstupné pri skončení pracovného pomeru výpoveďou
vypláca sa z dôvodov:
- zamestnávateľ alebo jeho časť sa zrušuje alebo
- zamestnávateľ sa premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
- zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách
- zamestnanec sa stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu
- zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu
Nárok zamestnanca na odstupné pri skončení pracovného pomeru výpoveďou
Dĺžka pracovného pomeru zamestnanca | Výška odstupného
|
ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov | odstupné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku |
ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov | odstupné najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku |
ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov | odstupné najmenej v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku |
ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov | odstupné najmenej v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku |
V prémiovej časti obsahu nájdete:
- Odstupné pri skončení pracovného pomeru dohodou
- Komu nepatrí odstupné
- Ako sa vypláca odstupné
- Povinnosť vrátiť odstupné alebo jeho časť
Odstupné pri skončení pracovného pomeru dohodou
vypláca sa z dôvodov:
- zamestnávateľ alebo jeho časť sa zrušuje alebo
- zamestnávateľ sa premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
- zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách
- zamestnanec sa stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu
- zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu
Nárok zamestnanca na odstupné pri skončení pracovného pomeru dohodou
Dĺžka pracovného pomeru zamestnanca | Výška odstupného
|
ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky | odstupné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku |
ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov | odstupné najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku |
ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov | odstupné najmenej v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku |
ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov | odstupné najmenej v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku |
ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov | odstupné najmenej v sume päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku |
Odstupné pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec:
- nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo
- ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,
- patrí mu odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku
Upozornenie:
- Uvedené neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
- pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.
Komu nepatrí odstupné
Okrem prípadov uvedených v „Upozornení“ odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona.
Ako sa vypláca odstupné
- zamestnávateľ vypláca odstupné po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak,
- z odstupného zamestnávateľ odvedie odvody do Sociálnej poisťovne, preddavok na zdravotné poistenie a preddavok na daň z príjmov FO.
Povinnosť vrátiť odstupné alebo jeho časť
- Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.
- Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.
Príklad č. 1:
Zamestnanec utrpel pracovný úraz, následkom ktorého už nemôže vykonávať svoju prácu. Z uvedeného dôvodu ukončil 31. mája 2019 pracovný pomer. Jeho priemerný mesačný zárobok bol 787,50 €. Aká je výška odstupného, na ktorú má nárok?
Na základe § 76 ods. 3 Zákonníka práce patrí zamestnancovi, ktorý nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz a s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer dohodou alebo výpoveďou z tohto dôvodu, odstupné vo výške najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Tento zamestnanec dostane odstupné vo výške 7 875 € (787,50 x 10). Zamestnávateľ mu vyplatí odstupné vo výplatnom termíne za mesiac máj 2019.
Príklad č. 2:
Zamestnanec dostal výpoveď z organizačných dôvodov. U zamestnávateľa odpracoval 12 rokov a jeho pracovný pomer skončil 30. apríla 2019. Priemerný mesačný zárobok je 798,76 €. Pracovný čas zamestnanca bol 40 hodín týždenne. Na aké odstupné má zamestnanec nárok?
Vzhľadom na to, že zamestnanec dostal výpoveď z organizačných dôvodov a u zamestnávateľa odpracoval viac ako 10 rokov a menej ako 20 rokov, má nárok na odstupné najmenej v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, t. j. 3 x 798,76 = 2 396,28 €.
Príklad č. 3:
Zamestnanec z príkladu č. 2 dostal pracovnú ponuku od svojho bývalého zamestnávateľa a nastúpil k nemu do pracovného pomeru od 1. júla 2019. Má povinnosť vrátiť časť odstupného, ktorý mu bol týmto zamestnávateľom vyplatený?
Z dôvodu, že pracovný pomer vznikol tomuto zamestnancovi pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, zamestnanec musí vrátiť odstupné alebo jeho časť. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.
Časom vyplývajúcim z poskytnutého odstupného je čas určený podľa počtu mesiacov. V prípade zamestnanca uvedeného v príklade mu bolo pri skončení pracovného pomeru vyplatené odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku a jeho nový pracovný pomer vznikol pred uplynutím troch mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru. Z uvedeného dôvodu zamestnanec bude musieť vrátiť odstupné za 1 mesiac vo výške 798,76 €.