Nízkoenergetické domy – vízia či realita?

Úsporné domy spadajúce do kategórie nízkoenergetických alebo až pasívnych stavieb sú rezonujúcou témou dneška. Ich výstavba napreduje v slovenských podmienkach iba pomaly, čo svedčí o istej miere opatrnosti a zdržanlivého prístupu zo strany komerčných, ale aj individuálnych investorov. Diskusné stretnutie Stavebného fóra.sk na tému Nízkoenergetické domy – dopyt, vízia, názory, ktoré sa uskutočnilo 21. októbra 2008 v priestoroch penziónu Golden Royal v Košiciach, bolo zamerané na analýzu komplexných požiadaviek na nízkoenergetickú výstavbu a prezentovanie aktuálnych projektov a implementácií nízkonákladových technológií v praxi. Podujatie otvorilo diskusiu aj o energetickej certifikácii budov a opodstatnenosti vypracovania energetického auditu s cieľom znížiť energetickú náročnosť novostavieb. Diskusia prispela k zvýšeniu povedomia a k prehĺbeniu poznatkov o energeticky úsporných technológiách.Hneď v úvode stretnutia sa Zuzana Sternová z TSÚS a VVÚPS-NOVA v Bratislave dotkla základných právnych a technických predpisov, ktoré tvoria legislatívny rámec požiadaviek na nízkoenergetickú výstavbu. Upriamila pozornosť na východiskovú smernicu 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov, zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej certifikácii budov a vyhlášku MVRR SR č. 625/2006 Z.z. vykonávajúcu tento zákon, platnú od 1. januára 2007. Vytýčila jednotlivé technické normy, ktoré určujú výpočtový postup energetickej hospodárnosti budovy. Zaradenie budovy na bývanie do energetickej triedy A až G sa uskutočňuje na základe hodnotenia potreby energie na vykurovanie a potreby energie na prípravu teplej vody, pričom nové budovy musia spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, a tou je horná hranica triedy B. To znamená, že akékoľvek nové budovy a významne obnovené budovy by mali byť v triede A alebo B.Prezentáciou maximálneho komfortu bývania pre náročných klientov pokračoval v diskusii Mário Lelovský z Media Control. Nízkoenergetické domy s núteným vetraním patria do kategórie inteligentných budov. Komplexné riešenie nízkoenergetického a zároveň inteligentného bývania v sebe zahŕňa efektívnu spotrebu energií, svetelnú a tepelnú pohodu cez integrované riadenie všetkých subsystémov – technológií a zariadení, komfortné ovládanie a systém monitorovania počas prevádzky. Tieto parametre spĺňa demonštračný nízkoenergetický inteligentný dom, ktorý je v súčasnosti vo fáze reálnej prevádzky a vyhodnocovania. Stavebná konštrukcia i technológie tzv. i-DOMu spĺňajú nízkoenergetické štandardy v plnej miere. Osobitný dôraz v prezentácii bol venovaný predstaveniu inteligentného riadiaceho systému Crestron.Lorant Krajcsovics z Inštitútu pre energeticky pasívne domy zameral svoje vystúpenie na základné zásady návrhu pasívnych domov. Za energeticky pasívne domy sa považujú budovy, ktorých ročná spotreba energie na vykurovanie neprekračuje 15 kWh/m2 za rok. To zodpovedá maximálnemu tepelnému výkonu 10 W/m2. Pri zohľadnení potreby primárnej energie (vykurovanie, ohrev teplej vody, elektrické zariadenia) pri kategórii „pasívny dom“, by celková hodnota nemala prekročiť 120 kWh/m2. Na základe prvých skúseností z realizácie konkrétnych projektov na Slovensku boli v závere príspevku zadefinované problémy a nevýhody pasívnych domov, ktoré spadajú do oblasti vyšších investičných nákladov, nízkeho dopytu, nedostatku kvalifikovaných odborníkov a skúseností realizačných firiem. V neposlednom rade boli zaznamenané problémy so suchým vzduchom pri vysokej výmene vzduchu počas zimných mesiacov.Útvar hlavného architekta mesta Košice má vízie a odporúčania pre lokality, ktoré by boli efektívne z pohľadu výstavby nízkoenergetických, prípadne pasívnych domov. Jeho zástupca Martin Jerguš vytýčil základné determinujúce faktory pre výstavbu nízkoenergetických domov, ktorými sú prírodné podmienky a ÚPN hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice, z nich vymedzené konkrétne lokality na bývanie a záhradkárske zóny. V tejto súvislosti dal do popredia vypracovanú urbanistickú štúdiu Košice – Východné mesto, časť Krásna a urbanistickú štúdiu Kopa – Girbeš.Prípadová štúdia analyzujúca možnosti zosúladenia progresívnych systémov nízkoteplotného vykurovania a netradičných zdrojov energií bola v rámci panelových diskusných príspevkov predstavená v podaní zástupcov Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. František Vranay na základe výsledkov realizovaného výskumu vymedzil podmienky uplatnenia kapilárnych rohoží v procese vykurovania – chladenia, pričom ich najvhodnejšie využitie je u stavieb s kvalitnými obalovými konštrukciami. Jednou z podmienok uplatnenia tepelných čerpadiel v systéme zásobovania teplom je o.i. aj kooperácia s iným zdrojom pri nasadzovaní do rozvodov tepla. Prechod na obnoviteľné zdroje si podľa neho vynucuje stabilizáciu cien energie.Emil Očenáš z Netsystems predstavil riešenia vedúce k zníženiu energetickej náročnosti, ktoré využívajú solárnu energiu. Popísal použitie termických i fotovoltaických kolektorov, veterných elektrární malého výkonu a princípy fungovania tepelných čerpadel na báze vzduch – voda, voda – voda a zem – voda.Diskusné stretnutie bolo určené manažérom a zástupcom developerských, stavebno-investičných a správcovských spoločností, predstaviteľom bankovníctva, priemyslu, štátnej správy, ako aj širokej odbornej verejnosti. Diskusiu rozprúdili predovšetkým otázky v súvislosti s energetickou certifikáciou, energetickým auditom budov a problematikou bývania s inteligentnými technológiami. Pretože splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť je povinnosťou danou zo zákona, nízkoenergetické bývanie sa stáva nevyhnutnou realitou pre nadchádzajúce obdobie.Partnerom diskusného stretnutia bola spoločnosť Media Control, s.r.o.Viac informácií nájdete na www.stavebne-forum.sk/events2008.autor: SF / Zuzana Kmecová

Odporúčané ebooky

K téme