Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Pojem inflácia je pre väčšinu z nás známy, no nie každý z nás si vie presne predstaviť, čo všetko môže inflácia spôsobiť v ekonomike a ako sa to môže dotknúť nášho každodenného života.
Inflácia je makroekonomický jav prejavujúci sa dlhodobým rastom cenovej hladiny tovarov a služieb a znižovaním kúpnej sily peňazí. Znamená to, že hodnota peňazí postupne trvalo klesá a tým pádom sa znižuje množstvo tovarov a služieb, ktoré si môžeme za finančnú jednotku kúpiť. Inflácia je spôsobená poruchami rovnováhy v mikroekonomike a makroekonomike a tiež v peňažnej oblasti reálnej ekonomiky. Významným znakom inflácie je fakt, že zdroj je v nadmernom dopyte v porovnaní s ponukou a zároveň v cenotvorbe na strane ponuky.
Druhy inflácie
Inflácia má niekoľko príčin a na základe viacerých hľadísk rozlišujeme rôzne druhy inflácie.
Na základe rýchlosti rastu poznáme infláciu:
mierna
cválajúca
hyperinflácia
Podľa príčin, ktoré ju vyvolali:
dopytová
nákladová
Z hľadiska tempa rastu cenovej hladiny:
proporcionálna
neproporciálna
anticipovaná
neanticipovaná
inertná
Z hľadiska viditeľnosti:
skrytá
otvorená
potlačená
Definície niektorých druhov inflácie
Anticipovaná inflácia
Ide o infláciu očakávanú v priebehu nasledujúceho obdobia, označujeme ju aj ako inertnú. Zohľadňuje sa v hospodárskych, kolektívnych a úverových zmluvách.
Neanticipovaná inflácia
Predstavuje rozdiel medzi očakávanou a skutočnou infláciou.
Proporcionálna inflácia
Ide o teoretický predpoklad, nemá vplav na reálny produkt či rozdeľovanie dôchodkov, pretože úplná proporcionalita v reálnej ekonomike nenastane nikdy.
Neproporcionálna inflácia
Predpokladá, že všetky ceny sa prispôsobujú inflačným trendom rovnako. Preto sú osoby aj podnikatelia nútení do operácií s hotovosťou.
Otvorená inflácia
Označuje sa tiež pojmom zjavná a je spojená s rastom cenovej hladiny.
Potlačená – blokovaná inflácia
Ak dôjde k fixácii cien, nastane situácia, v ktorej ceny prestanú byť rovnovážnymi. Dochádza k nerovnováhe na trhu komodít a chybné sú cenové relácie aj celkové cenová hladina. Keďže ceny nerastú, nedochádza k otvorenej, ale k potlačenej inflácii.
Skrytá inflácia
V tomto prípade s ceny menia, ale neprejavuje sa to v cenových indexoch. Takže cenové indexy nie sú v realite schopné zachytiť všetky pohyby cien.
Jadrová a čistá inflácia
V súvislosti s infláciou a stretávame s pojmom jadrová inflácia, ktorý kvalifikuje mieru rastu cenovej hladiny na neúplnom spotrebnom koši. Spotrebný kôš je očistený od vplyvu nepriamych daní, dotácií a regulovaných cien.
Jadrová inflácia sa od celkovej medziročnej inflácie odlišuje a závisí od zvyšovania regulovaných cien. Inflácia v súčasnosti nemá svoj pôvod len vo sfére peňazí, teda v nadmernom vydávaní peňazí, ale hlavne v poruchách, ktoré vznikajú v reálnej ekonomike kvôli zmenám v mechanizme jej fungovania.
Jadrová inflácia sa vypočítava zo základu, ktorý zahŕňa aj potraviny. Je však očistený od vplyvu:
daňových zmien
dotácií
regulovaných cien
administratívnych opatrení
Príčiny inflácie
Stav, ktorý poznáme ako inflácia, môže mať v ekonomike viacero príčin, ktoré závisia od toho, ako sa menia podmienky fungovania jednotlivých ekonomík. Vplyv na infláciu majú zmeny fungovania trhových mechanizmov a tie sú podmienené rôznymi faktormi.
Sú to napríklad:
tlak odborov na zvýšenie miezd
rastúce deficity platobných bilancií
monopolizácia
vydávanie peňazí, ktoré sa do obehu dostávajú na základe rastúcich deficitov štátneho rozpočtu a zvyšujúceho sa štátneho dlhu.
Inflácia a Slovensko
Inflácia na Slovensku zaznamenala v roku 2021 vysoký nárast. Ceny vzrástli vo všetkých 12 hlavných zložkách (odboroch) spotrebného koša. Výrazný vplyv na celkovú úroveň inflácie za rok 2021 mali vyššie ceny v doprave, predovšetkým rast cien pohonných hmôt (palivá a mazadlá) v ročnom priemere o 17,3 %. Výrazný vplyv mali tiež rastúce ceny tabakových výrobkov po úprave daní v marci 2021, celoročne sa zdvihli o 13,7 %. Rast cien podporila tiež zásadná redukcia štátu v dotovaní školských obedov pretavená do 13 % rastu závodného stravovania v roku 2021. A k celkovému stavu prispeli aj drahšie noviny a periodiká, ktorých ceny vzrástli v priemere o viac ako 10 %.
Zvyšovanie stavebných materiálov sa zasa prejavilo v imputovanom nájomnom, ktorého cena za celý rok vzrástla o 6,2 % (v roku 2020 to bolo len 1 %).
V priemere za rok 2021 sa index spotrebiteľských cien zvýšil za domácnosti zamestnancov o 3,2 %, za nízkopríjmové domácnosti o 3 % a za domácnosti dôchodcov o 2,9 %.
Prehľad inflácie na Slovensku podľa Štatistického úradu SR
