Nový zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom od 9. 12. 2026

Od 9. decembra 2026 začne na Slovensku platiť nový zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Zmeny sa dotknú nielen výrobcov, ale aj dovozcov, distribútorov, internetových obchodov a za určitých podmienok aj poskytovateľov logistických služieb či online platforiem.

Nová legislatíva reaguje na rozvoj digitálnych technológií, softvéru a umelej inteligencie. Rozširuje okruh výrobkov, za ktoré možno niesť zodpovednosť, a mení pravidlá dokazovania škody. Čo konkrétne musia podnikatelia vedieť a na čo by sa mali pripraviť?

Národná rada Slovenskej republiky schválila nový zákon 17. septembra 2026. Ide o parlamentnú tlač č. 1282, ktorou Slovensko preberá európsku smernicu (EÚ) 2024/2853 o zodpovednosti za chybné výrobky.

Nová právna úprava nahradí doterajší zákon č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Jej cieľom je prispôsobiť pravidlá súčasnému trhu, na ktorom výrobky čoraz častejšie obsahujú softvér, digitálne služby a technológie schopné meniť svoje vlastnosti aj po predaji.

Podľa dôvodovej správy má zákon posilniť ochranu poškodených osôb a zároveň zabezpečiť jednotné podmienky zodpovednosti v rámci Európskej únie. Predkladateľ pritom počíta aj s negatívnymi vplyvmi na podnikateľské prostredie.

Odkedy bude nový zákon účinný?

Nový zákon nadobudne účinnosť 9. decembra 2026. Tento dátum je dôležitý nielen z hľadiska začiatku účinnosti, ale aj pri určení, podľa ktorých pravidiel sa bude posudzovať konkrétna škoda.

Podľa § 17 schváleného znenia platí:

• Na škodu spôsobenú vadným výrobkom uvedeným na trh alebo do prevádzky od 9. decembra 2026 sa použije nový zákon.

• Pri výrobkoch uvedených na trh alebo do prevádzky najneskôr 8. decembra 2026 sa zodpovednosť za škodu bude posudzovať podľa predchádzajúcich právnych predpisov.

Rozhodujúci teda nie je automaticky dátum, keď sa škoda prejaví, ale čas uvedenia výrobku na trh alebo do prevádzky podľa príslušnej právnej úpravy.

Za výrobok sa bude považovať aj softvér či digitálny výrobný súbor

Jednou z najvýznamnejších zmien je rozšírenie zákonnej definície výrobku.

Kým tradične sa zodpovednosť spájala najmä s fyzickými predmetmi, nový § 2 výslovne zahŕňa aj softvér, digitálne výrobné súbory, elektrinu a suroviny. Výrobkom môže byť aj hnuteľná vec začlenená do iného výrobku alebo nehnuteľnosti či s nimi prepojená.

V praxi sa preto nová úprava môže týkať napríklad softvéru ovládajúceho inteligentné zariadenia, mobilných aplikácií, operačných systémov, firmvéru, systémov umelej inteligencie alebo digitálnych súborov určených na automatizovanú výrobu predmetov.

Dôvodová správa výslovne vysvetľuje, že softvér môže byť výrobkom bez ohľadu na spôsob jeho dodania. Môže byť nainštalovaný v zariadení, dostupný cez sieť alebo poskytovaný prostredníctvom cloudových technológií vrátane modelu softvér ako služba (SaaS).

Pre podnikateľov to znamená, že zodpovednosť za škodu sa už nebude viazať iba na fyzické výrobky. Vývojári a dodávatelia softvéru budú musieť zohľadňovať aj riziká, ktoré môže vadný softvér predstavovať pre bezpečnosť používateľov alebo ich majetku.

Zákon však obsahuje výnimku. Nevzťahuje sa na slobodný softvér s otvoreným zdrojovým kódom, ktorý bol vyvinutý alebo dodaný mimo rámca obchodnej činnosti. Nie každý open-source softvér je teda automaticky vyňatý zo zodpovednosti.

Základným pravidlom podľa § 6 zostáva, že za škodu spôsobenú vadným výrobkom zodpovedá jeho výrobca. Nový zákon však podrobnejšie upravuje situácie, keď je do výroby a predaja zapojených viacero spoločností.

Výrobca a výrobca komponentu

Ak škodu spôsobí vadný komponent začlenený do výrobku alebo s ním prepojený pod kontrolou výrobcu, zodpovednosť môže niesť výrobca konečného výrobku aj výrobca komponentu.

Dovozca a splnomocnený zástupca

Ak výrobca vadného výrobku alebo komponentu nemá sídlo v Európskej únii ani v príslušnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru, za škodu môžu popri výrobcovi zodpovedať aj dovozca alebo splnomocnený zástupca.

Poskytovateľ logistických služieb

Za zákonom ustanovených podmienok môže zodpovednosť vzniknúť aj poskytovateľovi logistických služieb, ak výrobca nie je usadený v príslušnom členskom štáte a nie je tam usadený ani dovozca či splnomocnený zástupca podľa § 6 ods. 3. Neznamená to však, že automaticky zodpovedá každý dopravca, ktorý doručí zásielku.

Distribútor alebo predajca

Osobitné pravidlo sa týka distribútorov. Ak nemožno zistiť žiadnu z príslušných zodpovedných osôb usadených v členskom štáte, distribútor môže niesť zodpovednosť, ak do jedného mesiaca od prijatia žiadosti poškodeného neidentifikuje zákonom určenú zodpovednú osobu alebo distribútora, ktorý mu výrobok dodal.

Online platformy

Pravidlo o zodpovednosti distribútora sa môže za podmienok ustanovených zákonom a aktom o digitálnych službách vzťahovať aj na poskytovateľa online platformy umožňujúcej spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi.

Pre e-shopy a obchodníkov je preto dôležité vedieť identifikovať dodávateľov, výrobcov a ďalšie subjekty v dodávateľskom reťazci. Zákon síce nezavádza automatickú zodpovednosť každého predajcu za každý vadný výrobok, no za určitých okolností sa nárok poškodeného môže obrátiť aj proti nemu.

Nová legislatíva venuje osobitnú pozornosť výrobkom, ktorých funkcie možno meniť alebo aktualizovať aj po ich predaji.

Podľa § 5 sa pri posudzovaní vadnosti výrobku zohľadňuje aj kybernetická bezpečnosť, schopnosť výrobku učiť sa, jeho prepojenie s ďalšími výrobkami a okolnosti súvisiace s aktualizáciami softvéru.

Ak výrobca naďalej kontroluje softvér alebo súvisiacu digitálnu službu, jeho zodpovednosť sa nemusí skončiť okamihom predaja výrobku.

Príkladom môže byť inteligentné zariadenie, pri ktorom výrobca poskytne softvérovú aktualizáciu spôsobujúcu nebezpečné fungovanie. Podobná situácia môže vzniknúť, ak výrobca nezabezpečí aktualizáciu potrebnú na zachovanie bezpečnosti výrobku, hoci jej zabezpečenie má pod svojou kontrolou.

Podľa § 7 ods. 4 sa v takýchto prípadoch nemôže zbaviť zodpovednosti iba argumentom, že vada vznikla až po uvedení výrobku na trh.

Pre technologické firmy to znamená potrebu venovať pozornosť bezpečnosti výrobku počas celého obdobia, keď majú jeho fungovanie pod kontrolou.

Za výrobcu sa môže považovať aj firma, ktorá výrobok predáva pod vlastnou značkou

Zákon v § 2 rozširuje definíciu výrobcu aj na osobu, ktorá si dá výrobok navrhnúť alebo vyrobiť, prípadne sa uvedením svojho mena, ochrannej známky alebo iného rozlišovacieho znaku na výrobku prezentuje ako jeho výrobca.

To je dôležité najmä pre podnikateľov, ktorí predávajú výrobky pod vlastnou značkou, hoci ich fyzicky vyrába iná spoločnosť.

Ak napríklad obchodník objedná výrobu produktu u externého dodávateľa a predáva ho pod vlastnou značkou, môže sa na účely zákona považovať za výrobcu. Zodpovednosť tak nemožno automaticky preniesť na výrobnú spoločnosť iba preto, že produkt fyzicky vyrobila.

Rovnako môže za škodu zodpovedať osoba, ktorá vykoná podstatnú zmenu výrobku mimo kontroly pôvodného výrobcu a následne ho sprístupní na trhu alebo uvedie do prevádzky.

Podstatnou zmenou však nie je automaticky každá oprava alebo úprava. Zákon stanovuje konkrétne podmienky súvisiace so zmenou výkonu, účelu, typu výrobku alebo bezpečnostného rizika.

Nový zákon presnejšie určuje, aké škody možno podľa neho odškodniť.

Podľa § 4 ide o škody spočívajúce v:

• usmrtení alebo poškodení zdravia vrátane lekársky uznaného poškodenia psychického zdravia,

• poškodení alebo zničení majetku, s výnimkami ustanovenými zákonom,

• zničení alebo poškodení údajov, ktoré sa nepoužívajú na podnikanie alebo výkon povolania.

Právo na náhradu sa vzťahuje aj na majetkovú a nemajetkovú ujmu vyplývajúcu z uvedených druhov škôd.

Dôležitou novinkou je výslovné zahrnutie zničených alebo poškodených údajov. Ak napríklad vadný výrobok spôsobí stratu súkromných digitálnych údajov, za splnenia zákonných podmienok môže vzniknúť nárok na náhradu škody.

Nie každá škoda však patrí pod tento zákon.

Nová úprava sa vzťahuje na škodu spôsobenú fyzickej osobe. Nevzťahuje sa napríklad na poškodenie samotného vadného výrobku ani na poškodenie majetku používaného výlučne na podnikateľskú činnosť alebo výkon povolania. Vylúčené sú aj údaje používané na podnikanie alebo výkon povolania.

Ak teda vadný výrobok poškodí firemné zariadenie používané výlučne na podnikanie, náhrada takejto majetkovej škody sa nebude posudzovať podľa nového zákona. To však nevylučuje prípadný nárok podľa iných právnych predpisov, ak sú splnené ich podmienky.

Poškodení budú mať jednoduchšie dokazovanie škody

Významnou zmenou sú nové pravidlá dokazovania v súdnych sporoch. Podľa § 15 zostáva základným pravidlom, že žalobca musí preukázať vadnosť výrobku, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi. Zákon však zavádza situácie, keď sa vadnosť výrobku alebo príčinná súvislosť predpokladá.

Vadnosť výrobku sa bude predpokladať napríklad vtedy, keď žalovaný nesprístupní súdom požadované podstatné dôkazy, keď žalobca preukáže porušenie relevantných bezpečnostných požiadaviek alebo keď škodu spôsobí zjavne nesprávne fungovanie výrobku pri jeho rozumne predvídateľnom používaní či za bežných podmienok používania.

Príčinná súvislosť sa predpokladá, ak sa preukáže vadnosť výrobku a škoda je takého druhu, ktorý zvyčajne zodpovedá danej vade.

Pri technicky alebo vedecky zložitých prípadoch môže súd uplatniť zákonné domnienky aj vtedy, keď má žalobca mimoriadne ťažkosti s dokazovaním a preukáže zákonom požadovanú pravdepodobnosť.

Tieto domnienky sú vyvrátiteľné. Žalovaný teda má možnosť predložiť dôkazy, ktorými ich spochybní.

Firmy môžu byť povinné sprístupniť dôkazy

Podľa § 14 môže súd na návrh žalobcu uložiť žalovanému povinnosť sprístupniť dôkazy, ktoré má k dispozícii a ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci, ak žalobca predloží dostatočný základ pre dôvodnosť svojho nároku.

Môže ísť podľa okolností napríklad o technickú dokumentáciu, výsledky testovania alebo informácie o fungovaní výrobku.

Nejde však o neobmedzený prístup k interným dokumentom spoločnosti. Súd musí posudzovať nevyhnutnosť a primeranosť sprístupnenia dôkazov a prihliadať aj na ochranu dôverných informácií a obchodného tajomstva.

Zákon zároveň umožňuje za stanovených podmienok požadovať sprístupnenie dôkazov aj zo strany žalobcu.

Pre podnikateľov bude preto dôležité uchovávať dokumentáciu umožňujúcu preukázať bezpečnosť výrobkov, ich testovanie, zmeny a aktualizácie.

Podľa § 8 nie je možné zodpovednosť za škodu podľa nového zákona voči poškodenému jednostranne vylúčiť ani obmedziť.

Ak by sa podnikateľ pokúsil zbaviť zákonnej zodpovednosti napríklad ustanovením vo všeobecných obchodných podmienkach, takéto ustanovenie by bolo v rozsahu odporujúcom zákonu neplatné.

To však neznamená, že výrobca alebo iná zodpovedná osoba musí automaticky nahradiť každú škodu. Zákon v § 7 upravuje konkrétne dôvody vylúčenia zodpovednosti, napríklad za určitých podmienok v prípade vady, ktorú nebolo možné zistiť vzhľadom na objektívny stav vedecko-technických poznatkov.

Ak za škodu zodpovedajú viaceré osoby, podľa § 9 zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

Podnikatelia by mali venovať pozornosť aj lehotám na uplatnenie nárokov. Nový zákon rozlišuje premlčanie nároku a zánik práva na náhradu škody.

Pri podstatne zmenenom výrobku zákon zohľadňuje jeho sprístupnenie na trhu alebo uvedenie do prevádzky po vykonaní zmeny.

Dvadsaťpäťročná lehota teda neplatí všeobecne na všetky škody. Vzťahuje sa na osobitnú situáciu oneskoreného prejavenia poškodenia zdravia.

Pre výrobcov môže mať táto úprava význam pri nastavovaní uchovávania dokumentácie, evidencie výrobkov a poistného krytia zodpovednosti.

Čo by mali podnikatelia urobiť pred 9. 12. 2026?

Nový zákon neustanovuje všeobecnú povinnosť všetkých podnikateľov vykonať audit, uzatvoriť nové poistenie alebo zaviesť osobitný register výrobkov. Vzhľadom na zmeny zodpovednosti však možno odporučiť niekoľko praktických krokov.

1. Preveriť postavenie firmy v dodávateľskom reťazci. Zistiť, či spoločnosť vystupuje ako výrobca, dovozca, distribútor, poskytovateľ logistických služieb alebo prevádzkovateľ online platformy a aké pravidlá sa na ňu vzťahujú.
2. Skontrolovať identifikáciu dodávateľov. Najmä predajcovia a e-shopy by mali vedieť spoľahlivo identifikovať subjekt, od ktorého výrobok získali, a relevantné zodpovedné osoby.
3. Prehodnotiť dokumentáciu výrobkov. Výrobcovia by mali posúdiť, či dokážu zdokumentovať bezpečnosť, testovanie, vykonané zmeny a okolnosti, ktoré môžu byť rozhodujúce pri prípadnom spore.
4. Venovať pozornosť softvéru a aktualizáciám. Technologické spoločnosti by mali preveriť procesy riadenia bezpečnostných aktualizácií a zaznamenávania zmien.
5. Preskúmať zmluvné podmienky a poistenie. Zmysel má preveriť existujúce zmluvné vzťahy s dodávateľmi a rozsah poistného krytia. Zmluvami však nemožno voči poškodenému vylúčiť zákonnú zodpovednosť.

Čo sa mení pre jednotlivé typy podnikateľov?

Záver: Zodpovednosť za výrobok sa prispôsobuje digitálnej ekonomike

Nový zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom prináša od 9. decembra 2026 významné zmeny do slovenského podnikateľského prostredia.

Jeho podstatou nie je iba rozšírenie definície výrobku o softvér a digitálne technológie. Dôležité sú aj presnejšie pravidlá zodpovednosti v dodávateľských reťazcoch, možnosť sprístupňovania dôkazov v súdnych sporoch, zákonné domnienky pri dokazovaní a osobitné pravidlá pre výrobky upravované po uvedení na trh.

Pre podnikateľov bude rozhodujúce poznať svoje postavenie v dodávateľskom reťazci, vedieť preukázať okolnosti súvisiace s bezpečnosťou výrobkov a rozumieť tomu, za akých podmienok môžu niesť zodpovednosť za spôsobenú škodu.