Zmeny v zmluvách od 1. 7. 2027
Od 1. júla 2027 sa zásadne zmenia pravidlá, podľa ktorých slovenskí podnikatelia uzatvárajú a plnia zmluvy. Nový Občiansky zákonník zjednotí občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu viacerých zmluvných vzťahov, ktoré dnes upravujú dva samostatné zákony. Zmeny sa dotknú kúpnych zmlúv, zmlúv o dielo, poskytovania služieb, obchodných podmienok, premlčania pohľadávok aj riešenia sporov medzi dodávateľmi a odberateľmi. Znamená to, že firmy a živnostníci budú musieť prepísať všetky svoje zmluvy? A čo sa stane so zmluvami uzavretými pred júlom 2027?
Slovenské podnikateľské prostredie čaká jedna z najvýznamnejších zmien zmluvného práva od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Nový Občiansky zákonník, schválený Národnou radou SR 1. októbra 2026, má od 1. júla 2027 odstrániť dlhoročné rozdelenie súkromnoprávnych záväzkov medzi Občiansky zákonník a Obchodný zákonník.
Doterajší právny systém totiž rozlišuje, kto zmluvu uzatvára a akého vzťahu sa týka. Ak napríklad živnostník predáva tovar inej firme v rámci svojho podnikania, ich vzťah sa spravidla riadi Obchodným zákonníkom. Ak však rovnaký výrobok predá súkromnej osobe, uplatňuje sa občianskoprávna úprava vrátane osobitných pravidiel ochrany spotrebiteľa. V niektorých prípadoch tak môžu podobné obchodné situácie podliehať rozdielnym pravidlám. Odlišnosti sa týkajú napríklad práv z vadného plnenia, premlčacích dôb alebo následkov porušenia zmluvy. Pre podnikateľov to znamená potrebu orientovať sa v niekoľkých právnych predpisoch a správne určiť, ktoré ustanovenia sa na konkrétny vzťah použijú.
Nový Občiansky zákonník má tento systém výrazne zjednodušiť. Väčšina všeobecných pravidiel záväzkového práva a viaceré typy zmlúv sa presunú do jedného predpisu. Rozhodujúcou zmenou bude, že na základnú úpravu kúpnej zmluvy či zmluvy o dielo už podnikatelia nebudú musieť hľadať dve odlišné zákonné úpravy. Naďalej však zostanú zachované osobitné pravidlá pre niektoré obchodné vzťahy a ochranu spotrebiteľov.
Prečo sa občianske a obchodné právo zjednocuje?
Rozdelenie záväzkového práva medzi dva zákonníky vychádza z historického vývoja slovenského právneho systému. Občiansky zákonník z roku 1964 vznikol v podmienkach socialistického hospodárstva, zatiaľ čo Obchodný zákonník z roku 1991 reagoval na obnovenie trhovej ekonomiky a súkromného podnikania. Výsledkom bolo, že viaceré typy zmlúv získali dve samostatné právne úpravy. Kúpna zmluva sa nachádza v Občianskom aj Obchodnom zákonníku, podobne ako zmluva o dielo. Podnikatelia preto musia pri uzatváraní zmlúv zohľadňovať nielen obsah dohody, ale aj právne postavenie jej účastníkov a súvislosť s podnikateľskou činnosťou.
Dôvodová správa k novému Občianskemu zákonníku označuje zjednotenie občianskoprávnej a obchodnoprávnej úpravy za jednu z kľúčových zmien. Cieľom nie je úplne nahradiť zaužívané obchodné pravidlá novými, ale vytvoriť jednotný právny základ a odstrániť duplicity. Zákonodarca preto pri mnohých zmluvných typoch vychádzal práve z doterajšej obchodnoprávnej úpravy, ktorá sa v podnikateľskej praxi osvedčila. Tento prístup sa označuje ako princíp racionálnej kontinuity. Znamená to, že právna úprava má nadväzovať na fungujúce pravidlá a meniť ich predovšetkým tam, kde to vyžadujú praktické problémy alebo potreba modernizácie.
Ktoré zmluvy sa od 1. júla 2027 zjednotia?
Zjednotenie sa dotkne predovšetkým zmlúv, ktoré podnikatelia používajú pri každodennom predaji tovaru, poskytovaní služieb či zabezpečovaní obchodných činností.
| Typ zmluvy | Doterajšia úprava | Zmena od júla 2027 |
|---|---|---|
| Kúpna zmluva | Občiansky aj Obchodný zákonník | Jednotná základná úprava v Občianskom zákonníku |
| Zmluva o dielo | Dve samostatné zákonné úpravy | Zjednotenie pravidiel vychádzajúce najmä z obchodného práva |
| Príkazná a mandátna zmluva | Rozdielne zmluvné typy | Zjednotená úprava príkaznej zmluvy |
| Úschovné zmluvy | Rozdelená právna úprava | Spoločný právny základ |
| Prepravné zmluvy | Viaceré právne režimy | Čiastočné zjednotenie a systematické usporiadanie |
| Ďalšie záväzky | Rozptýlené pravidlá v rôznych predpisoch | Jednotnejšie všeobecné pravidlá vzniku a plnenia záväzkov |
Zmeny však neznamenajú, že všetky osobitné typy podnikateľských zmlúv prestanú existovať. Niektoré zmluvné vzťahy budú naďalej upravené osobitnými predpismi, pričom nový Občiansky zákonník bude tvoriť ich všeobecný právny základ.
1. Kúpne zmluvy: Rovnaký právny základ pre podnikateľov aj občanov
Jednou z najdôležitejších zmien je zjednotenie právnej úpravy kúpnej zmluvy. Ide o zmluvný typ, s ktorým sa stretáva prakticky každý podnikateľ, či už predáva výrobky, nakupuje materiál, prevádzkuje e-shop alebo obchoduje s inými firmami. Dnes sa kúpna zmluva medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti spravidla riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Predaj spotrebiteľovi má odlišný právny režim. Nový Občiansky zákonník vytvára spoločnú základnú úpravu kúpy, ktorá bude východiskom pre oba typy vzťahov.
Dôvodová správa uvádza, že zákonodarca pri kúpnej zmluve vychádza predovšetkým z existujúcej obchodnoprávnej úpravy. Zachováva tak mnohé pravidlá, ktoré podnikatelia už poznajú. Nová úprava napríklad výslovne zdôrazňuje záväzok predávajúceho previesť vlastnícke právo k predmetu kúpy. Pri kúpnej cene bude naďalej možné dohodnúť nielen konkrétnu sumu, ale aj spôsob jej určenia.
Ako sa to prejaví v praxi?
Predstavme si výrobcu nábytku, ktorý svoje produkty predáva dvom skupinám zákazníkov. Prvou sú iné firmy, napríklad hotely a reštaurácie. Druhou sú domácnosti, ktoré si kupujú nábytok na súkromné účely. V súčasnosti musí podnikateľ pri právnom posudzovaní predaja zohľadňovať rozdielne zákonné úpravy. Po reforme bude základná úprava kúpnej zmluvy jednotná, hoci pri spotrebiteľoch sa budú naďalej uplatňovať osobitné ochranné ustanovenia.
Pre výrobcu to môže znamenať jednoduchšie právne nastavenie predaja. Nemusí však nevyhnutne znamenať, že bude môcť používať úplne rovnaké obchodné podmienky pre firmy a spotrebiteľov.
Čo by mali podnikatelia urobiť? Firmy by mali skontrolovať používané kúpne zmluvy, najmä ustanovenia o dodaní tovaru, prechode vlastníctva, platobných podmienkach, vadách a zodpovednosti za nesplnenie zmluvy. Ak používajú samostatné obchodné podmienky pre veľkoobchod a maloobchod, je vhodné posúdiť oba dokumenty osobitne.
2. Zmluva o dielo: Zmeny pre stavebníctvo, remeselníkov aj poskytovateľov služieb
Zmluva o dielo patrí medzi najčastejšie používané zmluvy v podnikateľskej praxi. Využívajú ju stavebné spoločnosti, remeselníci, výrobcovia, servisné firmy, ale aj podnikatelia poskytujúci kreatívne či technologické služby. Doteraz je zmluva o dielo upravená v Občianskom aj Obchodnom zákonníku. Rozdiely sa prejavujú najmä pri podrobnostiach vykonania diela, povinnostiach zmluvných strán a právach pri vadách alebo nesplnení dohodnutých podmienok.
Nový Občiansky zákonník tieto pravidlá zjednocuje. Podobne ako pri kúpnej zmluve pritom nadväzuje predovšetkým na doterajšie obchodnoprávne ustanovenia.
Čo to bude znamenať pre remeselníkov a stavebné firmy?
Predstavme si živnostníka, ktorý realizuje rekonštrukcie bytov a domov. V jednom prípade vykonáva práce pre súkromného vlastníka nehnuteľnosti, v druhom pre podnikateľa, ktorý rekonštruuje kancelárie. Hoci ide o rovnaký druh činnosti, v súčasnosti môžu byť právne vzťahy upravené odlišnými zákonnými ustanoveniami. Nový Občiansky zákonník vytvorí jednotný základ, ktorý má zjednodušiť posudzovanie povinností pri vykonaní diela.
Naďalej však bude dôležité presne určiť predmet zákazky, cenu alebo spôsob jej výpočtu, termíny a podmienky prevzatia diela. Zjednotenie právnej úpravy totiž neodstraňuje potrebu kvalitne pripravenej zmluvy. Pri rekonštrukciách a stavebných zákazkách je vhodné venovať osobitnú pozornosť zmenám rozsahu prác. Ak napríklad zákazník počas rekonštrukcie požiada o ďalšie práce, zmluva by mala jasne určiť, ako sa takáto zmena odsúhlasí a ako ovplyvní cenu a termín dokončenia.
Praktický dôsledok: Podnikatelia by mali preveriť najmä zmluvy o dielo, odovzdávacie protokoly, pravidlá schvaľovania dodatočných prác a ustanovenia o zodpovednosti za vady.
3. Mandátne a príkazné zmluvy sa spoja do jednej úpravy
Významná zmena čaká aj podnikateľov, ktorí pre svojich klientov obstarávajú záležitosti alebo poskytujú činnosti založené na vybavovaní určitých úloh. Doterajší Občiansky zákonník upravuje príkaznú zmluvu, zatiaľ čo Obchodný zákonník obsahuje mandátnu zmluvu. Hoci majú tieto zmluvy podobný hospodársky účel, ich právna úprava nie je totožná.
Nový Občiansky zákonník ich zjednocuje do príkaznej zmluvy. Podľa dôvodovej správy je nová úprava inšpirovaná predovšetkým doterajšou mandátnou zmluvou. Jednou zo zmien je aj prístup k osobnému vykonávaniu príkazu. Nová úprava podľa dôvodovej správy vo väčšej miere počíta s možnosťou využiť náhradníka alebo pomocníka, pričom zdôrazňuje zodpovednosť za jeho vhodný výber.
Praktický príklad
Marketingová agentúra zabezpečuje pre klienta reklamné kampane a časť prác vykonáva prostredníctvom externých špecialistov. Podľa konkrétneho obsahu spolupráce môže byť potrebné riešiť, či a za akých podmienok smie agentúra využiť tretie osoby. Nová úprava príkaznej zmluvy poskytne jednotnejší právny základ na posudzovanie takýchto situácií. Naďalej však bude rozhodujúci obsah dohody a charakter poskytovaných činností.
Podnikatelia by preto mali v zmluvách jasne uvádzať, či môže dodávateľ využívať subdodávateľov, aké podmienky musia spĺňať a kto zodpovedá za výsledok ich činnosti.
4. Zjednotia sa aj všeobecné pravidlá porušenia zmluvy
Zjednotenie záväzkového práva sa netýka iba samotných typov zmlúv. Jednou z jeho najvýznamnejších súčastí je nový spoločný systém následkov nesplnenia zmluvných povinností. Dnes sa právne následky môžu odlišovať podľa toho, či ide o omeškanie, vadné plnenie alebo iný spôsob porušenia záväzku. Pri niektorých zmluvných typoch sa navyše uplatňujú osobitné ustanovenia.
Nový Občiansky zákonník zavádza jednotnú koncepciu nesplnenia, ktorá má poskytovať spoločný rámec pre posudzovanie porušenia rôznych zmlúv. V praxi to bude znamenať, že pri zmluvných sporoch sa budú používať jednotnejšie pravidlá na určenie, aké práva má strana, ktorá nedostala dohodnuté plnenie. Podľa zákonných podmienok môže ísť napríklad o požiadavku na splnenie povinnosti, nápravu nesplnenia, zníženie ceny, odstúpenie od zmluvy alebo náhradu škody.
Príklad: Dodávateľ nedodá objednaný tovar
Firma si objedná technologické zariadenie s termínom dodania do konca mesiaca. Dodávateľ ho však nedodá včas, čím odberateľovi skomplikuje spustenie novej prevádzky. Podľa nového právneho rámca sa situácia bude posudzovať v rámci všeobecného systému nesplnenia zmluvy. Konkrétne nároky odberateľa budú závisieť od podmienok zmluvy, povahy nesplnenia a zákonných predpokladov jednotlivých prostriedkov nápravy.
Pre podnikateľov bude preto ešte dôležitejšie upraviť v zmluve termíny plnenia, postup pri omeškaní a prípadné následky nedodržania záväzkov. Zjednotenie zákonných pravidiel neznamená, že všetky tieto otázky bude vhodné ponechať bez zmluvnej úpravy.
5. Zmena premlčacích dôb: Podnikatelia si budú musieť strážiť pohľadávky
Súčasťou zjednotenia súkromného práva je aj odstránenie rozdielov medzi občianskoprávnym a obchodnoprávnym premlčaním. Podľa doterajších pravidiel je všeobecná premlčacia doba v občianskom práve trojročná, zatiaľ čo pri obchodnoprávnych záväzkoch je spravidla štvorročná.
Od 1. júla 2027 sa zavádza jednotná všeobecná trojročná premlčacia doba. To znamená, že pri nových obchodných pohľadávkach podliehajúcich všeobecnému režimu už podnikatelia nebudú môcť automaticky vychádzať zo štvorročnej doby.
Pre malé firmy a živnostníkov môže byť táto zmena mimoriadne významná. Podnikatelia totiž často riešia nezaplatené faktúry najskôr telefonicky, e-mailovými upomienkami alebo osobnými rokovaniami. Súdne vymáhanie neraz odkladajú až do chvíle, keď je zrejmé, že dlžník dobrovoľne nezaplatí. Kratšia všeobecná premlčacia doba preto zvyšuje význam systematického sledovania pohľadávok.
Podnikatelia by mali pravidelne kontrolovať nielen faktúry po splatnosti, ale aj okamih, od ktorého pri konkrétnom nároku plynie premlčacia doba. Samotná splatnosť faktúry nemusí vo všetkých situáciách predstavovať úplné vysvetlenie začiatku premlčania. Dôležité je tiež upozorniť, že pri pohľadávkach vzniknutých pred 1. júlom 2027 sa budú uplatňovať prechodné ustanovenia. Nemožno preto automaticky všetky existujúce dlhy prepočítať na novú trojročnú dobu.
6. Obchodné podmienky a elektronické zmluvy: Na čo si dať pozor?
Zjednotenie občianskeho a obchodného záväzkového práva sprevádza aj modernizácia pravidiel uzatvárania zmlúv a elektronickej komunikácie. Nový zákonník podrobnejšie upravuje elektronickú písomnú formu, doručovanie prejavov vôle, začlenenie všeobecných zmluvných podmienok do zmluvy či výklad nejednoznačných ustanovení.
Pre podnikateľov ide o dôležité otázky, pretože množstvo obchodných vzťahov dnes vzniká bez samostatnej papierovej zmluvy. Typickým príkladom je objednávka potvrdená e-mailom, akceptácia cenovej ponuky v online systéme alebo uzatvorenie zmluvy prostredníctvom elektronickej platformy. Nová úprava poskytuje jasnejší právny rámec pre takéto situácie. Zároveň však kladie dôraz na preukázateľnosť komunikácie a na to, aby bolo možné určiť obsah právneho úkonu a osobu, ktorá ho vykonala.
Všeobecné obchodné podmienky nemusia byť podpísané osobitne
Nový zákonník výslovne rieši aj písomnú formu všeobecných zmluvných podmienok. Ak boli riadne začlenené do písomnej zmluvy, nemusí byť nevyhnutné, aby dokument obsahujúci samotné obchodné podmienky bol podpísaný osobitne. Podmienkou však je ich riadne začlenenie do zmluvy. Samotné zverejnenie dokumentu na webovej stránke ešte nemusí v každej situácii stačiť.
Pre podnikateľov to znamená potrebu venovať pozornosť tomu, ako zákazník alebo obchodný partner získava prístup k obchodným podmienkam a ako potvrdzuje ich prijatie. Pri elektronickom uzatváraní zmlúv je zároveň vhodné uchovávať dôkazy o použitom znení obchodných podmienok, pretože ich obsah sa môže časom meniť.
7. Zostanú zachované rozdiely medzi B2B a B2C zmluvami?
Áno. Hoci sa základná úprava viacerých zmluvných typov zjednotí, neznamená to úplné odstránenie rozdielov medzi zmluvami uzatváranými medzi podnikateľmi a zmluvami so spotrebiteľmi. Nový Občiansky zákonník zachováva osobitnú ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva aj z práva Európskej únie.
Pre e-shopy, maloobchodníkov a poskytovateľov služieb tak bude naďalej rozhodujúce, či zákazník koná ako spotrebiteľ alebo ako podnikateľ. Ak napríklad firma predáva notebook podnikateľovi na výkon jeho podnikateľskej činnosti, pôjde spravidla o B2B vzťah. Ak rovnaký notebook predáva súkromnej osobe na osobné použitie, uplatní sa aj osobitná spotrebiteľská ochrana.
Zjednotenie všeobecného zmluvného práva preto nemožno zamieňať za zrušenie pravidiel reklamácií, informačných povinností obchodníkov alebo práv spotrebiteľov pri zmluvách uzatvorených na diaľku.
Praktický dôsledok pre e-shopy: Aj po 1. júli 2027 bude vhodné rozlišovať obchodné podmienky pre spotrebiteľov a podnikateľov. Ich znenie však bude potrebné zosúladiť s novou všeobecnou úpravou zmluvného práva.
8. Čo sa stane so zmluvami uzavretými pred 1. júlom 2027?
Jednou z najdôležitejších otázok pre podnikateľov je, či budú musieť po účinnosti nového zákonníka prepísať všetky svoje existujúce zmluvy. Nový Občiansky zákonník však nezavádza všeobecnú povinnosť automaticky uzatvoriť nanovo všetky existujúce obchodné zmluvy.
Prechodné ustanovenia vychádzajú zo zásady, podľa ktorej sa právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou zákona spravidla posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je stanovené inak. Dôležité je však odlišovať samotný vznik starého zmluvného vzťahu od nových právnych úkonov uskutočnených po 1. júli 2027.
Dôvodová správa pri prechodných ustanoveniach výslovne upozorňuje napríklad na zmluvné dodatky, dohody o urovnaní, postúpenie pohľadávok, započítanie či odpustenie dlhu. Pri takýchto úkonoch môže byť relevantná právna úprava účinná v čase, keď sa uskutočnia.
Príklad: Dodávateľská zmluva z roku 2025
Spoločnosť uzavrela v roku 2025 rámcovú zmluvu s dodávateľom materiálu. Zmluva je uzatvorená na päť rokov a upravuje podmienky pravidelných dodávok. Samotná účinnosť nového Občianskeho zákonníka neznamená, že zmluva prestane platiť alebo že ju zmluvné strany musia nanovo podpísať.
Ak sa však spoločnosti v auguste 2027 dohodnú na dodatku, ktorým zmenia cenu alebo iné zmluvné podmienky, bude potrebné posúdiť tento nový právny úkon podľa príslušných prechodných ustanovení a pravidiel účinných v čase jeho uskutočnenia.
Pre podnikateľov preto bude vhodné rozlišovať staršie zmluvy, nové zmluvy a dodatky k existujúcim zmluvám.
9. Bude potrebné meniť odkazy na Obchodný zákonník v zmluvách?
Mnohé podnikateľské zmluvy dnes obsahujú odkazy na konkrétne ustanovenia Obchodného zákonníka. Ide napríklad o ustanovenia o kúpnej zmluve, zmluve o dielo, zodpovednosti za porušenie povinností alebo obchodných záväzkových vzťahoch.
Po účinnosti novej právnej úpravy môžu byť niektoré z týchto odkazov zastarané, pretože príslušné pravidlá budú upravené v novom Občianskom zákonníku. To však samo osebe neznamená, že každá zmluva obsahujúca odkaz na starší predpis automaticky stratí platnosť.
Podnikatelia by mali posudzovať konkrétny obsah zmluvy, jej účel a prechodné ustanovenia. Pri nových zmluvách bude vhodné používať aktualizované právne odkazy a terminológiu. Osobitnú pozornosť si zaslúžia univerzálne zmluvné vzory, ktoré podnikatelia opakovane používajú pri nových zákazkách. Práve v nich môže používanie zastaraných ustanovení vytvárať zbytočné nejasnosti.
10. Aké povinnosti vzniknú podnikateľom v súvislosti so zjednotením práva?
Zjednotenie občianskeho a obchodného zmluvného práva samo osebe neznamená zavedenie novej všeobecnej registračnej alebo oznamovacej povinnosti pre všetky firmy a živnostníkov. Podnikatelia nebudú musieť len z dôvodu tejto reformy podávať osobitné oznámenie na obchodný register alebo živnostenský úrad.
Zmena sa však prejaví pri uzatváraní zmlúv, plnení záväzkov a uplatňovaní zmluvných práv. Podnikatelia budú musieť pri nových právnych úkonoch rešpektovať pravidlá, ktoré sa na ne budú od 1. júla 2027 vzťahovať. Z praktického hľadiska je preto vhodné pripraviť sa v niekoľkých oblastiach.
| Oblasť podnikania | Čo je vhodné skontrolovať |
|---|---|
| Predaj tovaru | Kúpne zmluvy, odovzdávanie tovaru, vlastnícke právo a zodpovednosť |
| Poskytovanie služieb | Zmluvné typy, termíny, rozsah služieb a postup pri nesplnení |
| Stavebné práce a remeslá | Zmluvy o dielo, odovzdávacie protokoly, dodatočné práce |
| Pohľadávky | Premlčacie doby a interné postupy vymáhania |
| Obchodné podmienky | Právne odkazy, začlenenie podmienok do zmluvy a ich aktuálnosť |
| Elektronické objednávky | Preukázateľnosť prijatia ponuky a doručovania |
| Dlhodobé kontrakty | Prechodné ustanovenia a pravidlá uzatvárania dodatkov |
Tieto kroky predstavujú predovšetkým odporúčanú právnu a organizačnú prípravu. Nie každá firma bude musieť vykonať všetky uvedené úpravy a rozsah zmien bude závisieť od jej činnosti a používaných zmluvných dokumentov.
11. Prinesie zjednotenie práva podnikateľom aj výhody?
Zámerom reformy je vytvoriť prehľadnejší a predvídateľnejší systém zmluvného práva. Pre podnikateľov by to mohlo znamenať najmä jednoduchšie právne posudzovanie obchodných vzťahov a menšiu potrebu rozlišovať medzi dvomi samostatnými všeobecnými úpravami podobných zmluvných typov.
Výhodou môže byť aj jednotnejšie posudzovanie porušenia zmluvných povinností. Podnikatelia tak budú mať spoločný právny rámec na riešenie situácií, keď obchodný partner nedodá tovar, nevykoná dohodnutú prácu alebo poruší inú zmluvnú povinnosť.
Na druhej strane samotné zjednotenie predpisov automaticky neodstráni právne spory. Nové pravidlá si budú vyžadovať výklad a postupne sa k nim bude vytvárať súdna rozhodovacia prax. Pre menšie firmy môže byť prechodné obdobie spojené aj s nákladmi na aktualizáciu zmlúv a obchodných podmienok. Rozsah týchto nákladov však bude individuálny.
12. Ako sa pripraviť na nový Občiansky zákonník do 1. júla 2027?
Malí a strední podnikatelia by mali začať identifikáciou zmlúv, ktoré používajú najčastejšie. Pri živnostníkovi poskytujúcom služby môže ísť o jeden alebo dva univerzálne zmluvné vzory. Väčšia spoločnosť môže využívať desiatky rôznych zmluvných dokumentov, rámcových dohôd a všeobecných obchodných podmienok.
Najprv je vhodné preveriť, ktoré ustanovenia týchto dokumentov odkazujú na Obchodný zákonník a či sa ich právna úprava presúva do nového Občianskeho zákonníka. Následne treba posúdiť, či zmluvy zodpovedajú novým pravidlám uzatvárania, plnenia a ukončovania záväzkov.
Dôležité je aj nastavenie procesov pri správe pohľadávok. Keďže sa všeobecná premlčacia doba pri obchodných vzťahoch zjednotí na tri roky, podnikatelia by mali preveriť, či ich účtovné alebo informačné systémy dokážu včas identifikovať pohľadávky, pri ktorých hrozí premlčanie.
Firmy využívajúce elektronické objednávky by mali skontrolovať aj spôsob ich prijímania, potvrdzovania a archivácie. Pre prípadný spor môže byť rozhodujúce, či bude možné spätne preukázať obsah ponuky, jej prijatie a zmluvné podmienky, ktoré boli súčasťou dohody.
Pri dlhodobých zmluvách netreba automaticky pripravovať nové dokumenty. Vhodnejšie je najskôr preveriť, ktoré vzťahy zostávajú pod doterajším právnym režimom a na ktoré nové úkony sa už bude vzťahovať nový zákonník.
Najčastejšie otázky podnikateľov
Budú sa všetky zmluvy medzi firmami od 1. júla 2027 riadiť Občianskym zákonníkom?
Nový Občiansky zákonník sa stane všeobecným základom záväzkového práva vrátane podnikateľských vzťahov. Naďalej však môžu existovať osobitné právne predpisy upravujúce konkrétne typy zmlúv alebo určité odvetvia.
Musí živnostník prepísať všetky existujúce zmluvy?
Nie. Samotné nadobudnutie účinnosti nového zákonníka neznamená všeobecnú povinnosť automaticky prepísať všetky existujúce zmluvy. Pri ich zmenách a nových právnych úkonoch však treba zohľadniť prechodné ustanovenia.
Môžu firmy používať pôvodné obchodné podmienky aj po júli 2027?
Samotné používanie dokumentu vytvoreného pred účinnosťou zákona neznamená automaticky jeho neplatnosť. Pri nových zmluvách však podnikatelia musia zabezpečiť súlad použitých obchodných podmienok s príslušnou právnou úpravou. Preto je vhodné ich vopred skontrolovať.
Zmenia sa pravidlá reklamácií medzi podnikateľmi?
Nová právna úprava zavádza jednotnejší systém následkov nesplnenia zmluvy, ktorý sa dotýka aj vadného plnenia. Konkrétne práva a postupy však bude potrebné posudzovať podľa povahy zmluvy a príslušných zákonných ustanovení.
Bude nová trojročná premlčacia doba platiť aj pre staré faktúry?
Nie automaticky. Pri pohľadávkach vzniknutých pred 1. júlom 2027 treba posudzovať prechodné ustanovenia. Novú všeobecnú trojročnú dobu nemožno bez ďalšieho spätne uplatniť na všetky existujúce obchodné záväzky.
Zjednotenie zmluvného práva má podnikanie zjednodušiť. Firmy by však nemali podceniť prípravu
Zjednotenie občianskeho a obchodného záväzkového práva predstavuje jednu z najvýznamnejších súčastí reformy Občianskeho zákonníka. Jeho cieľom je odstrániť duplicity, zjednodušiť právnu úpravu a vytvoriť jednotnejšie pravidlá pre obchodné vzťahy.
Pre podnikateľov bude dôležité najmä to, že základná úprava viacerých bežných zmlúv sa presunie do jedného právneho predpisu. Zmení sa tiež všeobecná premlčacia doba a pravidlá posudzovania následkov porušenia zmluvy.
Od 1. júla 2027 preto podnikatelia nebudú musieť automaticky uzatvárať nanovo všetky existujúce zmluvy, mali by však preveriť dokumenty, ktoré používajú pri nových obchodných vzťahoch. Včasná kontrola zmlúv, obchodných podmienok a pohľadávok môže pomôcť predísť zbytočným sporom a neistote po začiatku účinnosti novej právnej úpravy.
Ing. Lenka Falatová študovala manažment na ekonomickej univerzite. Následne pôsobila niekoľko rokov ako produktová manažérka vydavateľstva odbornej literatúry, kde sa venovala problematike živnostenského podnikania, daní, účtovníctva, ale aj školstva a odpadového hospodárstva. Následne pracovala na pozícii produktovej manažérky a projektovej manažérky. Venuje sa tiež problematike E-commerce, AI a automatizácii a procesnej analýze v podnikoch.















