Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Zavedenie finančného príspevku by sa vo väčšej miere dotklo aj majiteľov reštaurácií. Podľa výsledkov prieskumu by prišli o veľkú časť svojich zákazníkov.
Tretina opýtaných by chodila na obedy do reštaurácií menej často, ako keď mali gastrolístky
Ak by gastrolístky nahradil finančný príspevok, až 72,7 % zamestnancov by využilo tento príspevok aj na iné potreby ako kúpu teplého obeda. Viac ako 35 % opýtaných by takúto náhradu minulo na úplne iné účely, ako je stravovanie.
Teplú stravu počas dňa pritom považuje pre svoje zdravie za dôležitú takmer 93 % respondentov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý vykonala pre agentúru SITA v dňoch 16. až 19. júna tohto roka na vzorke 2 026 respondentov vo veku 18 až 64 rokov.
„Zavedenie finančného príspevku by sa vo väčšej miere dotklo aj majiteľov reštaurácií. Podľa výsledkov prieskumu by prišli o veľkú časť svojich zákazníkov,“ uviedol výkonný riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.
Ak by totiž zamestnávateľ namiesto gastrolístkov poskytoval zamestnancom finančnú náhradu, 33,4 % opýtaných by chodilo na obedy do reštaurácií menej často, ako keď mali gastrolístky. Ak by sa uvedené odpovede prepočítali len z tých, ktorí odpovedali, že chodili do reštaurácií aj doteraz, tak pri poskytovaní finančnej náhrady namiesto gastrolístkov, by až 43,3 % ľudí chodilo obedovať do reštaurácií menej často.
Podľa výsledkov prieskumu sa zároveň ľudia obávajú, že nahradenie gastrolístkov by mohlo viesť k úplnému zrušeniu príspevku zamestnávateľa na stravovanie na Slovensku.
„Takáto situácia hrozí podľa 52,4 % opýtaných. Po úplnom zrušení stravného by 38 % opýtaných jedlo teplé obedy menej často ako doteraz,“ upozorňuje Slosiarik.
Zo vzorky ľudí, ktorí chodia obedovať do reštaurácií, ide až o 48 % ľudí.
Len 17,6 % ľudí by chodilo do reštaurácie rovnako často ako doteraz
Prieskum sa zaujímal aj o to, či by ľudia chodili do reštaurácie, ak by v nich prestali brať gastrolístky. Do reštaurácie, ktorá by prestala brať gastrolístky, by na teplý obed úplne prestalo chodiť, alebo by do nej chodilo menej často 38 % opýtaných a 21,8 % oslovených by si vybralo inú reštauráciu nablízku, kde gastrolístky berú.
„Len 17,6 % ľudí by chodilo do reštaurácie rovnako často ako doteraz aj v prípade, že by si nemohli kúpiť obed za gastrolístky,“ uviedol Slosiarik.
Prieskum si objednala agentúra SITA v súvislosti s návrhom novely Zákonníka práce od skupiny poslancov za OĽaNO a poslanca Juraja Drobu (SaS), o ktorom by mali poslanci rokovať na aktuálnej schôdzi parlamentu. Pracovný kódex chcú opoziční poslanci novelizovať tak, aby umožňoval zamestnancom vybrať si, či chcú dostávať od zamestnávateľa gastrolístky alebo finančnú náhradu ako príspevok na stravovanie.
Finančný príspevok na stravovanie by bol oslobodený od dane z príjmu
Takáto možnosť by bola zakotvená buď v kolektívnej zmluve, alebo by sa umožnilo zamestnávateľovi uzavrieť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku. Poslanci tiež navrhujú, aby bol finančný príspevok na stravovanie oslobodený od dane z príjmu, čím by sa zrovnoprávnili nároky zamestnancov pri poskytovaní akejkoľvek formy finančného príspevku na stravovanie.
Poslanci využili tému straveniek na kampaň, tvrdia stravenkári
Asociácia emitentov stravovacích poukážok (AESP) sa domnieva, že tému stravných lístkov použilo niekoľko poslancov ako nástroj politického boja a predvolebnej kampane. Uviedla to vo svojom stanovisku k návrhu novely Zákonníka práce. Predseda asociácie Štefan Petrík vyčíta predkladateľom právnej normy, poslancom za OĽaNO a Jurajovi Drobovi (SaS), že neviedli odbornú diskusiu a prezentujú len svoj osobný názor.
Preto návrh poslancov, nahradiť stravné lístky finančným príspevkom, hodnotí asociácia ako krátkozrakú iniciatívu, ktorá je súčasťou predvolebného zviditeľňovania sa. „Viaceré prieskumy v minulosti ukázali, že stravné lístky patria na Slovensku medzi najobľúbenejšie benefity zamestnancov, s preukázateľne pozitívnym vplyvom na stravovacie návyky ľudí,“ konštatoval Petrík.
Finančný príspevok by mohol ísť aj na nákup alkoholu či cigariet
Schválenie spomínanej zmeny môže podľa Petríka viesť k zhoršeniu zdravotného stavu ľudí. „Podľa štúdií by ľudia finančný príspevok na stravovanie využívali aj na iné účely, ako je nákup alkoholu či cigariet,“ poznamenal predseda AESP.
Gastrolístky podľa Petríka neslúžia len na prilepšenie pre zamestnancov. Sú účelovo viazané na nákup stravy, vďaka čomu vie štát zabezpečiť, že príspevok zamestnávateľa bude použitý práve na stravovanie.
Ako sa ďalej píše v stanovisku, stravovacie poukážky sa používajú v 42 štátoch sveta. „Táto forma zabezpečenia stravovania sa vo svete využíva už viac ako 50 rokov a ešte ani jeden štát nepristúpil k tomu, že by ju zrušil. Je totiž výhodná pre všetky zúčastnené strany: zamestnávateľov, zamestnancov i štát,“ dodal Petrík.
Proti zrušeniu gastrolístkov sú zamestnávatelia aj živnostníci
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR sa takisto obáva, že finančný príspevok, ktorý navrhuje zaviesť skupina opozičných poslancov, sa minie účinkom. Podľa zamestnávateľov sa to neskôr môže negatívne odraziť na zdravotnom stave zamestnancov, znížení pracovných výkonov a taktiež na zvýšení nákladov pre zamestnávateľov.
„Rovnako sa obávame, že administratíva na strane zamestnávateľov neklesne, naopak v súvislosti so zavedením novej možnosti poskytnutia finančného príspevku ešte stúpne. Možnosť výberu prináša aj nové nároky na mzdové účtovníčky, mzdový softvér a ďalšie veci,“ reagoval v stanovisku generálny sekretár AZZZ Oto Nevický.
Proti zrušeniu gastrolístkov je zásadne Slovenský živnostenský zväz. Stravné poukážky na Slovensku podľa neho používajú desaťtisíce živnostníkov, pretože predstavujú jednoduchý a administratívne nenáročný spôsob, ktorým si môžu zabezpečiť stravovanie.
„Poslanci sa pri predkladaní tejto zmeny vôbec nezaoberali dopadom ich návrhu na živnostníkov, ktorým jeho schválenie môže spôsobiť veľké problémy. Neexistujú žiadne záruky, že finančný príspevok nebude v budúcnosti podliehať plateniu odvodov a daní. To by znamenalo zvýšenie nákladov pre živnostníkov,“ vysvetlil prezident Slovenského živnostenského zväzu Stanislav Čižmárik
Gastrolístky používa približne 750 tisíc zamestnancov
Ako uviedlo vo svojom stanovisku Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, v súčasnosti gastrolístky používa približne 750 tisíc zamestnancov.
„Samotná povinnosť poskytnúť zamestnancovi príspevok na stravovanie vyplýva zamestnávateľom zo Zákonníka práce a je na nich, akou formou ho zabezpečia. Môžu si zvoliť vlastnú „kantínu“ a stravovanie v rámci prevádzky alebo poskytnú zamestnancom gastrolístky a oni si zabezpečia stravovanie samostatne,“ konštatoval rezort práce.
Hlavným dôvodom, prečo je príspevok na stravovanie, „stravné“, zakotvené v zákone, je podľa ministerstva zabezpečenie pravidelného stravovania zamestnancov, ktoré má významný vplyv na dobrý zdravotný stav zamestnancov.
Podľa ministertsva práce hrozí ohrozenie stravovania
„Nahradenie alebo zrušenie gastrolístkov by mohlo ohroziť stravovanie zamestnancov. Hlavným dôvodom je to, že ak by zamestnanci dostali príspevok na stravovanie vo forme peňazí, mohli by ho použiť na čokoľvek a vytratil by sa aj samotný prospešný obedový návyk, ktorý gastrolístky trvalo priniesli,“ poznamenalo MPSVR.
Finančný príspevok ako náhrada gastrolískov, aj keby nepodliehal dani a odvodom, môže byť podľa rezortu použitý na nákup akéhokoľvek tovaru. „Práve poukážky majú zabezpečiť účelové využitie tohto daňovo a odvodovo zvýhodneného príspevku,“ uzavrelo MPSVR.
