Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR žiada rezort práce a sociálnych vecí, aby stiahol z legislatívneho procesu návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi.Odborári totiž majú k navrhovaným zmenám viacero zásadných pripomienok.
Nepozdáva sa im to, že základnú dávku v hmotnej núdzi v sume 60,5 eura má štát od začiatku budúceho roka vyplácať len tým plnoletým sociálne odkázaným osobám, ktoré mesačne odpracujú v rámci malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác aspoň 32 hodín.
Štát chce zrušiť aj príspevok na zdravotnú starostlivosť
„Postihne to najmä deti, ktoré si nevyberajú krajinu, ani rodinu, v ktorej sa narodia, a samozrejme aj ostatných spoločne posudzovaných, ktorí nemôžu donútiť neprispôsobivú osobu k inému správaniu,“ tvrdí KOZ. Takéto ustanovenie môže byť podľa odborárov v rozpore so základnými ľudskými právami, ako je právo na život a právo na ľudskú dôstojnosť.
KOZ pritom žiada nastaviť dávky v hmotnej núdzi v súlade so sumami životného minima
Odborári zásadne nesúhlasia so zrušením niektorých v súčasnosti existujúcich dávok v hmotnej núdzi. Rezort práce pritom navrhuje zrušiť dávku pre tehotnú ženu, dávku pre rodiča do jedného roku veku dieťaťa a príspevok na zdravotnú starostlivosť. Tehotnej žene a rodičovi do jedného roku veku dieťaťa sa v súčasnosti dávka v hmotnej núdzi zvyšuje o 13,5 eura mesačne.
Príspevok na zdravotnú starostlivosť je na každú osobu v hmotnej núdzi dve eurá mesačne. KOZ pritom žiada nastaviť dávky v hmotnej núdzi v súlade so sumami životného minima. „Ani po obdŕžaní dávky v hmotnej núdzi nedosiahne príjem jednotlivca ani spoločne posudzovaných osôb výšku sumy životného minima,“ upozorňujú odborári.
Dávky v hmotnej núdzi sa nezvyšovali od roku 2009
Ďalšou zo zásadných požiadaviek KOZ je rozlíšenie objektívnych a subjektívnych dôvodov odkázanosti na pomoc v hmotnej núdzi. „Nepovažujeme za správne a spravodlivé, aby sa k nezamestnaným osobám pri priznávaní štátnych sociálnych dávok pristupovalo rovnako, bez ohľadu na to, či ide o osoby, ktoré odpracovali 20 – 30 rokov a vo vyššom veku sa stali nezamestnanými nie vlastnou vinou, alebo o osoby, ktoré v skutočnosti celý život nepracovali a aby im bola poskytovaná rovnaká dávka pomoci v hmotnej núdzi,“ odkázali rezortu práce a sociálnych vecí. Rozlíšenie medzi objektívnou a subjektívnou odkázanosťou by podľa odborárov napomohlo spravodlivejšiemu poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi.
Ako upozorňuje KOZ, dávky v hmotnej núdzi sa nezvyšovali od roku 2009. „Takáto úroveň je v rozpore tak s medzinárodnými ako aj s európskymi právnymi predpismi – ide najmä o porušovanie základných práv a slobôd,“ tvrdia odborári. Medzi najchudobnejšie a najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva podľa nich pritom nepatria len Rómovia, ale aj viacdetné rodiny, ľudia bez práce najmä v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti. KOZ preto žiada, aby boli sumy dávok v hmotnej núdzi valorizované najmenej o úhrn zvyšovania cien za posledné tri roky, teda roky 2010 až 2011.
Robiť musí aspoň jeden rodič
Základnú dávku v hmotnej núdzi v sume 60,5 eura má štát od začiatku budúceho roka vyplácať len tým plnoletým sociálne odkázaným osobám, ktoré mesačne odpracujú v rámci malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác aspoň 32 hodín. Ak ani jeden z rodičov nebude pracovať, rodina nedostane aktivačné príspevky, ani základnú dávku v hmotnej núdzi na rodičov. Rodina by však mala naďalej nárok na príspevok na bývanie a na dávky na deti. Pri štvorčlennej rodine, kde ani jeden z rodičov nepracuje, by tak suma sociálnych dávok klesla zo 156 eur na 36 eur.
Ľudia, ktorí pracujú za veľmi nízku mzdu, budú mať počas šiestich mesiacov nárok na aktivačný príspevok v sume 63,07 eura. Rezort práce zachováva 17,2-eurový príspevok pre deti, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku. Nárok na tento príspevok zanikne, ak bude mať dieťa viac ako 15 neospravedlnených hodín, alebo ak nebude dodržiavať školský poriadok. Nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi má umožniť zrážky zo sociálnych dávok na zaplatenie pokuty za priestupky na úseku verejného poriadku, poškodzovania majetku, alkoholizmu či zdravotnej starostlivosti.
