- Podnikam.sk
- Články
- Legislatívne zmeny
- Ročné zúčtovanie sociálnych odvodov – čo čaká zamestnávateľov, dohodárov a SZČO?
Ročné zúčtovanie sociálnych odvodov – čo čaká zamestnávateľov, dohodárov a SZČO?
Štát sa po niekoľkoročnom odklade chystá zaviesť ročné zúčtovanie odvodov do sociálnej poisťovne. Ministerstvo práce a sociálnych vecí predložilo legislatívny návrh, aby sa ročné zúčtovanie sociálnych odvodov prvýkrát uskutočnilo v roku 2020 za rok 2019. Sociálna poisťovňa, ktorá má ročné zúčtovanie odvodov vykonávať, však pre potrebu rozsiahlych zmien v informačných systémoch žiada tento proces posunúť o dva roky. Rezort práce a sociálnych vecí po argumentoch Sociálnej poisťovne uznal, že zaviesť ročné zúčtovanie odvodov do sociálnej poisťovne od 1. januára budúceho roka je nereálne. Isté je teda len to, že Sociálna poisťovňa prvýkrát ročne zúčtuje príjmy pracujúcich ľudí najskôr v roku 2021 za rok 2020.
Poďme sa však pozrieť na to, na akých hlavných zásadách a podmienkach je postavený legislatívny návrh na zavedenie ročného zúčtovania sociálneho poistenia.
Kto bude ročné zúčtovanie odvodov do sociálnej poisťovne vykonávať
Ako sme spomínali, ročné zúčtovanie bude hneď od začiatku vykonávať Sociálna poisťovňa. Nebude sa tak opakovať situácia, aká nastala pri zdravotnom poistení, kedy museli zdravotné odvody od roku 2006 zúčtovávať samotní zamestnávatelia a samostatne zárobkovo činné osoby a až od roku 2012 sa táto povinnosť preniesla na zdravotné poisťovne.
Ročné zúčtovanie sociálnych odvodov za predošlý rok Sociálna poisťovňa každoročne zrealizuje najneskôr do 30. septembra daného roka. Ak si podnikateľ predĺži lehotu na podanie daňového priznania (daňové priznanie za predošlý rok podá v apríli až júni), sociálne odvody Sociálna poisťovňa ročne zúčtuje najneskôr do 31. októbra daného roka.
Koho sa bude ročné zúčtovanie sociálnych odvodov týkať
Ročné zúčtovanie sociálneho poistenia na základe príjmov za predošlý rok sa bude vzťahovať na:
- zamestnancov,
- zamestnávateľov,
- samostatne zárobkovo činné osoby.
Výnimku dostane štát (nebudú sa ročne zúčtovávať odvody štátu napr. za ženy na materskej a rodičovskej dovolenke), Sociálna poisťovňa (ročnému zúčtovaniu nebudú podliehať odvody poisťovne za poberateľov úrazovej renty) a dobrovoľne poistené osoby.
V prémiovej časti obsahu nájdete:
- Zavedenie maximálneho ročného vymeriavacieho základu
- Zrušenie odvodových úľav na príjem vyplatený cez „péénku“
- Živnostníci
- Dohodári
- Preplatky a nedoplatky na poistnom
- Vplyv nedoplatku a preplatku na dávky sociálneho poistenia
- Praktické príklady
Zavedenie maximálneho ročného vymeriavacieho základu
Súčasný maximálny mesačný vymeriavací základ zamestnávateľov a zamestnancov na platenie poistného (vo výške 7-násobku priemernej mesačnej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov) sa má po novom zrušiť a má sa nahradiť maximálnym ročným vymeriavacím základom. Ak zamestnanec nebol sociálne poistený celý rok, pri ročnom zúčtovaní sa maximálny ročný vymeriavací základ pomerne zníži.
Výnimkou zostáva úrazové poistenie zamestnávateľa, pri ktorom vymeriavací základ na platenie poistného naďalej nebude zhora ohraničený.
Nový systém je založený na princípe, že zamestnávateľ za svojho zamestnanca platí sociálne odvody (s výnimkou spomínaného úrazového poistenia) dovtedy, pokým v danom roku nedosiahne maximálny ročný vymeriavací základ. Ak úhrnný vymeriavací základ zamestnanca dosiahne v danom roku zákonom stanovené ročné maximum, zamestnávateľ prestane za zamestnanca do konca roka platiť odvody. Tento systém má zabrániť vzniku nedoplatkov pri ročnom zúčtovaní odvodov.
Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne je v súčasnosti asi 35 tisíc osôb, ktorých mesačný príjem aspoň v jednom mesiaci presiahne 7-násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov (6 384 eur):
Príklad
Maximálny ročný vymeriavací základ v danom roku predstavuje 82 520 eur. Zamestnanec má hrubý mesačný príjem 6 500 eur. V júni dostane odmeny vo výške 12 700 eur.
Zamestnanec v tomto prípade prekročí ročný vymeriavací základ už v novembri, keďže jeho úhrnný vymeriavací základ za január až november predstavuje 84 200 eur (11x 6 500 + 12 700).
Znamená to, že za november zaplatí zamestnanec a jeho zamestnávateľ sociálne odvody nie z celej hrubej mzdy 6 500 eur, ale len zo sumy 4 820 eur (82 520 – 10x 6 500 – 12 700). Za december už zamestnávateľ a jeho zamestnanec sociálne odvody platiť nebudú (výnimkou bude úrazové poistenie, kde je vymeriavací základ neohraničený).
Rozdiel oproti súčasnosti je v tom, že pri existencii maximálneho mesačného vymeriavacieho základu by zamestnanec a jeho zamestnávateľ zaplatili v júni pri hrubej mzde 6 500 eur a odmene 12 700 eur odvody len zo sumy 6 876 eur (z 1/12 ročného vymeriavacieho základu) a zvyšných 12 324 eur by v júni sociálnym odvodom nepodliehalo.
Viedlo by to k tomu, že v nasledujúcom roku by pri ročnom zúčtovaní sociálnych odvodov vznikol nedoplatok. Ak sa však zavedie maximálny ročný vymeriavací základ, zamestnávateľ za zamestnanca v júni zaplatí sociálne odvody z celej sumy 19 200 eur a nedoplatok na odvodoch tak v nasledujúcom roku nevznikne.
Zrušenie odvodových úľav na príjem vyplatený cez „péénku“
Zavedením ročného zúčtovania sociálnych odvodov sa má zrušiť súčasné vylúčenie povinnosti zamestnanca a jeho zamestnávateľa platiť poistné, ak mu zamestnávateľ vyplatil príjem napríklad v období, v ktorom bol zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, či poskytovalo sa mu materské. Rezort práce tým chce zamedziť vzniku nedoplatkov na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, ako aj eliminovať možnosť optimalizácie príjmov prostredníctvom tohto inštitútu.
Živnostníci
Živnostníkom a ostatným SZČO sa má zachovať súčasný model vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia. Znamená to, že povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne im naďalej vznikne až vtedy, ak ich hrubý príjem za predošlý rok prekročí 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu (v roku 2018 ide o sumu 5 472 eur) a povinnosť platiť sociálne odvody im zanikne, ak ich ročný hrubý príjem klesne pod túto úroveň.
Podnikatelia však začnú namiesto samotného poistného platiť preddavky na poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie, ktoré sa budú v nasledujúcom roku zúčtovávať na základe ich príjmov vykázaných v daňovom priznaní za predošlý rok.
Pre začínajúcich živnostníkov a ostatné SZČO je dôležité, že ich príjmy za predošlý rok sa budú zúčtovávať len za obdobie, za ktoré platili preddavky na poistnom. Znamená to, že začínajúcim podnikateľom sa zachovajú súčasné odvodové prázdniny, keďže povinnosť platiť sociálne odvody im naďalej môže vzniknúť najskôr od 1. júla nasledujúceho roka po roku začiatku podnikania, resp. od 1. októbra nasledujúceho roka pri odložení daňového priznania za predošlý rok.
Prvý rok podnikania sa tak živnostníkovi nebude ročne zúčtovávať vôbec. Druhý rok podnikania sa živnostníkovi ročne zúčtuje len čiastočne. Buď sa bude brať do úvahy len polovica jeho základu dane za predošlý rok (pri vzniku povinnosti platiť sociálne odvody od 1. júla) a zúčtuje sa tak obdobie od júla do decembra alebo sa vezme do úvahy len štvrtina jeho základu dane za predošlý rok (pri vzniku povinnosti platiť sociálne odvody od 1.októbra) a zúčtuje sa mu obdobie od októbra do decembra.
Príklad
Živnostník začne podnikať od 1. februára 2020. V roku 2020 dosiahne jeho hrubý príjem (pred odpočítaním výdavkov) 11 500 eur. Keďže prekročí hranicu príjmu, od ktorej vzniká povinnosť platiť sociálne odvody, od 1. júla 2021 mu vznikne povinnosť platiť poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie.
Rok 2020 sa už síce zrejme bude ročne zúčtovávať, avšak tohto živnostníka sa to ešte týkať nebude, keďže v roku 2020 neplatil sociálne odvody. V roku 2020 má tak živnostník z hľadiska sociálneho poistenia odvodové prázdniny.
Prvýkrát mu Sociálna poisťovňa ročne zúčtuje až rok 2021. Vezme však do úvahy len polovicu jeho základu dane, keďže povinne dôchodkovo a nemocensky poistený bol len pol roka, od júla do decembra 2021. Ak by jeho základ dane pred zaplatením poistného do Sociálnej a zdravotnej poisťovne v roku 2021 dosiahol napríklad 6 000 eur, ročnému zúčtovaniu bude podliehať len suma 3 000 eur.
Ak by si tento živnostník odložil daňové priznanie za rok 2020 a podal ho napríklad až 30. júna 2021, tak by mu povinnosť platiť sociálne odvody vznikla až od 1. októbra 2021. Znamenalo by to, že v roku 2022 mu Sociálna poisťovňa ročne zúčtuje len tri mesiace predošlého roka, od októbra do decembra 2021. Ak by jeho základ dane pred zaplatením poistného do Sociálnej a zdravotnej poisťovne v roku 2021 dosiahol napríklad 6 000 eur, ročnému zúčtovaniu bude podliehať len suma 1 500 eur.
Ministerstvo práce a sociálnych vecí odhaduje, že nedoplatky a preplatky na poistnom môžu vzniknúť približne 71 tisíc SZČO, z toho nedoplatok môže mať 40 tisíc SZČO a preplatok 31 tisíc SZČO.
Dohodári
Súčasná úľava na poistnom na povinné dôchodkové poistenie, ktorú si môžu uplatniť študenti – dohodári a od 1. júla 2018 aj dôchodcovia – dohodári sa zachováva aj v systéme ročného zúčtovania poistného, a to v podobe odvodovej odpočítateľnej položky v sume 200 eur.
Pozitívnou novinkou má byť to, že dohodári, ktorí si uplatnia odvodovú úľavu, budú povinne dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody. Tým sa podľa ministerstva práce podstatne zníži administratívna záťaž pre zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním dohodára. Terajšia povinnosť zamestnávateľa podať prihlášku a odhlášku pri každom vzniku, či zániku dôchodkového poistenia z dôvodu prekročenia hranice príjmu sa nahradí oveľa jednoduchšou, a to tým, že zamestnávateľ podá jednu prihlášku pri vzniku dohody a jednu odhlášku pri zániku dohody.
Ak si dohodári odvodovú odpočítateľnú položku počas kalendárneho roka neuplatnia v plnej výške (200 eur za každý kalendárny mesiac trvania dôchodkového poistenia z dohody v kalendárnom roku), tak im sumu odvodovej odpočítateľnej položky Sociálna poisťovňa uplatní pri vykonaní ročného zúčtovania, ak nepožiadajú o výnimku z takéhoto postupu.
Novinkou má byť aj to, že Sociálna poisťovňa bude viesť evidenciu uplatňovaných odvodových odpočítateľných položiek vytváranú najmä na základe informácií poskytnutých zamestnávateľom v prihláške/odhláške dohodára. Zamestnávateľom bude poisťovňa oznamovať nemožnosť uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky, ak je už uplatnená v rovnakom čase pri inej dohode.
Preplatky a nedoplatky na poistnom
Sociálna poisťovňa zašle výsledok ročného zúčtovania vo forme rozhodnutia zamestnancovi, SZČO a zamestnávateľovi, v ktorom skonštatuje preplatok, resp. nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie alebo vyrovnanú nulovú bilanciu.
Nedoplatok na poistnom bude splatný do 45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania, pričom rozhodnutie nadobúda právoplatnosť po 15 dňoch od jeho doručenia. Nedoplatok bude preto potrebné zaplatiť do 60 dní od doručenia rozhodnutia (rovnaká lehota už v súčasnosti platí aj pri ročnom zúčtovaní zdravotných odvodov). Ak bude mať poistenec preplatok, Sociálna poisťovňa ho vyplatí takisto do 60 dní od doručenia rozhodnutia.
Rovnako ako pri daniach a zdravotnom poistení, aj pri ročnom zúčtovaní sociálnych odvodov bude platiť, že poistenec nemusí uhrádzať nedoplatok do sumy 5 eur a Sociálna poisťovňa nemusí vyplácať preplatok, ak je do výšky 5 eur.
Vplyv nedoplatku a preplatku na dávky sociálneho poistenia
Ak sa po ročnom zúčtovaní sociálnych odvodov za predošlý rok zmení vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa v predchádzajúcom roku určila dávku dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia alebo poistenia v nezamestnanosti, dávku poisťovňa znova vyráta zo zmeneného vymeriavacieho základu.
Sociálna poisťovňa následkom toho zmení sumu dávky od jej bežnej splátky. Ak sa suma dávky zníži, poistenec nebude mať povinnosť vrátiť rozdiel v sume dávky vyplatenej za obdobie do vykonania jej zmeny. Ak sa však suma dávky zvýši, Sociálna poisťovňa spätne doplatí poistencovi rozdiel v sume dávky vyplatenej za obdobie do vykonania jej zmeny.
Znamená to, že nedoplatok na sociálnych odvodoch zamestnanca alebo SZČO by mohol byť kompenzovaný tým, že Sociálna poisťovňa spätne poistencovi doplatí rozdiel vo výške dávky sociálneho poistenia (nemocenská dávka, dávka v nezamestnanosti, či dôchodok).
Naopak, preplatok za predošlý rok, ktorý poistencovi vráti Sociálna poisťovňa, nebude kompenzovaný tým, že zamestnanec alebo SZČO budú musieť vrátiť rozdiel v dávke sociálneho poistenia vzhľadom na zníženie vymeriavacieho základu po ročnom zúčtovaní poistného.
Sociálna poisťovňa odhaduje, že doplatky na dávkach sa budú ročne týkať približne 7 tisíc SZČO.
Príklad
Živnostníčka bude platiť od 1. januára 2020 minimálne sociálne odvody v sume 165,75 eura z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu 500 eur (odhad).
Dňa 3. júna 2021 nastúpi na materskú dovolenku a preto požiada Sociálnu poisťovňu o vyplácanie materskej dávky. Sociálna poisťovňa je materskú dávku vypočíta z jej vymeriavacieho základu za rok 2020. Najprv jej vypočíta denný vymeriavací základ slúžiaci na výpočet dávky. Ide o nasledovný výpočet:
(500×12)/365 = 16,4383 eura
Denná výška dávky tvorí 75 % z denného vymeriavacieho základu, teda 12,33 eura. Pri 30-dňovom mesiaci tak výška materskej dávky dosiahne 369,90 eura, pri 31-dňovom mesiaci 382,23 eura.
V septembri 2021 vykoná Sociálna poisťovňa živnostníčke ročné zúčtovanie sociálnych odvodov za rok 2020. Živnostníčka za rok 2020 vykázala v daňovom priznaní základ dane 7 280 eur a výdavky na sociálne a zdravotné poistenie spolu vo výške 2 830 eur. Poisťovňa v rámci ročného zúčtovania vypočíta živnostníčke výšku jej odvodovej povinnosti a reálny vymeriavací základ za rok 2020.
Ide o tento výpočet vymeriavacieho základu:
(7 280+2 830)/1,486/12 = 566,95 eura
Vymeriavaciemu základu v tejto sume zodpovedá mesačné poistné vo výške 187,93 eura. Ročné poistné tak predstavuje 2 255,16 eura.
Živnostníčka však za rok 2020 zaplatila do Sociálnej poisťovne poistné v sume 1 989 eur (165,75 x 12). Výsledkom jej ročného zúčtovania tak bude nedoplatok v sume 266,16 eura.
Nedoplatok bude živnostníčka povinná zaplatiť do 60 dní od doručenia rozhodnutia o ročnom zúčtovaní poistného za rok 2020.
Keďže mala živnostníčka za rok 2020 reálny vymeriavací základ 566,95 eura, avšak materskú dávku jej poisťovňa určila z vymeriavacieho základu vo výške 500 eur, poisťovňa živnostníčke nanovo vypočíta výšku materskej dávky, čím živnostníčka získa nárok na vyššiu materskú dávku.
Ide o tento prepočet denného vymeriavacieho základu:
(566,95×12)/365 = 18,6394 eura
Denná výška dávky tvorí 75 % z denného vymeriavacieho základu, teda 13,98 eura. Denná suma dávky sa tak živnostníčke po novom prepočte denného vymeriavaceho základu zvýši o 1,65 eura (13,38 eura – pôvodných 12,33 eura).
Sociálna poisťovňa po ročnom zúčtovaní poistného prvýkrát vyplatí živnostníčke zvýšenú materskú dávku v októbri za september. Pôjde teda o dávku v sume 419,40 eura (13,98x30dní).
Sociálna poisťovňa okrem toho živnostníčke vzhľadom na vyšší vymeriavací základ doplatí výšku materskej dávky za mesiace jún, júl a august 2021.
Ako sme už písali, kladný rozdiel v dennej výške dávky predstavuje 1,65 eura. Za jún (28 dní poberania dávky) ide o sumu 46,20 eura, za júl (31 dní) bude doplatok 51,15 eura a za august (31 dní) takisto 51,15 eura. Spolu tak doplatok na materskej dávke tvorí 148,50 eura.
Sociálna poisťovňa tak živnostníčke za jún, júl a august 2020 doplatí materskú dávku v celkovej sume 148,50 eura a od septembra jej bude vyplácať vyššiu materskú dávku, ktorá za september dosiahne 419,40 eura.