- Podnikam.sk
- Články
- Odvody
- Odvody do zdravotnej poisťovne
- Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia 2010 – od A po Z
Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia 2010 – od A po Z
Ešte sme si ani neoddýchli od podávania daňových priznaní k dani z motorových vozidiel a dani z nehnuteľností a už sa pomaly treba pripraviť na ďalšiu povinnosť. Tou je ročné zúčtovanie zdravotného poistenia (RZZP). RZZP podáva každý poistenec, ktorý bol v roku 2010 samostatne zárobkovo činnou osobou aspoň jeden deň. Za zamestnancov môže RZZP podať zamestnávateľ.
Prečo sa vykonáva ročné zúčtovanie zdravotného poistenia?
Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia (RZZP) zaviedol štát kvôli tomu, aby poistné na zdravotné poistenie zaplatené vo forme preddavkov presne zodpovedalo príjmom poistenca v roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie vykonáva. Ak niekto pri úhrade preddavkov zaplatil počas predchádzajúceho roka zdravotnej poisťovni viac, ako by mal vzhľadom na svoj ročný základ dane, tomu poisťovňa vráti preplatok. Ten, kto na preddavkoch zaplatil zdravotnej poisťovni menej, ako by mal vzhľadom na jeho ročný základ dane, musí zdravotnej poisťovni zaplatiť nedoplatok vypočítaný v rámci ročného zúčtovania.
Pri zamestnancovi ročné zúčtovanie znamená výpočet poistného z úhrnu všetkých jeho príjmov, ktoré mu v rozhodujúcom období vyplatil jeho zamestnávateľ, resp. zamestnávatelia, ak ich mal viac. Ak súčet príjmov zamestnanca od viacerých zamestnávateľov presiahol za rok 2010 maximálnu hranicu vymeriavacieho základu (26 802 €), preddavky zaplatené z príjmu nad touto hranicou môže zdravotná poisťovňa po vykonaní ročného zúčtovania zamestnancovi a zamestnávateľovi (prípadne viacerým zamestnávateľom) vrátiť.
V prípade SZČO a samoplatiteľov vedie ročné zúčtovanie k výpočtu správnej výšky poistného za predchádzajúci rok. Tá závisí od skutočných príjmov, ktoré títo poistenci v roku 2010 dosiahli a od výšky preddavkov, ktoré v roku 2010 poisťovni odviedli. Výsledkom ročného zúčtovania tak môže byť preplatok alebo nedoplatok na poistnom. Súčasťou ročného zúčtovania je tiež stanovenie výšky preddavkov na zdravotné poistenie na ďalšie obdobie, ktorá závisí od výšky základu dane v predchádzajúcom roku. |
Zmeny v ročnom zúčtovaní poistného v roku 2011
Ročné zúčtovanie poistného za rok 2010 sa vykoná podľa zákona o zdravotnom poistení účinného do 31. decembra 2010. Všetky zmeny v ročnom zúčtovaní poistného, ktoré priniesla novela zákona o zdravotnom poistení od 1. januára 2011, sa tak budú v praxi uplatňovať až v roku 2012 pri podávaní ročného zúčtovania za rok 2011.
Zmena však v tomto roku oproti minulým rokom nastane pri platení preddavkov na zdravotné poistenie. Kým v minulých rokoch sa výška preddavkov, ktoré si SZČO vypočítala v rámci ročného zúčtovania, menila vždy k 1. júlu a platila do 30. júna nasledujúceho roka, v tomto roku sa výška preddavkov meniť nebude. Ak samostatne zárobkovo činná osoba podávala ročné zúčtovanie poistného za rok 2009, použije preddavok vypočítaný na obdobie od 1. júla 2010 do 30. júna 2011 po celý rok 2011. Preddavok na zdravotné poistenie, ktorý si SZČO v tomto roku vypočíta pri ročnom zúčtovaní za rok 2010, bude platiť od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012. SZČO si tak budú meniť výšku preddavkov najbližšie až od 1. januára 2012.
RZZP sa odovzdávajú do zdravotnej poisťovne, v ktorej boli poistení do konca roka 2010, a to formou:
- poštou v písomnom vyhotovení
- cez elektronickú podateľňu
- osobným podaním priamo v niektorej pobočke
- prostredníctvom prenosových pamäťových médií – na diskete, USB alebo CD spolu so sprievodným protokolom.
V prípade neuhradenia nedoplatku v zákonom stanovenom termíne (30.6. 2011) sa platitelia zbytočne vystavujú nasledovným sankciám:
- pokute do výšky 165 eur, ktorú im môže uložiť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na základe oznámenia zdravotnej poisťovne o platiteľoch, ktorí nedoplatok z ročného zúčtovania neuhradili v zákonom stanovenej lehote
- trovám konania a úroku z omeškania v prípade, keď na nedoplatok z ročného zúčtovania vydá Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou platobný výmer (na základe návrhu podaného zdravotnou poisťovňou) alebo zdravotná poisťovňa vystaví výkaz nedoplatkov, v ktorom vyčísli nedoplatok z ročného zúčtovania, ktorý je zároveň aj exekučným titulom.
Kto je poistenec
Poistenec je podľa zákona o zdravotnom poistení fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená. Ide v zásade o všetky osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky od ich narodenia až po úmrtie. Výnimkou sú osoby, ktoré sú zamestnané v cudzine alebo v cudzine vykonávajú zárobkovú činnosť a sú zdravotne poistené na území štátu, v ktorom vykonávajú činnosť zamestnanca alebo SZČO.
Takisto sú výnimkou osoby, ktoré sa dlhodobo zdržiavajú v cudzine a sú tam zdravotne poistené. Za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Poistencom je tiež fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a vykonáva činnosť na území iného štátu a nemá účasť na zdravotnom poistení podľa právnych predpisov štátu, v ktorom vykonáva činnosť.
Poistencom je aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky a nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii, pričom:
- je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorá má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky
- vykonáva na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť
- je azylant
- je študent z iného členského štátu alebo zahraničný študent študujúci na škole v Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná
- je maloletý cudzinec, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby zodpovednej za jeho výchovu a poskytuje sa mu starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu
- je cudzinec zaistený na území Slovenskej republiky
- je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody
Kto musí platiť zdravotné poistenie
Platiť poistné na verejné zdravotné poistenie podľa § 11 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení je povinný:
- samostatne zárobkovo činná osoba
- zamestnanec
- zamestnávateľ
- štát
Poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená a nie je:
- zamestnancom
- samostatne zárobkovo činnou osobou alebo
- osobou, za ktorú platí poistné štát.
Ide o tzv. samoplatiteľov, napríklad o dobrovoľne nezamestnaných, ktorí nie sú evidovaní na úrade práce.
Kto je SZČO
Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení sa za SZČO na účely zákona o zdravotnom poistení považuje fyzická osoba, ktorá:
- vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa § 12a až § 12e zákona č.105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov a je zapísaná do evidencie podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,
- má oprávnenie prevádzkovať živnosť podľa zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní,
- má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Sú to napríklad advokáti, poisťovací agenti, súkromní lekári a súkromní veterinárni lekári, zdravotné sestry, fyzioterapeuti a pod., auditori, daňoví poradcovia, notári, znalci, tlmočníci a prekladatelia. Teda osoby vykonávajúce činnosť napr. podľa zákona č.586/2003 Z.z. o advokácií, zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch, zákona č. 466/2002 Z. z. o audítoroch, zákona č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch, zákona č. 323/1992 Zb. o notároch, zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. Takéto osoby sa považujú za SZČO s výnimkou prípadov, kedy uvedenú činnosť vykonávajú v pracovnom pomere,
- je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,
- vykonáva činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napríklad správcovia konkurznej podstaty, sprostredkovatelia doplnkového dôchodkového sporenia, sprostredkovatelia stavebného sporenia),
- vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere (profesionálny športovec),
- vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonáva sústavne (má príjmy podľa Autorského zákona),
- vykonáva činnosť obchodného zástupcu.
Kto musí vykonať RZZP
Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia (RZZP) podáva sám poistenec, ktorý bol v roku 2010 samostatne zárobkovo činnou osobou aspoň jeden deň. Nie je pritom podstatné, či poistenec činnosť SZČO skutočne vykonával, dosiahol príjem z činnosti SZČO, mal zisk alebo stratu, či bol SZČO počas celého roka alebo len časť roka.
Zúčtovanie musí vykonať zamestnanec, ktorý mal čo len v jedinom mesiaci v roku 2010 započítateľný príjem podľa § 13 ods.1 až 4 zákona vyšší ako 2 169,09 €. Suma 2 169,09 € je maximálnym možným mesačným vymeriavacím základom platným počas roka 2010 (stanovený ako trojnásobok priemernej mzdy na Slovensku za rok 2008).
Zúčtovanie musí vykonať zamestnanec, ktorý síce mal vo všetkých mesiacoch započítateľný príjem maximálne 2 169,09 € a nebol v roku 2010 ani jeden deň považovaný za SZČO, ale mal aj príjmy zdanené podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov – okrem príjmov z prenájmov, príjmov z činnosti osobného asistenta a príjmov, z ktorých z ktorých sa vyberá daň zrážkou (okrem príjmu zo závislej činnosti zdaneného zrážkou). Napríklad, ak mal príjem z honoráru napr. za predaj jeho knihy alebo software, nezdaneného zrážkovou daňou. Alebo ak mal príjem ako člen pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity a tento príjem si zdanil ako príjem podľa § 6 zákona o dani z príjmov.
Zúčtovanie nemusí vykonať zamestnanec, ktorý:
- mal každý mesiac v každom svojom zamestnaní započítateľný príjem maximálne vo výške 2 169,09 € alebo, naopak, mal vo všetkých mesiacoch roka 2010 vo všetkých svojich zamestnaniach započítateľný príjem vyšší ako 2 169,09 €,
- a nebol v roku 2010 ani jediný deň SZČO,
- a nebol počas roka 2010 v nejakom období tzv. samoplatiteľom (dobrovoľne nezamestnaná osoba) alebo ak ním aj bol, nemal príjmy, pri ktorých by si musel podať zúčtovanie ako samoplatiteľ (viď ďalej),
- a nemal v roku 2010 žiadne príjmy zdanené podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov okrem príjmov z prenájmov, príjmov z činnosti osobného asistenta a príjmov, z ktorých z ktorých sa vyberá daň zrážkou (okrem príjmu zo závislej činnosti zdaneného zrážkou).
Zamestnanec môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania svojho zamestnávateľa len vtedy, ak spĺňa všetky ďalej uvedené podmienky:
- nebol v roku 2010 ani jediný deň SZČO,
- nebol v roku 2010 ani jediný deň samoplatiteľom (dobrovoľne nezamestnaný) a
- nemal v roku 2010 žiadne zdaniteľné príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, s výnimkou príjmov z prenájmu nehnuteľností, príjmov z činnosti osobného asistenta zdravotne postihnutej osoby a príjmov, zdanených zrážkovou daňou.
Ak uvedené podmienky spĺňa, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania toho zamestnávateľa, ktorý ho v roku 2010 zamestnával ako posledný ale len vtedy, ak je v čase podania žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania stále jeho zamestnancom.
Samoplatiteľ (dobrovoľne nezamestnaný)
Zúčtovanie musí vykonať poistenec, ktorý bol v roku 2010 čo len jediný deň považovaný za poistenca podľa § 11 ods. 2 zákona (samoplatiteľ, občas sa tieto osoby označujú aj ako „dobrovoľne nezamestnané“), ak v roku 2010 v čase, kedy bol samoplatiteľom, jeho príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov okrem príjmov z prenájmov, príjmov z činnosti osobného asistenta a príjmov, z ktorých z ktorých sa vyberá daň zrážkou avšak vrátane príjmu zo závislej činnosti zdaneného zrážkou, presiahol úhrn minimálnych základov samoplatiteľa.
Minimálny základ samoplatiteľa na rok 2010 je daný ako suma 206,60 € za jeden celý kalendárny mesiac (za celý rok 2010 je to suma 2 479,2 €).
Napríklad poistenec, ktorý bol samoplatiteľom od 1.1.2010 do 30.9.2010, musí vykonať ročné zúčtovanie, ak jeho príjem (viď vyššie) v tomto čase bol vyšší ako suma 9 x 206,6 €, teda vyšší ako 1 859,4 €. Poistenec, ktorý bol celý rok 2010 samoplatiteľom, musí vykonať ročné zúčtovanie za rok 2010, ak jeho príjem za rok 2010 bol vyšší ako 2 479,2 €. Do príjmov sa pritom započíta napríklad:
- príjem na dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti (aj ak bol zdanený zrážkovou daňou),
- príjem na príkaznú zmluvu, vyplatený a zdanený ako príjem zo závislej činnosti (aj ak bol zdanený zrážkovou daňou),
- doplatok od bývalého zamestnávateľa zúčtovaný a vyplatený za mesiac, v ktorom už dotyžný nebol zamestnancom u tohto zamestnávateľa,
- autorský honorár uvedený v daňovom priznaní ako príjem podľa § 6 zákona o dani z príjmov,
- príjem člena pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity uvedený v daňovom priznaní ako príjem podľa § 6 zákona o dani z príjmov,
- príjmy za rôzne sprostredkovania predaja výrobkov, služieb uvedené v daňovom priznaní ako príjem podľa § 6 zákona o dani z príjmov.
Do príjmov sa nezapočíta:
- príjem ktorý nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený (napr. podiely na zisku),
- príjem z prenájmu nehnuteľností, zdanený v daňovom priznaní ako príjem podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov,
- príjem z činnosti osobného asistenta, pri poskytovaní osobnej asistencie telesne postihnutej osobe,
- príjmy zdanené podľa § 7 a 8 zákona o dani z príjmov,
- autorské honoráre za príspevky do novín a časopisov zdanené zrážkovou daňou podľa § 43, ak ich dotyčný neuviedol v daňovom priznaní s cieľom získať späť sumu zrážkovej dane.
Poistenec štátu
Zúčtovanie musí podať poistenec, ktorý v roku 2010 nebol SZČO, nebol zamestnancom a bol poistencom štátu podľa § 11 ods. 8 zákona (napr. bol nezaopatrené dieťaťa – študent, dôchodca, poberateľ rodičovského príspevku atď.), ak v čase kedy bol poistencom štátu a nebol SZČO a nebol zamestnancom, jeho príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov okrem príjmov z dohôd o prácach mimo pracovného pomeru, príjmov z prenájmov, príjmov z činnosti osobného asistenta a príjmov, z ktorých z ktorých sa vyberá daň zrážkou, presiahol úhrn minimálnych základov.
Za sumu minimálneho základu za jeden celý kalendárny mesiac sa pritom považuje suma 206,6 €. Pri posudzovaní príjmov pritom postupujeme rovnako, ako pri samoplatiteľoch s jedným podstatným rozdielom: pri poistencoch štátu nás nezaujíma príjem na základe dohôd o vykonaní práce, dohôd o pracovnej činnosti a dohôd o brigádnickej práci študentov. Inými slovami – študent alebo dôchodca (alebo matka na rodičovskej dovolenke) môže zarobiť na dohody koľko len chce – nemusí z dôvodu príjmu na dohody podávať ročné zúčtovanie.
Ročné zúčtovanie poistného za rok 2010 nemajú povinnosť podávať poistenci, ktorých ročný vymeriavací základ je vyšší ako 2 479,20 €, ale je príjmom z výkonu činnosti osobného asistenta, z prenájmu, príjmom, z ktorého sa vyberá daň zrážkou (okrem príjmu zo závislej činnosti, pri ktorom sa neuplatňujú nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus) alebo z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru u osôb, za ktorých platí štát podľa § 11 ods. 8 písm. a) až m), o) až r).
SZČO zostáva za rok 2010 poistencom štátu (ako poberateľ dôchodku, či rodičovského príspevku), ak v období, kedy bola poistencom štátu, bol jej mesačný vymeriavaci základ nižší ako 206,6 eura. Mesačný základ dane neznížený o výdavky na zdravotné poistenie by mal tak predstavovať menej ako 442,12 eura. Ak SZČO ako poistenec štátu pri takomto základe dane platila v roku 2010 preddavky na zdravotné poistenie, tak mu ich zdravotná poisťovňa do 30. júna 2011 vráti (po zdanení 19-percentnou sadzbou dane).
Príklad:SZČO celý rok 2010 podnikala, pričom začala od 1.mája 2010 poberať starobný dôchodok. Základ dane za rok 2010 neznížený o výdavky na zdravotné poistenie vykázala v sume 5 100 eur. Ročný vymeriavací základ tejto SZČO tak dosahuje 2 383 eur, čo je v prepočte na jeden mesiac cca. 198 eur. Keďže mesačný vymeriavací základ SZČO je nižší ako 206,6 eura, SZČO sa od 1. mája 2010 do 31. decembra 2010 považuje za poistenca štátu a za toto obdobie nemusí platiť poistné na zdravotné poistenie. Ak SZČO za máj až december 2010 platila preddavky na zdravotné poistenie, tak jej ich zdravotná poisťovňa do 30. júna 2011 vráti (po zdanení 19-percentnou sadzbou dane).
Určenie preplatku, resp. nedoplatku pre SZČO
Určenie výšky preplatku, resp. nedoplatku na poistnom je hlavným cieľom ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Pri SZČO sa vychádza zo základu dane (príjmy znížené o výdavky), ku ktorému sa pripočítajú výdavky vynaložené v predchádzajúcom roku na zdravotné poistenie. Táto suma sa vydelí číslom 2,14. Takto sa dopracujeme k ročnému vymeriavaciemu základu SZČO za rok 2010.
Ročný vymeriavaci základ = | základ dane (príjmy – výdavky) + výdavky na zdravotné poistenie / 2,14 |
Ročné poistné na zdravotné poistenie bude z tejto sumy tvoriť 14 %. Výsledné ročné poistné, stanovené podľa základu dane za rok 2010, porovnáme so sumou, ktorú SZČO v roku 2010 zaplatila zdravotnej poisťovni vo forme preddavkov. Ak je vypočítané ročné poistné vyššie ako súhrn zaplatených preddavkov, SZČO vzniká nedoplatok. Ak je súčet preddavkov zaplatených SZČO v roku 2010 vyšší ako vypočítané ročné poistné, tak SZČO vzniká preplatok. Tento preplatok však zdravotná poisťovňa zdaní 19-percentnou sadzbou dane z príjmov, a SZČO uhradí zdanenú sumu nedoplatku.
SZČO je povinná zaplatiť zdravotnej poisťovni nedoplatok na poistnom do 30. júna 2011. Do rovnakého termínu je zdravotná poisťovňa povinná vrátiť SZČO vopred zdanený preplatok.
Výpočet preddavkov SZČO
Samostatne zárobkovo činné osoby si v rámci ročného zúčtovania za rok 2010 vypočítavajú výšku preddavku na zdravotné poistenie, ktorý budú zdravotnej poisťovni odvádzať od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012. Keďže poistné je pre SZČO splatné do 8 dní nasledujúceho mesiaca, novú výšku preddavku určenú v ročnom zúčtovaní musia SZČO prvýkrát zaplatiť do 8. februára 2012.
Pri výpočte výšky preddavku sa vychádza z ročného základu dane (príjmy znížené o výdavky), ktorý SZČO uviedla v daňovom priznaní za rok 2010. Ročný základ dane sa však pri stanovení preddavkov neznižuje o výdavky na zdravotné poistenie zaplatené v roku 2010. Keďže základ dane je v daňovom priznaní už znížený o výdavky na zdravotné poistenie, suma týchto výdavkov sa v ročnom zúčtovaní k základu dane spätne pripočíta. Výsledné číslo sa delí počtom kalendárnych mesiacov prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v roku 2010 a táto suma sa následne vydelí koeficientom 2,14.
Tak sa SZČO dopracuje k mesačnému vymeriavaciemu základu na výpočet poistného, pričom 14 % z tejto sumy tvorí preddavok na zdravotné poistenie. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
Príklad:Samostatne zárobkovo činná osoba podnikala počas celého roka 2010, pričom jej základ dane neznížený o výdavky na zdravotné poistenie za minulý rok predstavuje 10 800 eur. Túto sumu vydelíme číslom 12 (osoba podnikala 12 mesiacov) a následne číslom 2,14. Dopracujeme sa k mesačnému vymeriavaciemu základu 420,56 eura. Preddavok na poistné na zdravotné poistenie tvorí 14 % z vymeriavacieho základu, čiže 58,87 eura. Takýto preddavok SZČO zaplatí prvýkrát za január 2012 do 8. februára 2012.
Ak si SZČO vypočíta preddavok na poistné vo výške presahujúcej sumu minimálnej výšky preddavku určenú pre daný rok, uhrádza preddavok v takejto výške. V prípade, že je preddavok SZČO na poistné nižší ako suma minimálneho preddavku pre daný rok, musí si určiť preddavok najmenej v minimálnej výške preddavku pre daný rok.
Minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie na rok 2012 pritom ešte nie je známa. Najnižší možný vymeriavací základ pre SZČO, z ktorého sa určí minimálny preddavok, sa totiž na rok 2012 určí ako 44,2 % z priemernej mzdy na Slovensku v roku 2010. Výšku priemernej mzdy v roku 2010 zverejní Štatistický úrad SR v marci tohto roka.
Termíny ročného zúčtovania zdravotného poistenia
- do 7. februára 2011 (§ 19 ods. 5) Zamestnávateľ, ktorý nevykoná ročné zúčtovanie za zamestnanca, má najneskôr v tomto termíne vystaviť zamestnancovi „Doklad o výške príjmu a o preddavkoch“, ak ho o to zamestnanec požiada. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o vydanie tohto dokladu po tomto termíne, zamestnávateľ je povinný vystaviť a doručiť doklad zamestnancovi do 15 kalendárnych dní od doručenia žiadosti;
- do 15. februára 2011 (§ 19 ods. 2) Do tohto termínu zamestnanec môže písomne požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Od 01.01.2008 platí, že môže požiadať svojho posledného zamestnávateľa, ak je v čase podania žiadosti stále jeho zamestnancom. Ak mal takýto zamestnanec viac zamestnávateľov, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek z nich.
- do 31. marca 2011 (§ 19 ods. 1) Do tohto termínu sa musí RZ vykonať a doručiť na príslušnom tlačive zdravotnej poisťovni! Zamestnávateľ, ktorý vykonal RZ za zamestnanca, je v tomto termíne povinný oznámiť tomuto zamestnancovi výšku jeho nedoplatku alebo preplatku, ak bola najmenej 3 € na tlačive „Oznámenie o nedoplatku a preplatku zamestnanca za rok 2009“.
- do 30. apríla 2011 (§ 19 ods. 10) Poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonal ročné zúčtovanie je povinný písomne oznámiť ostatným platiteľom výšku ich nedoplatku alebo preplatku do konca apríla nasledujúceho roka, pokiaľ jeho výška bola 3 € a viac.
- do 31. mája 2011 (§ 19 ods. 15) Zamestnávateľ je v tomto termíne povinný zaslať zdravotnej poisťovni tlačivo „Oznámenie zamestnávateľa o preplatkoch a nedoplatkoch za jednotlivých zamestnancov za rok 2010“. Za zamestnancov, za ktorých vykonal ročné zúčtovanie zamestnávateľ, ktorý podával oznámenie, sa v oznámení uvádzajú preplatky a nedoplatky zamestnancov a zamestnávateľa. Za zamestnancov, za ktorých vykonal ročné zúčtovanie iný platiteľ poistného, sa v oznámení uvádzajú preplatky a nedoplatky iba zamestnávateľa oznámené iným platiteľom zamestnávateľovi. Nedoplatky a preplatky sa do oznámenia uvádzajú iba vtedy ak ich výška dosahuje najmenej 3 €.
- do 30. júna 2011 (§ 19 ods. 11) Platiteľ poistného, ktorý robil RZ, je v tomto termíne povinný odviesť nedoplatok zdravotnej poisťovni a zdravotná poisťovňa (po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov!) je povinná vrátiť preplatok platiteľovi poistného (alebo zamestnávateľovi), ktorý vykonal RZ za zamestnanca.
Nedoplatky sa odvádzajú a preplatky vracajú, ak ich výška predstavuje najmenej 3 €. V tomto termíne je povinný tiež zamestnávateľ, ktorý vykonal za zamestnanca RZ, zúčtovať so zamestnancom jeho nedoplatok alebo preplatok, ak jeho výška dosiahla najmenej 3 €. g) do 30. júna 2011 (§ 19 ods. 16). V tomto termíne je zdravotná poisťovňa povinná vykonať RZ so štátom (za poistencov štátu) za predchádzajúci kalendárny rok na základe údajov z centrálneho registra poistencov a podať ho MZ SR. K RZ priloží skutočný denný počet poistencov štátu za predchádzajúci kalendárny rok. Zdroje: zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, VŠZP, Dôvera
is