Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Realizáciu projektu širokorozchodnej železnice cez Slovensko navyše aktuálne ohrozuje zhoršenie ukrajinsko-ruských vzťahov pre ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny a vojenskú podporu separatistov z Ruska.
Dve doterajšie štúdie spochybnili návratnosť projektu bez dotácií z verejných zdrojov
Uvažované predĺženie širokorozchodnej železnice z Košíc do Viedne je od začiatku v prvom rade politickým projektom na rozšírenie ruského vplyvu v západnej Európe. Tvrdí to odborníčka na železničnú dopravu a šéfredaktorka časopisu Železničná revue Desana Mertinková. „Dve doterajšie štúdie spochybnili návratnosť projektu bez dotácií z verejných zdrojov. Najlepšie o tom svedčí doterajší nezáujem súkromných investorov o jeho realizáciu formou verejno-súkromného partnerstva,“ uviedla pre agentúru SITA Mertinková.
„Aj keď sa nová štúdia realizovateľnosti vypracuje, neznamená to, že potvrdí niečo iné. Skôr možno očakávať, že dospeje ešte k horším ukazovateľom efektívnosti. V Európe a v Ázii totiž vzniká niekoľko konkurenčných dopravno-logistických projektov,“ dodala.
Štúdiu realizovateľnosti projektu širokorozchodnej trate by malo pripraviť medzinárodné konzorcium, v ktorom má zastúpenie aj slovenská firma Valbek, s.r.o. Bratislava, člen skupiny Valbek – EU so sídlom v českom Liberci. V združení projektových a inžinierskych spoločností sú aj rakúsky Bernard a nemecký Obermeyer. Firmy uspeli v tendri s cenovou ponukou takmer 6 mil. eur.
Ukrajinské železnice potvrdili záujem pokračovať v tomto projekte
Realizáciu projektu širokorozchodnej železnice cez Slovensko navyše aktuálne ohrozuje zhoršenie ukrajinsko-ruských vzťahov pre ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny a vojenskú podporu separatistov z Ruska, ako aj nedávnu ruskú anexiu polostrova Krym. Ukrajinské železnice napriek tomu nedávno potvrdili záujem pokračovať v tomto projekte spolu s Ruskými železničnými dráhami (RZD), Rakúskymi spolkovými železnicami ÖBB Holding AG a Železnicami Slovenskej republiky.
„Naposledy odhadovaná cena projektu 6 mld. eur je na úrovni roku 2010. Skutočné náklady sa môžu vyšplhať až na 9 mld. eur,“ odhaduje odborníčka. Slovensko by malo postaviť asi 400 kilometrov nových tratí a Rakúsko dvadsať kilometrov. „Výstavba a prevádzka novej železničnej infraštruktúry však bude bez dotácií stratová. Poukázala na to už predbežná štúdia realizovateľnosti vypracovaná spoločnosťou Roland Berger v roku 2011,“ upozornila Mertinková. Zisková by podľa nej bola len prekládka tovarov, tá by sa však presunula z Čiernej nad Tisou do Rakúska do blízkosti Viedne.
Posilniť treba prekládkové kapacity v Čiernej nad Tisou
Za dobrú správu expertka považuje, že slovenské železnice už v súčasnosti disponujú dostatočnou kapacitou na vyšší objem tranzitu kontajnerov do Európy. Posilniť podľa nej treba prekládkové kapacity v Čiernej nad Tisou. „Modernizácia tohto železničného uzla, ktorá by mohla byť financovaná z eurofondov, sa však niekoľko rokov odkladá,“ uviedla Mertinková.
Ruské železničné dráhy medzitým pripravujú ďalší konkurenčný projekt. Do konca tohto roku plánujú s bieloruskými a kazašskými železnicami založiť spoločnú dopravno-logistickú spoločnosť OTLK. „Posilnia ňou tranzit ázijských kontajnerov cez Poľsko. RZD chcú do OTLK vložiť svoje akcie v TransContaineri, ktorý sa uchádzal o kúpu podielu v ZSSK Cargo Intermodal, a.s. (dcérska firma Železničnej spoločnosti Slovensko),“ dodala Mertinková.
Čína sa zas významne investične angažuje pri dobudovaní nového železničného tranzitného koridoru v trase historickej obchodnej Hodvábnej cesty. „Uvažuje s viacerými cestami cez Irán, Turecko, Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko až do Rotterdamu. Prílev kontajnerov z juhu Európy podporuje aj rozhodnutie Číny vytvoriť v gréckom prístave Pireus hlavnú vstupnú bránu pre svoje tovary do Európy,“ priblížila Mertinková. Aj preto sa RZD v súčasnosti angažujú pri privatizácii gréckych železníc Trainose, gréckeho prístavu v Solúne a zapojili sa aj do modernizácie železníc v Srbsku.
